Blokovanie Hormuzského prielivu vyvolalo najväčší energetický šok v dejinách sveta. Ceny ropy a zemného plynu sa vymkli spod kontroly a globálna ekonomika sa ocitla v chaose. Situácia je podľa najvyšších predstaviteľov medzinárodných inštitúcií mimoriadne vážna a ohrozuje desiatky krajín. Riešenie konfliktu zostáva v nedohľadne, pričom mierové rokovania zatiaľ nepriniesli výsledky. Ako informuje Daily Mail, šéf Medzinárodnej energetickej agentúry varoval, že svet nikdy nezažil narušenie dodávok energie takéhoto rozsahu.

Hormuzský prieliv, ktorý leží medzi Perzským a Ománskym zálivom, zabezpečuje približne 20 percent svetovej prepravy ropy a zemného plynu. Irán ho de facto uzavrel ako odvetu za spoločné americko-izraelské útoky, ktoré sa začali 28. februára. Výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol v rozhovore pre francúzske noviny Le Figaro uviedol, že situácia je vážnejšia ako krízy z rokov 1973, 1979 a 2022 dokopy. Členské krajiny agentúry sa minulý mesiac dohodli na uvoľnení časti svojich strategických rezerv a tento proces už prebieha.

Ohrozené sú rozvojové krajiny aj vyspelé štáty

Fatih Birol upozornil, že dôsledky energetickej krízy pocítia európske krajiny, Japonsko, Austrália a ďalšie štáty. Najväčšie riziko však podľa neho hrozí rozvojovým krajinám, ktoré zasiahnu vyššie ceny ropy a plynu, zdražovanie potravín a celkové zrýchlenie inflácie. Uzavretie prielivu tak nepredstavuje len energetický problém, ale aj humanitárnu hrozbu pre najzraniteľnejšie časti sveta.

Jadrová elektráreň Búšehr pod paľbou

Popri energetickej kríze vyvoláva vážne obavy aj situácia okolo iránskej jadrovej elektrárne Búšehr. Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi varoval, že útoky v blízkosti tejto elektrárne predstavujú reálne nebezpečenstvo pre jadrovú bezpečnosť a musia prestať. Zariadenie, vybavené reaktorom s výkonom 1 000 megawattov, bolo od začiatku americko-izraelskej vojny zasiahnuté štyrikrát. Iránske štátne médiá informovali o poslednom útoku v sobotu.

Grossi: Úder len 75 metrov od perimetra

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu analyzovala satelitné snímky lokality a potvrdila dopad posledného útoku, ktorý priamo nepoškodil samotnú elektráreň. Rafael Grossi na sociálnej sieti X uviedol, že jeden z úderov zasiahol miesto vzdialené len 75 metrov od perimetra elektrárne. Dodal, že jadrové zariadenia a ich okolie nesmú byť nikdy terčom útokov. Útoky v blízkosti fungujúcej elektrárne by podľa neho mohli spôsobiť závažnú rádioaktívnu haváriu so škodlivými následkami pre ľudí a životné prostredie v Iráne aj za jeho hranicami.

Evakuácia pracovníkov a ruské varovanie

Po poslednom útoku bolo z elektrárne evakuovaných 198 pracovníkov. Na mieste zostalo približne 100 ruských odborníkov, ktorí sa podieľajú na prevádzke zariadenia. Rusko, ktorého špecialisti pomáhajú elektráreň prevádzkovať, vyhlásilo, že útoky hrozia rádioaktívnou katastrofou horšou ako Černobyľ. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo na okamžité zastavenie bojových akcií. Búšehr je jediným funkčným jadrovým reaktorom v Iráne a bol postavený s pomocou Ruska.

