Konflikt na Blízkom východe sa naďalej vyostruje. Írán útočí na civilné letiská, ceny ropy rastú a diplomatické úsilie naráža na tvrdý odpor. Šéf Hizballáhu odmietol dohodu o prímerí medzi Izraelom a Libanonom a označil ju za kapituláciu. Ako informuje portál Blesk.cz, útoky budú podľa neho pokračovať dovtedy, kým Izrael neopustí libanonské územie. Regionálna vojna, ktorú USA a Izrael rozpútali útokmi na Írán 28. februára, sa tak naďalej rozširuje a jej dôsledky pociťuje celý svet.

Izrael zostáva v Libanone napriek dohode o prímerí

Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že izraelské vojsko bude prozatím pokračovať v pozemných operáciách v južnom Libanone. Obyvatelia, ktorých Izrael prinútil opustiť svoje domovy, sa zatiaľ nebudú môcť vrátiť. Kac v oficiálnom vyhlásení uviedol, že izraelskí vojaci zostanú v takzvanej bezpečnostnej zóne v južnom Libanone, vrátane oblasti okolo stredovekej pevnosti Beaufort, ktorú Izrael obsadil v nedeľu.

Minister zároveň dodal, že Izrael bude naďalej likvidovať teroristickú infraštruktúru v tejto oblasti a má súhlas USA na vykonávanie úderov v Bejrúte v reakcii na útoky na izraelské územie. Tento komentár prišiel deň po tom, čo Izrael a Libanon oznámili, že sa na rokovaniach vo Washingtone dohodli na uplatnení prímeria. Dohoda je podmienená ukončením útokov zo strany Hizballáhu.

Podmienky prímeria a bezpečnostné zóny

Izrael a Libanon sa v stredu dohodli na predĺžení krehkého prímeria a zriadení niekoľkých bezpečnostných zón na libanonskom území, do ktorých by nemohli vstúpiť príslušníci Hizballáhu. Podmienkou prímeria je úplné zastavenie paľby zo strany tohto hnutia a vyhnanie všetkých jeho členov z oblasti južne od rieky Lítání. Pilotné bezpečnostné zóny majú byť zriadené urýchlene a výlučnú kontrolu v nich budú mať libanonské ozbrojené sily, ktoré zo zón vylúčia všetkých nestátnych aktérov.

Obidve krajiny zároveň odsúdili útoky Íránu na štáty v regióne a jeho destabilizačné pôsobenie na Blízkom východe. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia zástupcov USA, Libanonu a Izraela po dvojdňových rokovaniach vo Washingtone. Podľa agentúry AP zatiaľ nie je jasné, ako presne budú tieto zóny vytvorené.

Obete a pokračujúce útoky

Napriek prímeriu, ktoré vstúpilo do platnosti v polovici apríla, útoky oboch strán pokračujú. Izraelské údery zabili v Libanone od 2. marca, keď sa začal súčasný konflikt, už 3 516 ľudí a 10 674 ich zranili. Uviedlo to libanonské ministerstvo zdravotníctva podľa agentúry NNA. Podľa údajov agentúry Reuters je medzi mŕtvymi 711 detí, žien a zdravotníkov. Hizballáh zase oznámil útok na severný Izrael. Dnešné izraelské údery pri juholibanonskom meste Súr zabili šesť ľudí vrátane štyroch sýrskych občanov a dvoch Palestínčanov, uviedol anonymný zdroj zo zdravotníctva podľa agentúry AFP.

Írán útočí na Kuvajt, americký Kongres reaguje rezolúciou

Medzinárodné letisko v Kuvajte zasiahol íránsky dronový a raketový útok skoro ráno. Útok si vyžiadal najmenej jeden život a 63 zranených, pričom prevádzka letiska musela byť prerušená. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním na kuvajtské úrady. Po niekoľkých hodinách boli lety spoločnosti Kuwait Airways z jedného z terminálov obnovené. Kuvajtská armáda potvrdila, že nepriateľské drony zasiahli terminál pre cestujúcich T1 v rámci íránskej agresie, čo spôsobilo značné materiálne škody.

Kuvajtské ministerstvo obrany neskôr uviedlo, že protivzdušná obrana od úsvitu zachytila 13 balistických striel a 17 dronov. Kuvajtské ministerstvo zahraničia si kvôli útoku predvolalo íránskeho chargé d'affaires, ktorému odovzdalo protestnú nótu, a dvoch íránskych diplomatov vyhlásilo za nežiaduce osoby s príkazom opustiť Kuvajt do 24 hodín.

K úderom sa prihlásili Iránske revolučné gardy, ktoré to označili za odvetu za americké útoky na komunikačné zariadenia na ostrove Kešm a na tanker smerujúci k iránskemu ropnému terminálu. Gardy uviedli, že útočili na leteckú základňu Alí As-Sálim, pričom zásah letiska nespomenuli. Veliteľstvo CENTCOM toto tvrdenie označilo za lživé a útok na civilné letisko charakterizovalo ako zámerný a neopodstatnený. Americké ozbrojené sily medzitým odrazili iránske raketové a dronové útoky na Kuvajt a Bahrajn a vykonali obranné údery na ciele na iránskom ostrove Kešm.

