Oil refinery tower engulfed in orange flames with towering black smoke column over dark oil-slicked water at dawn

Vojna s Iránom: Emiráty rozbili teroristickú sieť, Chameneí zahynul

Last Updated: 20. marca 2026By

Spojené arabské emiráty rozbili teroristickú sieť, ktorú financovalo a prevádzkalo libanonské militantné hnutie Hizballáh a Irán. Úrady Spojených arabských emirátov oznámili, že členovia tejto siete boli zatknutí. Podľa štátnej tlačovej agentúry sa sieť podieľala na praní špinavých peňazí, financovaní terorizmu a ohrožovaní národnej bezpečnosti. Izrael a Spojené štáty zaútočili na rad cieľov v Iráne, pričom izraelský minister obrany Jisrael Kac označil akciu za preventívny útok. Ako informuje Blesk, izraelská armáda dnes ráno oznámila, že zahájila nové útoky na infraštruktúru iránskych úradov v hlavnom meste Teheráne. Pri útokoch zahynul iránsky duchovný vodca Alí Chameneí, iránsky minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr, bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád a ďalší. Výbuchy sa od útoku na Irán ozývajú aj z Kataru, Bahrajnu, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie, Iraku a Izraela, kde všade Teherán smeruje svoju odvetu.

Izraelské útoky a situácia na bojiskách

Izraelská armáda v noci zaútočila na veliteľské centrum a sklady zbraní vo vojenských areáloch na juhu Sýrie. Urobila tak v reakcii na útoky na menšinu Drúzov v meste Suvajda. Ide o prvý izraelský útok na Sýriu od začiatku súčasnej vojny proti Iránu, ktorú Izrael a Spojené štáty zahájili 28. februára. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu na tlačovej konferencii uviedol, že Irán po 20 dňoch vojny už nie je schopný obohacovať urán ani vyrábať balistické rakety. Staré mesto Jeruzaléma je kvôli vojne s Iránom neprístupné pre návštevníkov, obchody majú zatvorené a väčšie zhromaždenia sú zakázané. Rafinériu v izraelskej Haife zasiahli trosky iránskej strely, škody podľa izraelského ministra energetiky nie sú.

Americký bojový lietadlo F-35 nouzovo pristálo

Americký bojový lietadlo F-35 muselo núdzovo pristáť po tom, čo ho zasiahla iránska paľba, uvádza spravodajský web CNN s odvolaním sa na dva informované zdroje. Iránske revolučné gardy v prehlásení uviedli, že stroj zasiahli a poškodili. Hovorca regionálneho veliteľstva amerických ozbrojených síl CENTCOM Tim Hawkins uviedol, že lietadlo sa zúčastňovalo bojovej misie nad Iránom a muselo núdzovo pristáť. Incident, ktorý skončil bezpečným pristátím, je podľa neho predmetom vyšetrovania. Stav pilota je stabilizovaný, dodal Hawkins. Ak sa potvrdí, že americké lietadlo skutočne zasiahla iránska paľba, bol by to prvý takýto prípad od začiatku konfliktu 28. februára.

Ciele USA a Izraela sa líšia

Šéfka tajných služieb USA Tulsi Gabbardová pred výborom Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby uviedla, že ciele Spojených štátov a Izraela vo vojenskom konflikte s Iránom nie sú rovnaké. Informuje o tom agentúra Reuters. Podľa Gabbardovej sa ciele stanovené prezidentom líšia od cieľov izraelskej vlády. Izraelská vláda sa podľa nej sústredila na vyradenie iránskeho vedenia, zatiaľ čo prezident Donald Trump vyhlásil, že jeho cieľom je zničiť iránsku schopnosť odpaľovať balistické rakety, ich výrobné kapacity v tejto oblasti a ich námorníctvo. Trump zároveň oznámil, že izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi zdôraznil, aby neútočil na iránske ropné polia. Trump tiež uviedol, že iránske vedenie je zničené a tamojší vojaci dezertujú, pričom dodal, že neplánuje do krajiny vyslať americké jednotky.

Energetická kríza a dopad na ropné dodávky

Cena americkej ropy WTI prekročila hranicu 100 dolárov za barel. Cena severomorského Brentu sa drží nad 110 dolármi za barel. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) dnes predstavila odporúčania pre vlády, podniky a domácnosti s cieľom zmierniť ekonomické dopady energetickej krízy spôsobenej vojnou na Blízkom východe. Medzi odporúčaniami figuruje podpora verejnej dopravy, zníženie rýchlostných limitov na diaľniciach aspoň o desať kilometrov za hodinu, vyhýbanie sa leteckej doprave, práca z domu, vyššie zdieľanie vozidiel či podpora varenia na elektrine.

