Konflikt na Blízkom východe naďalej dominuje svetovej politike. Prezident USA Donald Trump v piatok vyhlásil, že nie je spokojný s najnovším iránskym návrhom na riešenie konfliktu, pričom zároveň potvrdil, že rokovania pokračujú telefonicky. Vojna, ktorá vypukla 28. februára, zatiaľ nemá diplomatické riešenie. Rokovania o ukončení bojov boli doteraz neúspešné. Ako informuje portál Blesk.cz, Teherán predkladá požiadavky, na ktoré podľa Trumpa nemožno pristúpiť. Trump tiež poznamenal, že ceny ropy a plynu prudko klesnú, akonáhle vojna s Iránom skončí.

Ako vojna začala a čo priniesla

USA a Izrael zahájili 28. februára útoky proti Iránu, ktoré zažali regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali útočiť dronmi, balistickými strelami a raketami nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Pri útokoch zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí, ktorého nahradil jeho syn Modžtaba Chameneí. V dôsledku iránskej blokády Hormuzského prielivu výrazne vzrástli ceny ropy a plynu na svetových trhoch.

Iránsky duchovný vodca Modžtaba Chameneí v písomnom vyhlásení, ktoré zverejnili iránske médiá, uviedol, že jediné miesto, ktoré majú Spojené štáty v Perzskom zálive, je na jeho dne. Teherán podľa neho v reakcii na vojnu nastavil nové pravidlá pre využívanie Hormuzského prielivu, z ktorých budú mať prospech všetky štáty zálivu.

Diplomatické rokovania uviazli na mŕtvom bode

Irán zaslal Spojeným štátom prostredníctvom Pakistanu ďalší návrh na rokovania o ukončení vojny. Iránska štátna tlačová agentúra IRNA uviedla, že sa tak stalo vo štvrtok večer. Stanicu Al-Džazíra o zaslaní návrhu informovali vlastné diplomatické zdroje. Zatiaľ nie je jasné, čo Irán v texte požaduje alebo ponúka.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmáíl Baghájí vo štvrtok uviedol, že nie je veľmi realistické domnievať sa, že rokovania s USA dosiahnu v krátkom čase nejaký výsledok. Diplomatické snahy o riešenie situácie medzitým uviazli na mŕtvom bode, pričom Spojené štáty sa snažia situáciu ovplyvniť okrem iného obmedzením exportu ropy z Iránu. Pozornosť trhov sa sústreďuje aj na zastavené rokovania o jadrovom programe Iránu a na správy o možných ďalších vojenských krokoch Washingtonu.

Trump a stiahnutie vojakov z Európy

Donald Trump vážne zvažuje stiahnutie amerických vojakov z Talianska a Španielska. Trump dlhodobo kritizuje európskych členov NATO vrátane Talianska, Španielska a Nemecka za to, že odmietajú podporiť americko-izraelskú vojnu proti Iránu a nedostatočne investujú do obrany. Stanica Fox News citovala Trumpovu odpoveď na otázku, či možno očakávať odchod amerických vojakov z Talianska a Španielska: "Jo, pravdepodobne." Trump dodal: "Taliansko nám vôbec nepomáha a Španielsko je hrozné, absolútne hrozné." Skôr americký prezident hovoril aj o znížení počtu amerických vojakov v Nemecku.

Kongres a schválenie vojny

Administratíva prezidenta Trumpa zatiaľ nepočíta s tým, že by predložila Kongresu na schválenie vojnu s Iránom. Vyplýva to z vyhlásenia ministra obrany Petea Hegsetha pri vypočutí v americkom Senáte. Podľa neho momentálne neplynie šesťdesiatdňová lehota, s ktorou počíta zákon. Takúto interpretáciu kritizovali opoziční demokrati.

Ekonomické dopady vojny

Americké ministerstvo obrany podľa vlastných údajov vynaložilo na vojenské operácie na Blízkom východe 25 miliárd dolárov. Šéf Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí Tom Fletcher agentúre AFP povedal, že táto suma by stačila na pokrytie celej tohtoročnej humanitárnej výzvy OSN a umožnila by poskytnúť pomoc viac ako 87 miliónom ľudí. Humanitárny úrad OSN pritom pre tento rok žiada o 23 miliárd dolárov na pomoc v krízových oblastiach sveta.

