Americký prezident Donald Trump súkromne vyjadril vážny záujem o vyslanie amerických vojakov priamo na iránske územie. Podľa vojenských zdrojov Trump informoval poradcov v Bielom dome, že na naplnenie svojej vízie povojnového Iránu bude potrebovať pozemné jednotky. Prezident vraj chce Irán kontrolovať podobným spôsobom, akým USA zasiahli vo Venezuele. Biele domy však tieto správy poprel. Ako informuje Daily Mail, nemenovaní americkí predstavitelia uviedli, že Trump neuvažuje o plnorozsahovej invázii, ale o nasadení malého kontingentu vojakov na strategické účely.

Pozemné jednotky ako možná ďalšia fáza konfliktu

Doterajší konflikt zahŕňal výlučne vzdušné a námorné útoky. Prípadné nasadenie pozemných jednotiek v Iráne by bolo prvým takýmto krokom USA od stiahnutia z Afganistanu v roku 2021. Podľa zdrojov blízkych Bielemu domu je Trump povzbudený rýchlosťou a efektívnosťou operácie vo Venezuele v januári, počas ktorej americké sily zajali prezidenta Nicolása Madura a prevzali kontrolu nad tamojšími ropnými zásobami. Napriek popretiu zo strany Bieleho domu Trump verejne nevylúčil nasadenie vojakov, keď pre New York Post uviedol: "Nemám zábrany, pokiaľ ide o pozemné jednotky."

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavitt správy o plánovanom vyslaní vojakov odmietla. Uviedla, že správa je "založená na predpokladoch anonymných zdrojov, ktoré nie sú súčasťou prezidentovho tímu národnej bezpečnosti a zjavne nie sú zasvätené do týchto diskusií." Leavitt tiež dodala: "Prezident Trump vždy múdro ponecháva všetky možnosti otvorené, ale ktokoľvek, kto sa snaží naznačiť, že uprednostňuje jednu alebo druhú možnosť, dokazuje, že nemá skutočné miesto pri rokovacom stole."

Bezpodmienečná kapitulácia ako jediná cesta k mieru

Trump v piatok vyhlásil, že už nemá záujem rokovať s Teheránom. Podľa prezidenta je jediným spôsobom, ako ukončiť vojnu, bezpodmienečná kapitulácia Iránu. Trump zároveň varoval, že záplavy viac ako 3 000 rakiet a dronov, ktoré americké sily vypálili za posledných sedem dní, nemusia byť koncom. Prezident avizoval prípravu masívneho útoku, ktorý označil ako "ten veľký." Uviedol: "Ešte sme ani nezačali poriadne útočiť. Veľká vlna sa ešte len blíži."

Trump tento týždeň tiež vyhlásil, že sa "musí" podieľať na výbere nástupcu zosnulého najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ktorý bol zabitý pred siedmimi dňami. Prezident zároveň uviedol, že by prijal aj nedemokratickú voľbu, pokiaľ bude zvolená osoba naklonená USA a Izraelu.

Britské základne a strategické bombardéry

Americké bombardéry pristáli vo Veľkej Británii

Americké strategické bombardéry B-2 a B-52 pristáli v piatok večer vo Veľkej Británii po tom, čo britský premiér Keir Starmer zmenil postoj a povolil využívanie britských základní americkými silami. Každý z týchto bombardérov môže stáť až dve miliardy dolárov. Sú schopné vykonávať dlhé misie bez odhalenia a niesť najničivejšie rakety na svete. Zdroje naznačili, že sobota by mohla byť dňom D pre nový masívny útok, presne týždeň po tom, čo Amerika a Izrael prvýkrát zaútočili na Irán v rámci operácie s názvom "Operation Epic Fury."

Minister obrany o rozšírení útokov

Minister obrany Pete Hegseth uviedol, že využívanie britských základní RAF umožní USA "dramaticky" zintenzívniť útoky na Irán. Hegseth povedal: "Keď hovoríme, že toho príde viac, myslíme tým viac stíhacích eskadier, viac schopností, viac obranných kapacít a viac bombardovacích misií vo vyššej frekvencii."

Eskalácia v regióne a iránske protiútoky

V piatok večer Irán vypálil sériu rakiet a dronov na viacerých susedov v Perzskom zálive. Útoky zasiahli Irak, Katar, Saudskú Arábiu a Izrael, pričom cieľmi boli ropné zariadenia a letiská. Katarské ministerstvo obrany potvrdilo, že deväť z desiatich dronov smerujúcich na Katar bolo zostrelených, desiaty dopadol na neobývané územie bez zranení. Štyri drony mierené na ropné pole Šajbá v Saudskej Arábii boli zachytené a zničené nad púšťou Prázdna štvrtina.

Sieť iránom podporovaných šiitských frakcií Islamský odpor v Iraku sa prihlásila k útoku na americkú vojenskú základňu neďaleko letiska v Bagdade. Útok označila za odvetu za smrť iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ktorý bol zabitý minulú sobotu. Izrael a Irán medzitým pokračovali vo vzájomných útokoch počas noci. Izraelské obranné sily potvrdili, že spustili novú vlnu útokov na "teroristické ciele" v štvrte Dahíja v Bejrúte v Libanone, keď vojna vstúpila do ôsmeho dňa. V Iráne vypukol požiar na medzinárodnom letisku Mehrábád v Teheráne po zásahu izraelským leteckým útokom a po celom hlavnom meste boli hlásené výbuchy.

Ropa a ekonomické dôsledky konfliktu

Ceny ropy prudko vzrástli od začiatku konfliktu a smerujú k najväčšiemu týždennému nárastu od začiatku roka 2020, keď vypukla pandémia ochorenia Covid-19. Minister financií Scott Bessent uviedol, že Trump zvažuje zrušenie sankcií na ruskú ropu s cieľom zvýšiť zásoby na trhu. Bessent pre Fox Business povedal: "Môžeme zrušiť sankcie na ďalšiu ruskú ropu. Na mori sa nachádzajú stovky miliónov barelov sankcionovanej ropy a ich odblokovaním môže ministerstvo financií vytvoriť nové zásoby." Bessent tento návrh predniesol po tom, čo ministerstvo financií oznámilo udelenie 30-dňovej licencie Indii na nákup ruskej ropy. Zároveň uviedol, že Biely dom bude "pravidelne oznamovať opatrenia na zmiernenie situácie na trhu počas tohto konfliktu."

Odpor v konzervatívnom tábore

Trump mal od spustenia útokov pred týždňom problémy s udržaním podpory vo vlastnom konzervatívnom tábore. Mnohí jeho priaznivci reagovali s rozhorčením na správy o možnom nasadení vojakov. Megyn Kelly, výrazná osobnosť pravicového spektra vyjadrujúca odpor voči vojne, reagovala na sociálnych sieťach s dešpektom a napísala: "Úprimne nemôžem uveriť, že to robíme znova."