Kongres USA chce zastaviť vojnu s Iránom

Americká Snemovňa reprezentantov ovládaná republikánmi v stredu podporila rezolúciu predloženú demokratmi, ktorej cieľom je zastaviť vojnu s Iránom dovtedy, kým Kongres neschváli zahájenie bojových operácií. Podľa agentúry Reuters tento krok odráža rastúce obavy Kongresu ohľadom vojny začatej koncom februára, a to aj medzi republikánmi prezidenta Donalda Trumpa. V rezolúcii sa podľa agentúry AFP píše: Kongres nariaďuje prezidentovi, aby stiahol ozbrojené sily USA z bojových operácií proti Iránskej islamskej republike. Rezolúcia smeruje do Senátu, ide však o symbolické hlasovanie, keďže republikáni majú tesnou väčšinu v oboch komorách a rezolúcia by musela získať dvojtretinovú podporu na prehlasovanie takmer istého Trumpovho veta.

Trump na summite NATO v Ankare a rast cien ropy

Americký prezident Donald Trump sa zúčastní summitu Severoatlantickej aliancie, ktorý sa bude konať začiatkom júla v Ankare. Potvrdil to minister zahraničia USA Marco Rubio. Podľa neho by sa mohlo jednať o najdôležitejšie stretnutie v histórii NATO, keďže je podľa jeho slov potrebné niektoré veci objasniť a napraviť. O Trumpovom pláne prísť na summit informovali aj turecké médiá s odvolaním na vlastné zdroje. Turecký minister zahraničia Hakan Fidan rovnako uviedol, že Turecko s Trumpovou účasťou počíta.

Rubio na vypočutí v Kongrese zmienil Trumpovu nespokojnosť s NATO, predovšetkým s členskými krajinami, ktoré mu nedovolili použiť svoje vojenské základne vo vojne s Iránom. Šéf americkej diplomacie dodal, že Trump napriek svojej frustrácii na vrcholné stretnutie transatlantickej aliancie príde. Spojené štáty sú stále členom NATO a budeme v Turecku, aby sme o týchto témach rokovali. Prezident sa osobne zúčastní nasledujúceho zasadnutia hláv štátov NATO, kde budú všetky tieto body objasnené, vyhlásil Rubio.

Konflikt na Blízkom východe má výrazný vplyv na svetové trhy. Ceny ropy rastú, pričom najbližší termínový kontrakt na severnomorskú ropu Brent vykazoval okolo 11:30 SELČ rast o 2,6 percenta nad 98,50 dolára za barel. Americká ľahká ropa West Texas Intermediate pridávala 2,8 percenta a prekročila 96,30 USD za barel. Cena barelu ropy však zostáva pod psychologickou hranicou 100 dolárov. Americký dolár zároveň posilňuje, keďže ťaží z dopytu po bezpečných aktívach poháňaného eskaláciou na Blízkom východe. Dolarový index rástol okolo 17:45 SELČ o 0,2 percenta na 99,45 bodu, euro voči doláru oslabovalo o 0,2 percenta na 1,1605 USD. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) medzitým predpovedala, že rast svetovej ekonomiky v tomto roku spomalí na 2,8 percenta z tempa 3,4 percenta vlani, pričom ako negatívny faktor výslovne uviedla konflikt na Blízkom východe.

Ako sa vojna na Blízkom východe dotýka Slovenska

Eskalácia konfliktu na Blízkom východe sa priamo dotýka aj slovenských motoristov. Podľa portálu slovanskenoviny.sk vyskočili ceny ropy na svetových trhoch po útokoch USA a Izraela na Irán o viac ako 7 percent, pričom cena ropy Brent sa priblížila k hranici 79 USD za barel a v skoršom obchodovaní dosiahla až 82,37 USD za barel, čo bola najvyššia hodnota od januára. Eskalácia zasiahla Európu obzvlášť citlivo, keďže ruské toky plynu sú obmedzené a zásobníky plynu v EÚ sú na konci zimy na nižších úrovniach než vlani, na úrovni približne 46 miliárd kubických metrov, takže akýkoľvek výpadok dodávok z Blízkeho východu tlačí ceny okamžite nahor.

Priamo na peňaženky slovenských vodičov upozorňuje analytik Bajzík, podľa ktorého, ako uvádza pravda.sk, by benzín a nafta mohli v najbližších týždňoch zdražieť o 2 až 5 centov za liter. Momentálne sa priemerná cena benzínu Natural 95 aj nafty pohybuje tesne pod hranicou 1,50 eura za liter. Podľa portálu noviny.sk by cena benzínu Natural 95, ktorá sa stabilizovala okolo 1,50 eura za liter, mohla poskočiť nad 1,55 a priblížiť sa k 1,60 eura, nafta stabilizovaná okolo 1,40 eura by mohla poskočiť nad 1,45 a v horšom prípade sa priblížiť k 1,50 eura.

Okrem cien pohonných hmôt sa Slovenska dotýka aj nadchádzajúci summit NATO. Podľa sme.sk sa summit NATO uskutoční 7. a 8. júla v Ankare a Slovensko bude na prípravnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Helsingborgu zastupovať šéf diplomacie Juraj Blanár. Ako ďalej informuje sme.sk, na poslednom summite NATO v Haagu sa krajiny po nátlaku Trumpa dohodli na záväzku zvýšiť obranné výdavky z terajších dvoch na päť percent HDP do roku 2035, čo predstavuje pre Slovensko výraznú výzvu v oblasti štátneho rozpočtu.