Fletcher uviedol: "Viem presne, čo by sme s 25 miliardami dokázali. Máme priame porovnanie toho, čo tieto peniaze môžu znamenať." Podľa neho predstavuje suma požadovaná OSN menej ako jedno percento toho, čo svet v budúcom roku vydá na zbrane, armádu a obranu. Fletcher upozornil, že vojna a následné uzavretie Hormuzského prielivu viedli k zdvojnásobeniu cien palív a k rastu cien potravín zhruba o pätinu. Stanica CNN s odkazom na tri nemenované zdroje uviedla, že skutočné náklady na vojnu môžu byť až dvojnásobné oproti sume, ktorú vo štvrtok v Kongrese uvádzal vysoký úradník ministerstva obrany Jules Hurst.

Ceny ropy po prechodnom rannom raste popoludní zamierili nadol. Severomorský Brent sa cez deň vyšplhal na štvorročné maximum nad 126 USD za barel, k čomu prispeli obavy z dlhodobejších výpadkov v dodávkach kvôli konfliktu na Blízkom východe. Analytik spoločnosti PVM Tamas Varga uviedol, že neskorší pokles nesúvisel so žiadnou konkrétnou novou správou a odrážal skôr zvýšenú volatilitu, ktorá na trhu pretrváva od začiatku konfliktu s Iránom. Americké akcie v piatok posilneli a indexy S&P 500 a Nasdaq Composite zaznamenali v apríli najväčšie mesačné zisky za niekoľko rokov.

Humanitárna situácia a dianie v regióne

Uväznená iránska nositeľka Nobelovej ceny Narges Mohammadíová bola prevezená do nemocnice pre akútne zhoršenie zdravotného stavu. Jej nadácia uviedla, že prevoz bol nevyhnutný po tom, čo väzenskí lekári dospeli k záveru, že jej stav nie je možné zvládnuť na mieste, a to napriek dlhodobým lekárskym odporúčaniam, aby bola liečená svojím špecializovaným tímom. Podľa nadácie Mohammadíová v piatok opakovane omdlela vo väznici v Zandžáne v severozápadnom Iráne. Podľa jej právnikov ju koncom marca postihol infarkt myokardu. Advokáti ju navštívili niekoľko dní po život ohrozujúcej srdcovej príhode a bola podľa nich bledá, podvyživená a schopná chodiť len s pomocou zdravotnej sestry. Nadácia uviedla, že prevoz do nemocnice nastal až po 140 dňoch systematického zanedbávania zdravotného stavu Mohammadíovej od jej zatknutia 12. decembra.

Izraelské ozbrojené sily vyzvali k evakuácii ďalších ôsmich libanonských dedín v južnom regióne Súr. Po necelej pol hodine od vydania výzvy Izrael vykonal útoky na najmenej štyri dediny. Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva Izrael v piatok zabil najmenej deväť ľudí, vrátane dvoch detí a piatich žien. Deje sa tak napriek krehkému prímeniu, ktoré bolo minulý štvrtok predĺžené o tri týždne. Militantné hnutie Hizballáh začalo v bojoch proti Izraelu používať novú zbraň – drony fungujúce na kábloch s optickými vláknami, vďaka čomu nie je možné rušiť ich riadiace signály.

Vedúci predstavitelia viac ako dvadsiatich významných svetových médií vyzvali v spoločnom vyhlásení izraelskú vládu, aby zrušila zákaz vstupu zahraničných novinárov do Pásma Gazy. Obmedzenie trvá od začiatku vojny v roku 2023 a pokračuje aj napriek viac ako pol roka trvajúcemu prímeniu. Izraelské ozbrojené sily zastavili flotilu s humanitárnou pomocou plávajúcu do Pásma Gazy a na palube viac ako 20 lodí zadržali asi 175 osôb. Napriek konfliktu na Blízkom východe sa iránska futbalová reprezentácia zúčastní nadchádzajúceho majstrovstva sveta v USA, Mexiku a Kanade. Prezident Medzinárodnej futbalovej federácie Gianni Infantino pri zahájení kongresu FIFA vo Vancouveri ubezpečil, že Irán odohrá tri zápasy v základnej skupine v USA podľa pôvodného plánu.