Americkí vedci oficiálne potvrdili výskyt meteorologického javu El Niňo, ktorý prispieva k nárastu teplôt po celom svete a je spojený so suchom aj povodňami. Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) uviedol, že podmienky pre El Niňo sa vyvinuli v poslednom mesiaci. Svedčia o tom nadpriemerné teploty morskej hladiny v strednom a východnom Pacifiku v oblasti rovníka. Oznámenie vedcov však neprichádza ako prekvapenie – meteorológovia túto fázu otepľovania očakávali od chvíle, keď na konci minulého roka odoznela protichôdna fáza La Niňa. Ako informuje Blesk, potvrdenie javu vyvoláva obavy z ďalšieho zosilnenia globálneho otepľovania a jeho dopadov na poľnohospodárstvo aj zásobovanie potravinami.

Čo je El Niňo a prečo je nebezpečné

El Niňo je spôsobované periodickým otepľovaním teploty morskej hladiny v strednom a východnom Tichom oceáne. V tropických oblastiach tento jav vyvoláva sucho a znižuje schopnosť lesov pohlcovať skleníkový plyn oxid uhličitý. V iných častiach sveta naopak spôsobuje vydatné zrážky a záplavy. Ide teda o jav s globálnym dosahom, ktorého konkrétne prejavy sa líšia podľa regiónu.

Jeden z najsilnejších výskytov El Niňa bol zaznamenaný v rokoch 2015 a 2016. Vtedy vyvolal rozsiahle sucho v Ázii, ktoré znížilo produkciu obilia aj olejnín. Meteorológovia už skôr varovali, že ak El Niňo vznikne v tomto roku, zasiahne úrodu plodín a dodávky potravín v čase, keď sa poľnohospodári potýkajú s nedostatkom hnojív a vysokými cenami palív v dôsledku vojny v Iráne.

Aká silná môže byť tohtoročná epizóda

Šanca na mimoriadne silný jav

NOAA odhaduje, že šanca na to, že jav dosiahne obzvlášť veľkú silu v období medzi novembrom a januárom budúceho roka, predstavuje 63 percent. Takýto vývoj by zaradil tohtoročné El Niňo medzi najintenzívnejšie epizódy od začiatku meraní v roku 1950. Ide o varovanie, ktoré berú meteorológovia po celom svete vážne.

Vedci bijú na poplach

Profesor Adam Scaife z britskej meteorologickej služby Met Office vyjadril pre stanicu BBC jednoznačné obavy: "Musíme sa obávať dopadov. Súčasné El Niňo sa pridáva k už tak značnému globálnemu otepľovaniu. To znamená, že výsledné teploty v zasiahnutých regiónoch by mohli byť nevídané." Toto varovanie podčiarkuje, že kombinácia dlhodobého klimatického otepľovania a cyklického javu El Niňo môže priniesť extrémne situácie, aké svet doteraz nezažil.

Dopady na poľnohospodárstvo a zásobovanie potravinami

El Niňo v tropických oblastiach výrazne znižuje kapacitu lesov vstrebávať oxid uhličitý, čo ďalej zosilňuje skleníkový efekt. Sucho, ktoré jav vyvoláva v niektorých regiónoch, priamo ohrozuje poľnohospodársku produkciu. Meteorológovia upozorňujú, že tohtoročná epizóda prichádza v mimoriadne nepriaznivom čase – poľnohospodári sa súčasne vyrovnávajú s nedostatkom hnojív aj vysokými cenami pohonných hmôt. Kombinácia týchto faktorov môže viesť k ďalšiemu zdražovaniu potravín na svetových trhoch.

Ako sa El Niňo dotýka Slovenska

Slovensko vstupuje do obdobia potvrdeného El Niňa s už teraz kritickou suchovou situáciou. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), ktoré cituje portál standard.sk, eviduje ústav výrazné až extrémne sucho na približne polovici územia Slovenska. Na niektorých miestach spadlo za obdobie december 2025 až apríl 2026 len 30 až 40 percent zrážok oproti normálu. SHMÚ zároveň zaznamenal najsuchší apríl za posledných 145 rokov.

Dôsledky pre poľnohospodárstvo sú závažné. Ako uvádza portál standard.sk, SHMÚ eviduje vo viacerých okresoch na juhu Slovenska ťažké až extrémne poškodenie suchom s odhadovanými stratami na úrode presahujúcimi 40 percent. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) podľa rovnakého zdroja uvádza, že sucho postihlo 38,7 percenta územia Slovenska.

Pre slovenských čitateľov je dôležité vedieť, že vplyv El Niňa na Slovensko nie je taký priamy ako v tropických oblastiach. Podľa portálu techbyte.sk sa u nás prejaví najmä v cenách komodít a potravín dovážaných zo zahraničia. Meteorológovia podľa portálu refresher.sk a iMeteo očakávajú v súvislosti s prechodným obdobím El Niňo a La Niňa teplotnú anomáliu až 2 stupne Celzia, a to najmä v Podunajskej nížine.