Počas vĺn horúčav v Európe umiera opakovane viac žien než mužov. Mohlo by sa zdať, že za tým stojí biológia a takzvané slabšie pohlavie, no vedci tvrdí niečo iné. Podľa nich sú hlavnou príčinou sociálne a ekonomické podmienky, v ktorých ženy žijú a pracujú. Fenomén sa opakuje v mnohých krajinách a čísla sú znepokojivé. Ako informuje Deutsche Welle, v rekordnom európskom lete 2022 zaznamenali vedci na základe údajov z 35 krajín o 56 percent viac úmrtí súvisiacich s horúčavou u žien než u mužov. Podobný obraz ukazuje aj tohtoročné Nemecko, ktoré zažilo najsmrteľnejšie horúčavy od roku 2016. Z odhadovaných 9800 ľudí, ktorí tam v súvislosti s horúčavami zomreli do 19. júla, bolo 5120 žien, teda viac než 52 percent, vyplýva zo štatistík Ústavu Roberta Kocha.

Prečo sa hovorí o biológii a prečo je to zavádzajúce

Niektoré nedávne správy vysvetľovali vyššiu úmrtnosť žien hormonálne, teda tým, že ženské telo jednoducho nie je stavané na horúčavu. Ženy sa podľa týchto teórií menej potia, majú viac telesného tuku a hormón progesterón im zvyšuje telesnú teplotu. Vedci, ktorí sa vplyvom tepla na ľudský organizmus zaoberajú dlhodobo, však tvrdia, že ide z veľkej časti o nesprávny záver. "Celkovo štúdie zvyčajne ukazujú len mierne väčšiu náchylnosť žien k horúčave v porovnaní s mužmi," uviedla environmentálna epidemiologička Alexandra Schneiderová, zástupkyňa riaditeľa Ústavu epidemiológie v Helmholtzovom inštitúte v Mníchove. Isté drobné rozdiely medzi pohlaviami skutočne existujú, ženy sa potia menej a majú menší povrch kože v pomere k veľkosti tela, čo termoreguláciu komplikuje. Svoju úlohu zohrávajú aj hormóny, ich vplyv sa však počas života mení.

Riziková skupina: ženy po menopauze

Schneiderová upozorňuje najmä na jednu skupinu, a to ženy po menopauze, keď stúpa kardiovaskulárne riziko. Podľa nej sú práve staršie ženy s už existujúcim srdcovým ochorením pravdepodobne vystavené najvyššiemu riziku zo všetkých. Ani v tomto prípade si však nemyslí, že by biológia bola hlavnou príčinou zvýšeného počtu úmrtí počas vlny horúčav. "Životné podmienky a sociálne prostredie, v ktorom ženy žijú, predstavujú pravdepodobne ešte väčšie riziko než len rozdiely v hormonálnom stave," hovorí.

Telo žien sa dokáže brániť inak

Väčšiu náchylnosť ženského tela voči horúčave preceňujú podľa profesora Tobyho Mündela z Brockovej univerzity v Kanade, ktorý sa zaoberá extrémnymi životnými podmienkami človeka, aj mnohé médiá. Pripomína, že hoci sa ženy menej potia, kompenzujú to iným spôsobom. "Zaisťujú prekrvenie kože, teda vazodilatáciu, oveľa lepšie než muži," vysvetľuje, čo znamená, že sa ich cievy rozširujú efektívnejšie a lepšie odvádzajú teplo z vnútra k povrchu tela, odkiaľ môže unikať. Faktory, ktoré podľa neho najviac ovplyvňujú zvládanie vlny horúčav, sú vek, telesná konštitúcia, fyzická kondícia a bežná aktivita, nie biologické pohlavie.

