Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že iránske vedenie bolo zničené a tamojší vojaci dezertujú. Zároveň vylúčil vyslanie amerických pozemných jednotiek do krajiny, na ktorú od 28. februára útočia americké a izraelské vzdušné sily. Izrael a Spojené štáty zaútočili na rad cieľov v Iráne – izraelský minister obrany Jisrael Kac označil tieto útoky za preventívne. Pri úderoch zahynul iránsky duchovný vodca Alí Chameneí. Ako informuje Blesk.cz, pri útokoch prišli o život aj iránsky minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr a bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád.

Trump: Jednotky do Iránu nepošlem

Trump svoje vyhlásenie predniesol v Oválnej pracovni Bieleho domu. "Keby som to mal v úmysle, rozhodne by som vám to nepovedal. Ale žiadne jednotky tam posielať nebudem," povedal novinárom počas stretnutia s japonskou premiérkou Sanae Takaičiovou. Americký prezident zároveň oznámil, že jeho plánovaná cesta do Číny bola odložená o mesiac a pol. Pôvodne mal krajinu navštíviť od 31. marca do 2. apríla, no kvôli vojne v Iráne ju presunul.

Trump tiež uviedol, že izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi zdôraznil, aby neútočil na iránske ropné polia. "Povedal som mu: nerobte to, a on to neurobí," vyhlásil Trump pred novinármi v Oválnej pracovni.

Ciele USA a Izraela sa líšia

Šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbardová vypovedala pred výborom Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby a potvrdila, že vojenské ciele Spojených štátov a Izraela nie sú totožné. "Ciele, ktoré stanovil prezident, sa líšia od cieľov, ktoré stanovila izraelská vláda," uviedla Gabbardová s odkazom na Donalda Trumpa. Podľa jej slov sa izraelská vláda sústredila na vyradenie iránskeho vedenia, zatiaľ čo americký prezident deklaroval za svoj cieľ zničenie iránskej schopnosti odpaľovať balistické rakety, výrobných kapacít v tejto oblasti a iránskeho námorníctva.

Pentagon požaduje dodatočných 200 miliárd dolárov na vojnu s Iránom – tieto prostriedky by musel schváliť americký Kongres. Washington zároveň deklaruje, že jeho ciele vo vojne s Iránom sa nemenia: zničiť zariadenia na odpaľovanie rakiet alebo Iránu znemožniť získanie jadrovej zbrane.

Eskalácia v regióne a reakcie spojencov

Výbuchy v susedných krajinách a Hormuzský prieliv

Výbuchy sa od útoku na Irán ozývajú aj z Kataru, Bahrajnu, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie, Iraku a Izraela – všade tam smeruje Teherán svoju odvetu. Izraelom kontrolovaný hraničný priechod z Pásma Gazy do Egypta bol dnes prvýkrát od začiatku izraelsko-americkej vojny proti Iránu znovu otvorený, pričom počet ľudí, ktorí môžu priechod denne využiť, je v oboch smeroch obmedzený na niekoľko desiatok.

Konflikt viedol okrem iného k ochromeniu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, ktorým bežne prechádza zhruba pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu. Päť európskych štátov – Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko – spolu s Japonskom vyjadrilo ochotu prispieť k zabezpečeniu bezpečnej plavby Hormuzským prielivom a vyzvali na zastavenie vzdušných útokov Teheránu aj ďalších pokusov prieliv zablokovať. "Vyzývame Irán, aby okamžite upustil od svojich hrozieb, kladenia mín, útokov pomocou dronov a striel a ďalších pokusov zablokovať prieliv pre obchodnú lodnú dopravu," uviedli štáty v spoločnom vyhlásení.

Iránsky minister zahraničia a odveta Teheránu

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí vyhlásil na sieti X, že v prípade ďalšieho útoku proti iránskej infraštruktúre Irán neprejaví v reakcii žiadnu zdržanlivosť. Podľa jeho slov Teherán pri nedávnej odvete za izraelský útok využil iba zlomok svojej sily. Izrael zaútočil na iránsku infraštruktúru na ťažbu plynu v poli Južný Pars v Perzskom zálive, načo Irán odvetnými údermi zasiahol infraštruktúru ropného a plynového priemyslu v krajinách Perzského zálivu.

Proiránske iracké milície Katáib Hizballáh oznámili, že na päť dní prestanú útočiť na americkú ambasádu v Bagdade. Ak nebudú splnené nimi stanovené podmienky prímeria – vrátane zastavenia izraelských úderov na predmestia libanonského Bejrútu – útoky budú obnovené. Areál veľvyslanectva bol od začiatku vojny opakovane terčom úderov.