Trumpove ultimátum a hrozba totálneho zničenia infraštruktúry

Irán čelí ultimátu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý stanovil termín na znovuotvorenie Hormuzského prielivu na 20:00 miestneho východného času v utorok. Trump na tlačovej konferencii v pondelok večer pohrozil, že ak nedôjde k dohode, nariadi bombardovanie iránskej energetickej infraštruktúry. Vyhlásil, že celú krajinu možno zničiť za jednu noc a že každý most v Iráne bude do zajtra večera zrovnaný so zemou, každá elektráreň bude v plameňoch a nikdy viac nebude fungovať. Pred tým na sociálnej sieti Truth Social v nedeľu oznámil, že utorok bude dňom elektrární a mostov.

Trump na tlačovej konferencii zároveň priznal, že americká verejnosť chce, aby sa vojaci vrátili domov, no trval na tom, že akákoľvek mierová dohoda s Teheránom musí byť pre neho prijateľná. Na otázku, či jeho stratégia zničenia civilnej infraštruktúry predstavuje vojnové zločiny, odmietol odpovedať. Keď sa ho opýtali, či vojnu ukončuje alebo eskaluje, odpovedal: "Neviem vám to povedať. Neviem." Dodal, že Irán rokuje so Spojenými štátmi v dobrej viere a že USA by sa mohli zapojiť aj do obnovy krajiny.

Právne a humanitárne dôsledky plánovaných útokov

David J. Scheffer, bývalý americký veľvyslanec pre vojnové zločiny, v rozhovore pre Bloomberg uviedol, že útoky na elektrárne a odsoľovacie zariadenia môžu byť spojené s určitou vojenskou výhodou, no splniť tento test je veľmi ťažké a záleží na konkrétnych okolnostiach. Podľa neho by nariadenie zničenia civilnej infraštruktúry v rozsahu kamennej doby odporovalo testu proporcionality v práve vojny a medzinárodnom humanitárnom práve. Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer v príspevku na sociálnych sieťach 5. apríla označil Trumpove vyjadrenia za hrozbu možnými vojnovými zločinmi.

Zničenie elektrární by podľa dostupných informácií v článku zasiahlo všetko od zásobovania vodou až po nemocničné pohotovosti a životy 90 miliónov civilistov. Výroba a distribúcia potravín by sa zrútila, čerpácie stanice vody by prestali fungovať a masová nezamestnanosť by sa rozšírila po celej krajine. Civilisti by zostali odrezaní od elektriny, čo by prehĺbilo ich izoláciu po mesiacoch trvajúcom výpadku internetu.

Mierové rokovania stroskotali, trhy reagujú nervózne

Teherán v pondelok odmietol návrh dohody, ktorý predložili pakistanskí sprostredkovatelia. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baghaei vyhlásil, že USA zničili cestu k diplomacii, a označil snahy o mierovú dohodu za nezlučiteľné s ultimátami a hrozbami vojnových zločinov. Navrhovaná dohoda počítala s 45-dňovým prerušením útokov výmenou za znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Irán požadoval definitívne ukončenie konfliktu, protokol o bezpečnom prechode prielivom, obnovu krajiny a zrušenie sankcií.

Trump vo Veľkonočnej záhrade Bieleho domu po veľkonočnom podujatí uviedol, že keby mal na výber, vzal by ropu, pretože je tam na branie a Irán s tým nemôže nič urobiť. Dodal, že americký ľud chce, aby sa vojaci vrátili domov, a že chce urobiť ľudí v krajine šťastnými. Dôvera v Trumpovu schopnosť rýchlo ukončiť vojnu podľa všetkého klesá. Index FTSE 100 dnes ráno poklesol, zatiaľ čo ceny ropy vzrástli. Cena ropy Brent stúpla na približne 111 dolárov za barel a americká ropa West Texas Intermediate dosiahla 115 dolárov za barel, čo je jej najvyššia úroveň za posledný mesiac. Globálne trhy stavali na tom, že diplomatické úsilie prinesie skoré ukončenie konfliktu, no mierové rokovania zatiaľ nepriniesli výrazný pokrok.