Po prvý raz od roku 1945 regionálny konflikt ohrozuje celý svet. Vlády na každom kontinente sú nútené zaujať postoj – buď na strane Ameriky a Izraela, alebo na strane Iránu a jeho spojencov. Dôsledky pre globálny obchod aj bezpečnosť sú obrovské. Svetová ekonomika je dnes oveľa zložitejšia ako počas druhej svetovej vojny. Ako informuje Daily Mail, vojenský expert Mark Almond, riaditeľ Crisis Research Institute v Oxforde, varuje, že tretia svetová vojna nebola nikdy bližšie.

Pandémia odhalila, že mnohé krajiny vrátane Británie fungujú na princípe dovozu energie a potravín podľa aktuálnej potreby. Keď kríza naruší dodávateľský reťazec, dôsledkom sú prázdne police a rastúce ceny. Donald Trump čelí tlaku ukončiť útoky a vyhlásiť víťazstvo, no iránska Revolučná garda zatiaľ neprejavuje ochotu pristúpiť na prímerie. Vojna vstupuje do druhého týždňa a otrasy sa šíria po celej planéte.

Spojené štáty: sila aj slabiny

Americká technológia, najmä v spolupráci s Izraelom, nemá konkurenciu. Rakety sú presné a ničivá sila kolosálna. Iránske drony však stoja len okolo 3 750 libier za kus a možno ich vyrábať v stovkách denne, zatiaľ čo jeden interceptorový raketomet na zostrelenie dronu môže stáť 15 miliónov libier. Trump tento týždeň tvrdil, že americké zásoby sú neobmedzené – to však nie je pravda.

Iránska produkcia dronov by mohla rásť rýchlejšie, ako americká obrana stíha reagovať, čo môže byť pre výsledok vojny kľúčové. Mnohí americkí politici vrátane viacerých republikánov nie sú za Trumpom jednotne. Izoláciou zmýšľajúci viceprezident JD Vance bol v tejto veci nápadne ticho. Reakcie voličov sú zmiešané a americké straty rastú: od začiatku útoku 28. februára zahynulo v Iráne šesť amerických vojakov a bolo zničené vojenské vybavenie v hodnote takmer dvoch miliárd dolárov.

Európa: rozdelená a neistá

Británia, Francúzsko a Nemecko

Tri hlavné európske mocnosti vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom odsúdili iránske útoky na štáty Perzského zálivu a podmienečne ponúkli pomoc americko-izraelskému úsiliu. Británia však neposkytla podporu dostatočne rýchlo, čo rozhneval Trumpa – britského premiéra Keira Starmera nazval "porazeným" a "žiadnym Churchillom". Nemecko tvrdilo, že bolo o úderoch vopred informované, rovnako ako Poľsko, no Británia a Francúzsko nie.

Španielsko

Španielsky premiér Pedro Sánchez označil útoky za "neopodstatnenú a nebezpečnú vojenskú intervenciu" v rozpore s medzinárodným právom a odmietol Amerike umožniť využívanie spoločných španielskych vojenských základní. Rozzúrený Trump pohrozil pozastavením všetkého obchodu. V piatok španielska batéria protilietadlových rakiet Patriot pomohla zostreliť iránsku raketu. Španielska nepriateľskosť voči Izraelu však pravdepodobne nepoľaví.

Írsko a ďalšie krajiny EÚ

Strana Sinn Féin odsúdila americko-izraelskú akciu ako "akt agresie, ktorý hrozí zapáliť celý Blízky východ". Írska vláda sa však zdržala priameho odsúdenia útokov. Taoiseach Micheál Martin, ktorý sa má s Trumpom stretnúť koncom mesiaca, uviedol: "Veríme v okamžitú deeskaláciu." Írska verejná mienka sa zdá byť pevne proti prezidentovi Trumpovi. Viaceré ďalšie členské štáty NATO – Belgicko, Bulharsko, Estónsko, Grécko a Portugalsko – sa snažia zostať bokom a formulujú svoje reakcie opatrne. Estónsko odporučilo "tlak prostredníctvom sankcií", Grécko a Belgicko vyjadrili obavy o bezpečnosť svojich občanov, Portugalsko ľutovalo "neprijateľné" porušovanie ľudských práv zo strany Iránu a Bulharsko varovalo pred "nebezpečnou vojenskou eskaláciou".

Mocnosti podporujúce Irán

Rusko

Najväčším víťazom konfliktu je zatiaľ Vladimir Putin. Keďže Irán nemôže vyvážať veľkú časť svojej ropy, rastúce svetové ceny energií opäť plnia ruskú vojnovú pokladnicu pre ťaženie na Ukrajine. Irán je dlhoročným strategickým partnerom Kremľa a zásobuje ruskú armádu rojmi samovražedných dronov Šahed. Rusko zase vyrába tisíce dronov a predáva ich späť Iránu, pričom mulláhom dodáva aj lietadlá, rakety, protilietadlové systémy a satelitnú spravodajskú podporu. Rusko tiež otvára svoje banky Iránu, aby mu pomohlo obísť americké a európske sankcie.

