Irán spustil sériu odvetných útokov naprieč Blízkym východom. Drony zasiahli ropné zariadenia a letiská v Iraku, pričom koaličné sily zostrelili niekoľko dronov nad kurdským mestom Erbil. Sieť iránom podporovaných šiitských frakcií s názvom Islamský odpor v Iraku vyhlásila, že zaútočila na americkú vojenskú základňu pri Bagdadskom letisku ako odvetu za smrť iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ktorý bol zabitý minulú sobotu. Irán vypálil svoj dvadsiaty tretí sled útokov, uviedla agentúra Tasmin napojená na Iránske revolučné gardy. Ako informuje Daily Mail, Izrael a Irán si celú noc vymieňali paľbu, pričom izraelská armáda potvrdila, že spustila nový sled útokov proti takzvaným teroristickým cieľom v štvrti Dahíja v Bejrúte v Libanone, keď vojna vstúpila do svojho ôsmeho dňa.

Útoky na Irak, Katar a Saudskú Arábiu

Bagdadské medzinárodné letisko, kde sa nachádza americká vojenská základňa nazývaná Camp Victoria, sa podľa bezpečnostného predstaviteľa ocitlo pod sériou útokov dronmi aj raketami. Ďalší bezpečnostný zdroj potvrdil útok dronom, po ktorom na letisku vypukol požiar. Rakety na zariadenie mierili aj z oblasti Abú Ghrajb neďaleko Bagdadu a vozidlo so zvyšnými raketami bolo neskôr zadržané, uviedli iracké úrady. V južnej provincii Basra bolo ropné zariadenie, v ktorom pôsobia zahraničné energetické spoločnosti, napadnuté dvakrát, pričom oba drony boli zostrelené nad ropným komplexom Burjesia. Tretí dron však zasiahol lokalitu, pričom zasiahnuté bolo aj ďalšie ropné pole a letisko v Basre, uviedol bezpečnostný zdroj. V Erbile v Kurdistane boli počuť výbuchy pri letisku, kde americké a izraelské sily zostrelili drony. Kurdské bezpečnostné sily uviedli, že medzinárodné koaličné sily zostrelili štyri drony naložené výbušninami nad Erbilom a trosky jedného z nich dopadli neďaleko hotela, pričom neboli hlásené žiadne obete. Ropné pole prevádzkované americkou spoločnosťou HKN Energy pozastavilo v piatok ťažbu po útoku z predchádzajúceho dňa v provincii Dohuk, pričom bezpečnostný zdroj uviedol, že pri útoku boli použité dva drony.

Deväť z desiatich dronov smerujúcich na Katar bolo zostrelených, desiaty zasiahol neobývané územie. Katarské ministerstvo obrany potvrdilo, že nedošlo k žiadnym zraneniam. Štyri drony smerujúce k ropnému poľu Šajba v Saudskej Arábii boli zachytené a zničené nad púšťou Prázdna štvrť, potvrdili tamojší predstavitelia. Britský premiér Keir Starmer v tejto súvislosti uviedol, že Británia je pripravená brániť svojho spojenca. Starmer telefonoval so saudskoarabským korunným princom Mohamedom bin Salmánom a podľa hovorcu Downing Street lídri prediskutovali prehĺbenie spravodajskej spolupráce na podporu obranných operácií a ochranu civilistov. Korunný princ informoval o krokoch, ktoré kráľovstvo podniklo na zvýšenie globálnej ponuky ropy a podporu stability trhov. Británia zároveň oznámila nasadenie ďalších vojenských vrtuľníkov, stíhačiek a torpédoborca do regiónu.

Útoky na Irán a situácia v Teheráne

Nad Teheránom sa vznášal dym a šľahali plamene po tom, čo letecké útoky zasiahli medzinárodné letisko Mehrábád v skorých ranných hodinách. Iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Irvání uviedol, že od minulej soboty bolo pri americko-izraelských úderoch zabitých 1 332 civilistov. Pred sídlom OSN v New Yorku novinárom povedal, že medzi obeťami sú ženy a deti, pričom sa odvolal na Iránsky červený polmesiac. Tisíce ďalších ľudí boli zranené a počty naďalej rastú, uviedol. Veľvyslanec tiež vyhlásil, že školy, nemocnice a ďalšie civilné budovy boli napadnuté úmyselne, a obvinil USA aj Izrael z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Spojené štáty popierali, že by cielili na civilnú infraštruktúru, no vyšetrujú útok na dievčenskú školu v Iráne.

Irvání pred Bezpečnostnou radou OSN v New Yorku vyzval diplomatický orgán, aby konal okamžite a bez odkladu. Varoval, že nečinnosť bude mať katastrofálne následky a že dnes je na rade Irán, zajtra to môže byť ktorýkoľvek členský štát OSN. Veľvyslanec tiež uviedol, že Trumpove vyjadrenia o výbere budúceho iránskeho lídra porušujú zásadu nevmešovania sa do vnútorných záležitostí suverénnych štátov. Iránsky prezident Masúd Pezešikján medzitým telefonoval s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Putinov úrad uviedol, že ruský prezident vyjadril sústrasť v súvislosti so smrťou iránskeho najvyššieho vodcu a ďalších predstaviteľov a civilistov. Putin opätovne zdôraznil, že konflikt sa musí okamžite skončiť diplomatickým riešením. Obe krajiny sa dohodli na ďalšej vzájomnej komunikácii.

