Hovorca iránskych revolučných gárd Alí Mohammad Náíní v piatok poprel tvrdenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že Irán po 20 dňoch vojny už nie je schopný vyrábať balistické rakety. Krátko po tomto vyhlásení Náíní zahynul pri izraelskom útoku. Správu o jeho smrti priniesli samotné gardy. Ako informuje Blesk.cz, na smrť hovorcu upozornila agentúra AFP. Konflikt na Blízkom východe si vyžiadal životy viacerých vysokopostavených iránskych predstaviteľov vrátane duchovného vodcu Alího Chameneího, ministra obrany Amíra Násirzádeha, veliteľa revolučných gárd Mohammada Pakpúra a bývalého prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda.

Izraelské a americké útoky na Irán

Izrael a Spojené štáty zaútočili na viaceré ciele v Iráne. Izraelský minister obrany Jisrael Kac označil tieto údery za preventívny útok. Izraelská armáda v noci na piatok zaútočila aj na veliteľské centrum a sklady zbraní vo vojenských areáloch na juhu Sýrie, a to v reakcii na útoky na menšinu Drúzov v meste Suvajda. Podľa agentúry AP išlo o prvý izraelský úder na Sýriu od začiatku vojny proti Iránu, ktorú Izrael a Spojené štáty začali 28. februára 2026.

Americký prezident Donald Trump uviedol, že izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi zdôraznil, aby neútočil na iránske ropné polia. Podľa Trumpových slov Netanjahu tento pokyn rešpektuje. Trump zároveň vyhlásil, že iránske vedenie je zničené a tamojší vojaci dezertujú, pričom dodal, že neplánuje do krajiny vyslať americké jednotky.

Americký bojový lietadlo F-35 muselo núdzovo pristáť po zásahu iránskej paľby. Hovorca regionálneho veliteľstva amerických ozbrojených síl CENTCOM Tim Hawkins potvrdil, že stroj sa zúčastňoval bojovej misie nad Iránom a musel núdzovo pristáť. Stav pilota je stabilizovaný a incident je predmetom vyšetrovania. Ak sa potvrdí, že lietadlo skutočne zasiahla iránska paľba, išlo by o prvý takýto prípad od začiatku konfliktu 28. februára. Lietadlá F-35 môžu stáť až 100 miliónov dolárov.

Iránska odveta a regionálne dopady

Útoky v Perzskom zálive a okolí

Irán smeruje svoju odvetu do viacerých krajín regiónu. Explózie sa ozývajú z Kataru, Bahrajnu, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie, Iraku aj samotného Izraela. V kuvajtských rafinériách Míná al-Ahmadí vypukol požiar po útoku dronov. Štátna ropná spoločnosť KPC oznámila, že útoky dronov spôsobili požiar v niektorých jednotkách rafinérie. Hasiči okamžite zasiahli a niekoľko jednotiek bolo preventívne odstavených, aby bola zabezpečená bezpečnosť pracovníkov. Obete hlásené neboli.

Teroristická sieť v Spojených arabských emirátoch

Spojené arabské emiráty rozložili teroristickú sieť, ktorú financovalo a prevádzkoval libanonské militantné hnutie Hizballáh a Irán. Úrady SAE oznámili, že členovia siete boli zatknutí. Podľa štátnej tlačovej agentúry sa sieť podieľala na praní špinavých peňazí, financovaní terorizmu a ohrožovaní národnej bezpečnosti.

Energetická kríza a ceny ropy

Ceny ropy v piatok klesali po tom, čo Izrael uviedol, že prestane útočiť na energetickú infraštruktúru. Počet iránskych útokov na energetiku sa oproti začiatku týždňa tiež znížil, čo podľa agentúry Bloomberg pomohlo zmierniť rast cien ropy, ktoré sa predtým pohybovali blízko štvorročných maxím. Americká ropa WTI sa dostala nad hranicu 100 dolárov za barel, cena severomorského Brentu sa drží nad 110 dolármi za barel.