Čína

Toto je najnebezpečnejší bod napätia. Čína potrebuje iránsku ropu pre svoje vojenské vozidlá a bojové lietadlá a nakupuje ju napriek medzinárodným sankciám. Čínske vojnové lode plávajú do Arabského zálivu, aby sprevádzali iránske tankery. Ak by americká raketa omylom alebo v sebaobrane zasiahla čínsku loď, alebo ak by Čína zaútočila na americké lietadlo, svet by mohol byť vtiahnutý do totálnej vojny medzi Východom a Západom. Peking pomáha Iránu aj inak: jeho satelity sledujú odpaľovanie rakiet z izraelských základní a amerických lietadlových lodí v Indickom oceáne a tieto kľúčové spravodajské informácie posiela do Teheránu. Čína tiež podľa dostupných informácií pašuje Iránu pomoc a muníciu vrátane dronov a možno aj rakiet.

Brazília, Mexiko a Južná Afrika

Brazília, najľudnatejšia krajina Južnej Ameriky, udržiava dobré vzťahy s Iránom a je podozrievavá voči americkému vplyvu, najmä odkedy Trump hlasno podporil uväzneného brazílskeho exprezidenta Jaira Bolsonara. Mexiko zase tradične sympatizuje s Palestínčanmi a vníma Izrael podobne ako USA – ako koloniálneho utláčateľa. Hoci je oficiálne neutrálne, v súkromí bude podporovať Irán. Južná Afrika je od éry Nelsona Mandelu nepriateľsky naladená voči Izraelu a dokonca podala na Izrael žalobu pre "genocídu" na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu v súvislosti s vojnou s Hamasom v Pásme Gazy. Súčasná vláda prezidenta Cyrila Ramaphosu si tiež pamätá iránsku podporu počas éry apartheidu, keď Teherán odmietol dodávať ropu bielosupremacistickej vláde.

Krajiny balansujúce na hrane neutrality

India a Egypt

India úspešne balansuje na hrane. Premiér Naréndra Módí práve podpísal obchodné a obranné dohody s Izraelom, no India je zároveň veľkým dovozcom ropy z oblasti Perzského zálivu a spolieha sa na nákup zemného plynu na výrobu hnojív. Dillí si tiež zachováva silné väzby s Moskvou a odmietlo odsúdiť Putinovu inváziu na Ukrajinu. Nech zaujme akýkoľvek postoj, India má pri predlžovaní vojny veľa čo stratiť. Egypt uzavrel v roku 1979 mierovú dohodu s Izraelom, čím si znepriatelil Irán. Dlhodobo ho dotujú Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Ak však jemenské proiránske sily Húsíov úspešne zablokujú Červené more, príjmy z energií klesnú a s nimi aj arabská podpora. Egypt môže zistiť, že jeho neutralita nie je udržateľná.

Azerbajdžan

Len asi 60 percent Iránčanov, čo predstavuje zhruba 55 miliónov ľudí, sú etnickí Peržania. Ďalších 25 miliónov sú Azerbajdžanci, ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva Azerbajdžanu. Ak by teheránsky režim padol a vypukla by občianska vojna, kmeňový konflikt medzi Azerbajdžancami a Peržanmi by sa mohol rýchlo rozšíriť cez hranice. Vojna medzi Iránom a Azerbajdžanom by mohla prerušiť kľúčový ropovod z tureckého pobrežia do Stredozemného mora, na ktorom má záujem aj spoločnosť BP. Keďže európske aerolínie nemôžu lietať cez Rusko ani Irán, azerbajdžanský vzdušný priestor je životne dôležitým koridorom medzi Východom a Západom.

Austrália, Japonsko a Južná Kórea

Austrália verejne podporila americko-izraelskú akciu, hoci nevyslala žiadne sily. Verejná mienka je široko naklonená Amerike, najmä po masakre na pláži Bondi v decembri minulého roka, ktorú spáchali islamistickí extrémisti. Austrália však dováža asi 30 percent svojej energie z oblasti Perzského zálivu a vyváža tam veľké množstvo baraniny, takže ekonomický dopad vojny bude citeľný. Japonsko a Južná Kórea sú spoľahlivými americkými spojencami, no tieto veľké priemyselné ekonomiky sú energeticky závislé od dovozu ropy a plynu z krajín Perzského zálivu vrátane Iránu. Ak výrobcovia áut a spotrebného tovaru nezískajú energiu, výroba sa zastaví. Južná Kórea disponuje jednou z najväčších armád na svete s 3,5 miliónmi príslušníkov.

Argentína: hlasný hlas proti Iránu

Argentína je vyhranene protiirán­sky naladená prinajmenšom od roku 1994, keď samovražedný útočník financovaný Teheránom zabil 85 ľudí v židovskom komunitnom centre v Buenos Aires. Tento útok zorganizoval iránsky režim ako odvetu za argentínske rozhodnutie prestať zdieľať jadrové tajomstvá. Argentínsky prezident Javier Milei je hlasným zástancom Trumpa aj Izraela, a to napriek tomu, že jeho ekonomika je závislá od lacnej energie, najmä pre poľnohospodársky sektor.