Americký senát urobil krok, ktorý môže zmeniť priebeh jedného z najvypätejších konfliktov posledných rokov. Zákonodarcovia odhlasovali legislatívu o ukončení amerických úderov na Irán, čím sa otvorila otázka, či je mierové riešenie skutočne na dosah. Situácia na Blízkom východe zostáva mimoriadne nestabilná a jej dôsledky pociťuje celý svet – od ropných trhov až po čerpacie stanice v strednej Európe. Rokovania medzi Washingtonom a Teheránom prebiehajú, no ich výsledok je stále neistý. Ako informuje portál Blesk.cz, nie je jasné, ako táto rezolúcia ovplyvní konflikt s Teheránom, keďže Trumpova administratíva sa súčasne snaží dojednať s Iránom mierovú dohodu.

Senát proti Trumpovi: Čo rezolúcia znamená

Americký senát podporil legislatívu, ktorá má ukončiť americké vojenské údery na Irán. Ide o výrazný politický signál, ktorý čiastočne ide proti línii prezidenta Donalda Trumpa. Napriek tomu zostáva otvorená otázka, aký reálny dosah bude mať toto hlasovanie na priebeh konfliktu.

Ministerstvo zahraničných vecí USA medzitým potvrdilo, že Washington usiluje o mierovú dohodu s Iránom, avšak nie za každú cenu. Šéf americkej diplomacie ubezpečil štáty Perzského zálivu, že žiadna časť prípadnej dohody nebude ohrozovať ich bezpečnosť, stabilitu ani prosperitu. Podpísané memorandum pritom tvorí základ pre prebiehajúce rokovania o konečnej dohode.

Ako sa vojna začala a čo priniesla

Začiatok konfliktu a jeho eskalácia

Spojené štáty a Izrael zahájili 28. februára vojenské údery proti Iránu, ktoré zažali regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci odpovedali protiúdermi – drony, balistickými strelami a raketami útočili nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách.

Smrť Chameneího a blokáda Hormuzského prielivu

Počas úderov zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Na jeho miesto nastúpil jeho syn Modžtaba Chameneí. Irán následne zablokoval Hormuzský prieliv, čo malo okamžitý a dramatický dopad na svetové trhy – ceny ropy a zemného plynu prudko vzrástli.

Hormuzský prieliv: Kľúčová tepna svetovej energetiky

Hormuzský prieliv predstavuje jednu z najstrategickejších námorných trás na svete. Cez tento úzky vodný koridor prechádza obrovské množstvo ropných tankerov zásobujúcich globálne trhy. Jeho blokovanie zo strany Iránu spôsobilo výrazné napätie na komoditných burzách a vyvolalo obavy z dlhodobého narušenia dodávok energií. Dôsledky tejto blokády pocítili nielen veľké ekonomiky, ale aj bežní spotrebitelia v celej Európe vrátane Slovenska.

Ako sa situácia dotýka Slovenska

Vývoj na Blízkom východe má pre slovenských motoristov a domácnosti priamy a hmatateľný dopad. Podľa portálu auto.pravda.sk po útoku amerických a izraelských síl na Irán prudko stúpla cena ropy Brent na svetových trhoch na úroveň približne 80 dolárov za barel, čo predstavuje nárast o 10 percent oproti predchádzajúcemu obchodovaniu. Analytici citovaní rovnakým zdrojom varujú, že hranica 100 dolárov za barel nie je nereálna – uzavretie Hormuzského prielivu by podľa ich odhadov znamenalo deficit 8 až 10 miliónov barelov ropy denne.

Podľa portálu finreport.sk cez Hormuzský prieliv prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Po eskalácii konfliktu sa ceny ropy dostali nad 100 dolárov za barel a odborníci varujú pred scenárom stagflácie. Priemerná cena benzínu Natural 95 a nafty sa podľa auto.pravda.sk pohybuje tesne pod hranicou 1,5 eura za liter; hranica dvoch eur za liter zatiaľ nehrozí, no z dlhodobého hľadiska ju analytici nevylučujú.

V rámci krajín Vyšehradskej štvorky zostáva Slovensko najdrahšou krajinou pri benzíne. Podľa ekonomika.pravda.sk je cena benzínu na Slovensku 1,697 eura za liter, v Česku 1,669 eura, v Maďarsku 1,681 eura a v Poľsku 1,399 eura za liter. Analytik a odborník na energetiku Radovan Potočár z STVR varuje: "Ak dôjde k ďalšej eskalácii, ani zdraženie, ktoré vidíme dnes na čerpacích staniciach, nemusí byť finálne." Podľa spravy.stvr.sk boli v reakcii na situáciu zavedené mimoriadne opatrenia – zákaz tankovania do väčších kanistrov, rozdielne ceny pre domácich a zahraničných motoristov a limity na jednorazové tankovanie.

Slovensko sa podľa sme.sk ocitlo v obzvlášť zložitej energetickej situácii – popri globálnom tlaku z vojny v Iráne čelí aj zastaveniu dodávok ropy z Ruska cez ropovod Družba, čo krajinu zasiahlo dvojnásobne. Prípadná mierová dohoda medzi USA a Iránom a otvorenie Hormuzského prielivu by preto pre slovenských motoristov a celú ekonomiku znamenala výraznú úľavu.