Americké bombardéry v Británii a hrozba masívneho útoku

Prílet bombardéra B-1 Lancer na britskú základňu

Americký bombardér B-1 Lancer pristál v piatok večer na základni RAF Fairford v Gloucestershire. Podľa Boeingu je tento stroj najrýchlejším bombardérom amerického letectva, dosahuje rýchlosť vyše 900 km/h, má rozpätie krídel 137 stôp, dĺžku 146 stôp a váži 86 ton. Bombardér, prezývaný "the Bone", je pilotovaný štvorčlennou posádkou a disponuje pokročilými radarovými a GPS systémami, elektronickými rušičkami, radarovými varovaniami a systémom návnad. Môže niesť až 34 ton zbraní a vybavenia a bol nasadený v Sýrii, Líbyi, Afganistane aj Iraku. Americké letectvo na svojej webovej stránke uvádza, že B-1 nesie najväčší konvenčný náklad riadených aj neriadených zbraní v inventári letectva a dokáže rýchlo dodať masívne množstvo presných aj nepresných zbraní proti akémukoľvek protivníkovi kdekoľvek na svete a kedykoľvek.

Hrozba "veľkého útoku" a podmienky Trumpa

Americký prezident Donald Trump varoval Irán, že prichádza takzvaný veľký útok, a dodal, že ani zďaleka nezačali Irán tvrdo zasahovať a že veľká vlna sa ešte len blíži. Americký minister obrany Pete Hegseth uviedol, že množstvo palebnej sily nad Iránom a Teheránom sa dramaticky zvýši, a potvrdil, že USA budú využívať britské základne RAF na výrazné zosilnenie útokov na Irán. Hegseth spresnil, že prídu ďalšie stíhacie letky, ďalšie kapacity, ďalšie obranné kapacity a častejšie bombardovacie akcie. Zdroje naznačujú, že sobota by mohla byť dňom D pre nový masívny bombardovací útok, presne týždeň po tom, čo Amerika a Izrael prvýkrát zaútočili na Irán v rámci operácie s názvom Operation Epic Fury. Odborníci sa domnievajú, že Amerika by mohla zhodiť na Irán takzvanú Matku všetkých bômb, čo je desaťtonová výbušnina schopná vytvoriť kráter hlboký 1 000 stôp. Táto zbraň, ktorej oficiálny názov je Massive Ordnance Air Burst, bola doteraz použitá v Afganistane v roku 2017, no v Iráne nasadená nebola. Strategické bombardéry, ktorých cena dosahuje až dve miliardy dolárov za kus, dokážu vykonávať dlhé misie bez odhalenia a niesť najničivejšie zbrane sveta.

Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že s Iránom nebude žiadna dohoda okrem bezpodmienečnej kapitulácie, a dodal, že po nej a po výbere skvelého a prijateľného lídra budú USA a ich spojenci neúnavne pracovať na tom, aby Irán priviedli späť z okraja záhuby a ekonomicky ho posilnili. Trump, ktorý má 79 rokov, čelí rastúcemu tlaku na ukončenie konfliktu v regióne v súvislosti s prudko rastúcimi cenami ropy. Katar varoval, že vojna by mohla zničiť svetové ekonomiky.

Británia, evakuácia občanov a rozbité iránske špionážne siete

Britský minister zahraničných vecí David Lammy naznačil, že britské stíhačky RAF by mohli legálne útočiť na iránske raketové základne používané na útoky proti britským záujmom v regióne. Premiér Starmer obhajoval svoje rozhodnutie nepovoliť USA využívanie britských základní na útoky na Teherán s tým, že vláda musí zachovať chladnú hlavu, a naznačil, že útoky mohli byť nezákonné. V nedeľu však súhlasil s tým, aby USA spúšťali obranné útoky na Irán zo základní Fairford a Diego Garcia, čo je kľúčová americko-britská vojenská základňa v Indickom oceáne. Trump predtým Starmera kritizoval, že nie je žiadny Winston Churchill, keďže nepodporil americko-izraelské útoky na Irán. Británia čelila kritike spojencov aj v súvislosti s obranou Cypru, kde bol britský vojenský objekt zasiahnutý dronom. Torpédoborec HMS Dragon typu 45 sa podľa dostupných informácií nasadí až budúci týždeň, zatiaľ čo Francúzsko a Grécko už vyslali svoje vojenské sily na obranu ostrova. Podľa dostupných informácií si príprava torpédoborca vyžaduje čas, keďže je vybavovaný na niekoľkomesačnú plavbu. Bývalý diplomat Ameer Kotecha predtým tvrdil, že britskí ministri boli týždne vopred informovaní o vysokej pravdepodobnosti americko-izraelského útoku na Irán.

Druhý vládny charterový let s britskými občanmi z Ománu pristál na letisku Gatwick o 00:30 v sobotu. Qatar Airways v piatok večer oznámili, že v sobotu spustia obmedzený humanitárny letecký koridor s letmi z Dauhy do Londýna, Paríža, Madridu, Ríma a Frankfurtu. Etihad Airways oznámili obnovenie obmedzeného komerčného letového poriadku do 19. marca vrátane letov medzi Abú Zabí a Londýnom, Manchestrom a Dublinom. Na Ministerstve zahraničných vecí sa zaregistrovalo viac ako 160 000 ľudí z regiónu. Britská polícia v piatok rozbila údajnú iránsku špionážnu sieť a zatkla štyroch mužov s iránskym alebo dvojitým britsko-iránskym občianstvom. Boli zadržaní pre podozrenie zo sledovania synagóg a prominentných osobností zo židovskej komunity. Detektívi sa domnievajú, že skupina niekoľko mesiacov vykonávala sledovanie na rôznych miestach v severnom Londýne na príkaz iránskych spravodajských služieb. Židovskí lídri v piatok večer varovali pred skutočnou hrozbou pre komunity a vyzvali bezpečnostné zložky, aby nepreceňovali rozsah problému.