Skreslené štatistiky a chýbajúci výskum o ženách

Štatistiky sú navyše rôznymi spôsobmi skreslené. Jedným problémom je, že mnohé štúdie sledujú počet hospitalizácií a prijatí na pohotovosť, pričom ženy vyhľadávajú lekársku pomoc oveľa častejšie než muži. "To nie je fyziologická záležitosť," hovorí Mündel. "Skutočne sa potýkajú s problémami, alebo len vyhľadali pomoc skôr?" Výskum sa navyše oveľa častejšie týkal mužov. "O mužoch máme asi stokrát viac dát a dôkazov. O ženách máme takmer nulové údaje," dodáva Mündel. "Je to ako porovnávať mačky a psy." Kochov inštitút zase pripomína, že vyšší počet úmrtí u žien je daný tým, že ženy tvoria väčší podiel v najstarších vekových skupinách. Viac žien umiera počas vĺn horúčav jednoducho preto, že je nažive viac veľmi starých žien. Relatívne však v danej vekovej kategórii hrozí väčšie riziko mužom než ženám.

Práca žien a neviditeľný tepelný stres

Laurie Parsons z univerzity Royal Holloway v Londýne skúma, ako sa tepelný stres prejavuje v globálnej ekonomike. Podľa neho ženy vo všetkých odvetviach trávia o 30 až 50 percent viac pracovného času nad prahovými hodnotami tepelného stresu než muži. V stavebníctve sa pri porovnaní mužov a žien vykonávajúcich rovnakú prácu tento podiel zvyšuje až približne na 50 percent. Dôvody sú podľa neho štrukturálne. Ženy pri rovnakej práci často nosia viac oblečenia, muži si zasa s väčšou sebadôverou žiadajú prestávky. A tam, kde je práca mužov viditeľne namáhavá, sa uznáva ako riziko spojené s teplom a odmeňuje sa oddychom. Práca žien je však vyrovnanejšia, menej zjavne namáhavá, a takúto úľavu nedostáva. "Teplotný stres u mužov býva skôr výrazným rizikom, kedy dochádza k pomerne viditeľným momentom fyzickej tiesne, ktoré možno zvládnuť," hovorí Parsons pre Deutsche Welle. "Teplotný stres u žien je neustále prítomný, ale oveľa menej viditeľný, pretože počas pracovného dňa nedosahuje tie isté zjavné vrcholy." Keď skončí zmena, muži idú odpočívať, no ženy varia, upratujú a starajú sa o deti, dodáva výskumník.

Aká je situácia na Slovensku

Kým Nemecko vlny horúčav podrobne štatisticky sleduje a za rok 2026 už eviduje takmer 9800 obetí, na Slovensku podobná systematická evidencia chýba. Podľa údajov NCZI zomrelo na diagnózu "účinky tepla a svetla" na Slovensku od roku 1996 do roku 2025 len 42 ľudí, najviac v rokoch 2002 a 2007, ako uvádza denník SME.sk. Ten zároveň upozorňuje, že na Slovensku v podstate nikto riadne nesleduje ani nepočíta úmrtia spôsobené horúčavami. Podobný problém so štatistikami má aj susedné Česko, kde podľa portálu EnviWeb.cz súviselo v roku 2024 s vysokými teplotami 544 úmrtí, pričom v oficiálnych štatistikách sa ako úmrtia spôsobené horúčavou zvyčajne evidujú len prípady úpalu alebo prehriatia organizmu. Český klimatológ Aleš Urban z Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied ČR pre portál Heroine.cz uviedol, že v Česku v súvislosti s vlnami horúčav zomrie priemerne pár stoviek ľudí ročne, pričom extrémny bol rok 2015 s odhadom 700 až 1000 úmrtí. Slovenský Úrad verejného zdravotníctva SR podľa portálu teraz.sk pri vlnách horúčav upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou. Chýbajúca systematická evidencia na Slovensku znamená, že skutočný dopad vlny horúčav, vrátane prípadnej rodovej nerovnosti v úmrtnosti, o ktorej hovorí zahraničný výskum, zostáva pre slovenských odborníkov aj verejnosť prakticky neznámy.