Ropovod TAL a dodávky do Českej republiky

Dodávky ropy pre ropovod TAL, ktorým prúdi ropa do Českej republiky, súčasná vojna na Blízkom východe ohrozuje len v menšej miere, uviedla spoločnosť Siot, ktorá spravuje ropovod na talianskom území. Najväčší objem ropy smeruje do Terstu cez námorné trasy, ktorých sa konflikt priamo netýka. Minulý rok TAL prepravil do Českej republiky 6,3 milióna ton ropy. Spoločnosť uviedla, že len menšia časť dodávok sa prepravuje po trasách, ktorých sa môže potenciálne dotknúť konflikt v iránskej oblasti. Konflikt by sa mohol dotknúť predovšetkým dodávok zo Saudskej Arábie a z Iraku, ktoré vlani predstavovali 12 percent objemu prepravovanej ropy. Sedemdesiat percent mixu dodávok pokrýva ropa z Kazachstanu, Líbye a Azerbajdžanu, ktorá sa plaví po trasách nesúvisiacich s krízovou oblasťou.

V kuvajtských rafinériách Míná al-Ahmadí dnes ráno znovu vypukol požiar po útoku dronov. Oznámila to štátna ropná spoločnosť KPC podľa agentúry AFP. Obete hlásené nie sú. Spoločnosť KPC informovala, že útoky dronov spôsobili požiar v niektorých jednotkách jej rafinérie, hasiči okamžite zareagovali a niekoľko jednotiek bolo preventívne odstavených, aby bola zabezpečená bezpečnosť pracovníkov.

Stiahnutie vojakov a medzinárodné reakcie

Z Iraku odchádzajú taliansky a španielski vojaci, keďže základne medzinárodnej koalície proti teroristickej organizácii Islamský štát sa stali cieľom ostreľovania v rámci súčasnej vojny na Blízkom východe. Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová uviedla, že zo 300 španielskych vojakov v Iraku sa 100 presunulo do Turecka a ďalších 200 by malo z Iraku odísť v najbližších hodinách. Plány podľa Roblesovej počítajú s návratom vojakov do Španielska. Taliansky minister obrany Guido Crosetto pre stanicu Rtl 102.5 uviedol, že zo 300 talianskych vojakov v irackém Kurdistáne ich na mieste zostáva asi 20. V noci na piatok by sa mohli presunúť do Jordánska. Taliansko tento týždeň stiahlo posledný vojenský personál z Bagdádu, na mieste zostali len špecialisti chrániaci talianskeho veľvyslanca a zabezpečujúci bezpečnosť ambasády.

Päť európskych štátov spoločne s Japonskom vyjadrilo ochotu prispieť k zabezpečeniu bezpečnej plavby Hormuzským prielivom. Vyzvali tiež na zastavenie vzdušných útokov Teheránu a ďalších pokusov tento prieliv zablokovať. K spoločnému vyhláseniu sa okrem Japonska pripojili Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko. Štáty vo vyhlásení tiež vyzvali na okamžitý plošný zákaz útokov na civilnú infraštruktúru vrátane ropných a plynových zariadení. Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí na sociálnej sieti X uviedol, že v prípade ďalšieho útoku proti iránskej infraštruktúre Irán v reakcii neprejaví žiadnu zdržanlivosť, pričom tvrdil, že pri nedávnej odvete Teherán využil len zlomok svojej sily.

Situácia v Európe a ďalší vývoj

Americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho nadchádzajúca cesta do Číny bola odložená o mesiac a pol. Pôvodne mal krajinu navštíviť od 31. marca do 2. apríla, no kvôli vojne v Iráne ju presunul. Holandská polícia zadržala v súvislosti s útokom na synagógu v Rotterdame piateho človeka. Devätnásťročný muž pochádza z rovnakého mesta ako predchádzajúci štyria zadržaní. Polícia už skôr uviedla, že podozriví z útoku na židovský chrám mali teroristický úmysel. Rotterdamská polícia na sieti X uviedla, že 19-ročný muž bol zadržaný vo svojom bydlisku v Tilburgu. Zostávajúci štyria podozriví vo veku 17 až 19 rokov boli zadržaní bezprostredne po útoku.

Súčasný konflikt na Blízkom východe pravdepodobne nespôsobí migráciu do Európy. Vyplynulo to z vyjadrenia Pavly Novotnej z ministerstva vnútra na schôdzi snemovného bezpečnostného výboru. Novotná uviedla, že v súčasnosti neexistuje žiadny scenár, alebo je veľmi nepravdepodobný scenár, že by v nasledujúcich mesiacoch mali pocítiť migračné dopady situácie na Blízkom východe. Za jedno z rizík označila afganskú komunitu v Iráne, ktorá by mohla čítať okolo dvoch miliónov ľudí. Pentagon chce získať dodatočných 200 miliárd dolárov na vojnu s Iránom, peniaze by musel schváliť americký Kongres, uvádza The Washington Post.