Dodávky ropy pre ropovod TAL, ktorým prúdi ropa do Českej republiky, súčasná vojna na Blízkom východe ohrozuje len v menšej miere. Spoločnosť Siot, ktorá spravuje ropovod na talianskom území, uviedla, že najväčší objem ropy smeruje do Terstu po námorných trasách, ktorých sa konflikt priamo netýka. Minulý rok TAL prepravil do Českej republiky 6,3 milióna ton ropy. Spoločnosť spresnila, že 70 percent mixu dodávok tvorí ropa z Kazachstanu, Líbye a Azerbajdžanu, ktorá sa plaví po trasách nesúvisiacich s krízovou oblasťou. Konflikt by sa mohol dotknúť predovšetkým dodávok zo Saudskej Arábie a z Iraku, ktoré vlani predstavovali 12 percent objemu prepravovanej ropy.

Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) predstavila odporúčania pre vlády, podniky a domácnosti s cieľom zmierniť ekonomické dopady energetickej krízy spôsobenej vojnou na Blízkom východe. Medzi odporúčania patrí podpora verejnej dopravy, zníženie rýchlostných limitov na diaľniciach aspoň o desať kilometrov za hodinu, vyhýbanie sa leteckej doprave, práca z domu, ak je to možné, vyššie zdieľanie vozidiel či podpora varenia na elektrine.

Medzinárodné reakcie a diplomatické kroky

Summit Európskej únie, ktorý sa konal v čase dvoch vojen v susedstve, podľa bruselského portálu Politico ukázal len bezmocnosť Európy. Portál za výsledok označil striezlivý záver, že Európa má len málo moci aj chuti udalosti formovať. Politico citoval nemenovaného úradníka EÚ, podľa ktorého Únia nakoniec urobila to, čo robí vždy – vydala pekné vyhlásenia.

Päť európskych štátov spolu s Japonskom vyjadrilo ochotu prispieť k zabezpečeniu bezpečnej plavby Hormuzským prielivom. Vyzvali zároveň na zastavenie vzdušných útokov Teheránu aj ďalších pokusov tento prieliv zablokovať. K spoločnému vyhláseniu sa okrem Japonska pripojili Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho plánovaná cesta do Číny bola odložená o mesiac a pol. Pôvodne mal krajinu navštíviť od 31. marca do 2. apríla, no kvôli vojne v Iráne ju presunul. Z Iraku odchádzajú taliansky a španielski vojaci, keďže základne medzinárodnej koalície proti teroristickej organizácii Islamský štát sa stali terčom ostreľovania v rámci súčasnej vojny. Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová uviedla, že zo 300 španielskych vojakov v Iraku sa 100 presunulo do Turecka a ďalších 200 by malo odísť v najbližších hodinách. Taliansky minister obrany Guido Crosetto uviedol, že zo 300 talianskych vojakov v irackém Kurdistane ich na mieste zostáva asi 20.

Holandská polícia zadržala v súvislosti s útokom na synagógu v Rotterdame piateho človeka. Devätnásťročný muž pochádza z rovnakého mesta ako predchádzajúci štyria zadržaní. Polícia už skôr uviedla, že podozriví z útoku na židovský chrám mali teroristický úmysel. Zostávajúci štyria podozriví vo veku 17 až 19 rokov boli zadržaní bezprostredne po útoku.

Pavla Novotná z českého ministerstva vnútra na schôdzi snemovného bezpečnostného výboru uviedla, že súčasný konflikt na Blízkom východe pravdepodobne nespôsobí migráciu do Európy. Podľa jej slov neexistuje žiadny scenár, alebo je veľmi nepravdepodobný scenár, že by Česká republika v nasledujúcich mesiacoch pocítila migračné dopady situácie na Blízkom východe. Za jedno z rizík označila afganskú komunitu v Iráne, ktorá by mohla čítať okolo dvoch miliónov ľudí.