Výťahy v celej Európe môžu byť nebezpečné – a dôvodom nie sú technické poruchy, ale zastarané údaje o maximálnej kapacite cestujúcich. Odborníci upozorňujú, že výrobcovia výťahov neaktualizovali povolené počty osôb už viac ako dve desaťročia, hoci priemerná telesná hmotnosť obyvateľstva za ten čas výrazne vzrástla. Výťahy tak môžu byť preťažené aj vtedy, keď prepravujú presne toľko ľudí, koľko uvádza tabuľka s maximálnou kapacitou. Táto situácia sa stáva čoraz naliehavejším problémom v súvislosti s rastúcou mierou obezity v celej spoločnosti. Ako informuje Daily Mail, na tento problém upozornil profesor Nick Finer z Medzinárodnej organizácie pre Prader-Williho syndróm na Európskom kongrese o obezite v Istanbule.

Výskum: 112 výťahov, 21 výrobcov, päť desaťročí

Profesor Finer sa tejto téme venoval systematicky – odfotografoval tabuľky s maximálnou hmotnostnou záťažou v 112 výťahoch počas 50 rokov. Výťahy pochádzali zo siedmich krajín: Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Rakúska a Fínska. Vyrobilo ich 21 rôznych spoločností v rokoch 1970 až 2024.

Z jeho analýzy vyplynulo, že priemerná povolená hmotnosť na osobu – vypočítaná ako podiel maximálnej záťaže a maximálneho počtu cestujúcich – rástla v súlade s priemernou telesnou hmotnosťou obyvateľstva v rokoch 1972 až 2002. V tomto období sa zvýšila z približne 62 kg na 75 kg na osobu. Od roku 2002 však výrobcovia tento limit nezmenili, hoci priemerná hmotnosť ľudí naďalej rastie.

Profesor Finer poukázal aj na ďalší zastaraný predpoklad: výrobcovia pri navrhovaní kapacity výťahov vychádzajú z toho, že každá osoba zaberá plochu v tvare malého oválu. Tento model však nezodpovedá realite, keďže mnohí ľudia dnes zaberajú väčšiu a okrúhlejšiu plochu.

Priemerná hmotnosť Britov sa za polstoročie výrazne zvýšila

Konkrétne čísla hovoria jasnou rečou. V polovici 70. rokov minulého storočia vážil priemerný britský muž 75 kg a priemerná britská žena 65 kg. Dnes sú tieto hodnoty podstatne vyššie – muži vážia v priemere 86 kg a ženy 73 kg. Americkí vedci navrhli v priebehu 20. rokov tohto storočia zvýšiť štandardnú normu na 80 kg na osobu, no tento návrh nebol široko prijatý.

Podľa údajov Národnej zdravotnej služby Spojeného kráľovstva bolo v roku 2024 obéznych 30 percent dospelých v Anglicku, čo predstavuje približne 16 miliónov ľudí. Ďalších 66 percent dospelých malo nadváhu alebo trpelo obezitou.

Bezpečnostné riziká a každodenná diskriminácia

Preťaženie výťahov ako reálne riziko

Profesor Finer na kongrese uviedol, že niektoré výťahy sú síce vybavené bezpečnostným vypínačom, ktorý zastaví kabínu pri prekročení hmotnostného limitu, no nie všetky. Priamo na kongrese sa mu ozvali ľudia, ktorí poznajú prípady, keď výťah prestal fungovať, pretože celková hmotnosť cestujúcich prekročila povolený limit – a pritom počet osôb v kabíne bol nižší, než uvádzala tabuľka maximálnej kapacity.

Podľa jeho slov: "Neschopnosť výrobcov výťahov prispôsobiť sa rastúcej miere obezity a telesnej veľkosti ľudí znamená, že kapacity výťahov sú nadhodnotené, čo pravdepodobne predlžuje čas prepravy a môže ohrozovať bezpečnosť."

Stigmatizácia ľudí s obezitou

Okrem bezpečnostných rizík profesor Finer zdôraznil aj sociálny rozmer problému. Uviedol, že navrhovanie vyššieho počtu cestujúcich, než je v skutočnosti pohodlné, stigmatizuje ľudí žijúcich s obezitou. Opísal situácie, keď osoba s obezitou stojí vo výťahu a ďalší cestujúci, ktorí vstupujú do kabíny, sa pozerajú na tabuľku s kapacitou – čo vytvára atmosféru nepríjemného tlaku a diskriminácie.

Dodal tiež, že výťahy nie sú jediným problémom – nevhodne navrhnuté sú aj sedadlá vo vlakoch a lietadlách, ako aj dvere. Niektoré letecké spoločnosti na tento problém už reagujú: americká spoločnosť Southwest napríklad vyžaduje, aby si cestujúci väčších rozmerov, ktorí sa nezmestia pohodlne do jedného sedadla, zakúpili dve miesta. Francúzska spoločnosť Air France ponúka zľavu na druhé sedadlo pre cestujúcich, ktorí potrebujú dve miesta.

Odborníci volajú po zmene prístupu spoločnosti

Registrovaná výživová poradkyňa Louise Payne uviedla, že ľudia žijúci s obezitou čelia každodenným prekážkam, o ktorých väčšina spoločnosti vôbec neuvažuje – a obmedzenia kapacity výťahov sú jednou z nich. Podľa jej slov verejné priestory nie sú vždy navrhnuté s ohľadom na väčšie postavy. Zdôraznila, že nejde len o pohodlie, ale o dôstojnosť, prístupnosť a začlenenie. Nikto by sa nemal cítiť v rozpakoch, neisto alebo vylúčene pri používaní verejnej dopravy či pri prístupe k bežným službám.

Jane DeVille-Almond, predsedníčka Britskej spoločnosti pre obezitu, dodala, že spoločnosť musí prijať skutočnosť, že je nepravdepodobné, aby sa vrátila k telesným rozmerom spred 50 rokov, a začať budovať zariadenia zodpovedajúce 21. storočiu. Profesor Finer to zhrnul slovami: "Jednoducho potrebujeme, žiaľ, zväčšiť mnohé veci v živote."