Ekonomické dopady: ropa, plyn a pohonné hmoty

Ceny ropy a plynu rastú

Cena americkej ropy WTI prekročila hranicu 100 dolárov za barel. Cena severomorského Brentu sa drží nad 110 dolármi za barel. Cena plynu pre európsky trh vzrástla na začiatku obchodovania až o 35 percent a dostala sa nad hranicu 70 eur za megawatthodinu, čo zodpovedá zhruba 1 700 českým korunám. Neskôr sa jej rast zmiernil. Európske akcie pokračujú v poklese – panevropský index STOXX Europe 600 strácal okolo 09:30 SEČ zhruba 1,5 percenta a klesol pod 590 bodov.

Pohonné hmoty v Česku zdražujú

Priemerná cena nafty v Česku vzrástla za týždeň o 2,26 koruny na 43,15 Kč za liter. Od konca februára, keď vypukla vojna na Blízkom východe, je vyššia zhruba o desať korún. Benzín Natural 95 zdražel za týždeň o 1,86 koruny za liter a od konca februára o takmer šesť korún – čerpacie stanice v Česku ho predávajú priemerne za 39,04 Kč za liter. Analytici predpokladajú, že rast cien pohonných hmôt bude pokračovať aj v nasledujúcom týždni. Manažér Finlordu Boris Tomčiak uviedol, že priemerná cena nafty v nasledujúcom týždni prekročí 45 korún za liter a benzínu 40 korún.

Monitoring českého ministerstva financií ukázal, že čerpacie stanice od začiatku bojov v Iráne a po spustení monitoringu postupne znižujú marže. Bežné marže pri litri nafty boli pred krízou 2,70 Kč až 3,20 Kč, po vypuknutí konfliktu klesli na 1,90 Kč až 2,60 Kč a po spustení monitoringu ďalej klesali až k jednej korune. Marže pri benzíne vo výške 2,35 až 2,60 Kč zostala v období pred a po vypuknutí konfliktu rovnaká, po spustení monitoringu klesala k 2,10 Kč. Ministerstvo sledovalo obdobie od 16. februára do 15. marca a do skúmania bolo zapojených 2 530 čerpacích staníc.

Medzinárodné reakcie a bezpečnostná situácia

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil eskaláciu úderov na Blízkom východe, nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval na zastavenie bojov a španielsky predseda vlády Pedro Sánchez označil vojnu USA a Izraela proti Iránu za nelegálnu. Saudská Arábia si vyhradila právo vojensky zasiahnuť proti Iránu – minister zahraničia krajiny uviedol, že všetka dôvera bola otrasená po útokoch Teheránu na Rijád.

Taliansko výrazne obmedzilo prítomnosť svojich vojakov v oblasti Perzského zálivu. Podľa talianskeho ministra obrany Guida Crosetta tam zostáva len minimum vojakov. Crosetto to uviedol v talianskej televízii SkyTg24. Znižovanie počtu talianskych vojakov sa podľa neho začalo ešte pred vypuknutím súčasnej vojny. Taliansko tento týždeň stiahlo posledný vojenský personál z Bagdadu – na mieste zostali len špecialisti zabezpečujúci ochranu talianskeho veľvyslanca a bezpečnosť ambasády.

Iránske ministerstvo bezpečnosti oznámilo zatknutie 97 ľudí obvinených z protištátnej činnosti v prospech Izraela a Spojených štátov. Informovala o tom agentúra Tasním, ktorú kontrolujú iránske revolučné gardy. Ministerstvo zatknutých označuje za "vojakov Izraela" a niektorých z nich spája s prípravou pouličných nepokojov a násilných činov vrátane tých pri januárových protirežimných protestoch.

Neznáme drony sa pohybovali nad vojenskou základňou vo Washingtone, kde býva minister obrany Pete Hegseth a šéf diplomacie Marco Rubio. Americkí činitelia zatiaľ nezistili, odkiaľ drony prileteli. Incident prinútil amerických predstaviteľov zvážiť premiestnenie Rubia a Hegsetha, ministri však nakoniec zostali na základni Fort Lesley J. McNair. Čína ponúka krajinám juhovýchodnej Ázie spoluprácu na zabezpečení energetickej bezpečnosti ako reakciu na dopady vojny na Blízkom východe – Peking pritom začiatkom tohto mesiaca zakázal vývoz nafty, benzínu a leteckého paliva.