Predstavte si vakcínu, ktorá nepotrebuje chladničku ani mrazák a napriek tomu funguje rovnako spoľahlivo ako tá klasická. Presne takýto prelom sa podarilo dosiahnuť britským vedcom, ktorí prvýkrát v histórii otestovali na pacientoch takzvanú "fridge-free" vakcínu. Ide o objav, ktorý by mohol zásadne zmeniť spôsob, akým sa vakcíny vyrábajú, prevážajú a skladujú po celom svete. Dôvod je jednoduchý – obrovské množstvo vakcín sa dnes vyhodí, pretože sa počas prepravy alebo skladovania prehrejú alebo prechladnú. Ako informuje BBC, na svete sa každoročne znehodnotí približne polovica všetkých vyrobených vakcín, najmä pre zlyhania takzvaného chladového reťazca.

Ako funguje vakcína, ktorá prežije aj v horúčave

V klinickej štúdii, do ktorej sa zapojilo 60 dobrovoľníkov, spoločnosť Stablepharma premenila bežnú tekutú vakcínu proti tetanu a záškrtu na suchý prášok. Ten dokázal zostať stabilný pri izbovej teplote celý rok, kým ho pred podaním nezmiešali s vodou a nevpichli pacientovi. Inšpiráciou pre túto technológiu boli takzvané vzkriesené rastliny, ktoré počas sucha vyschnú a vyzerajú mŕtve, no po daždi opäť ožijú vďaka cukru s názvom trehalóza, ktorý chráni ich bunky. Presne tento cukor vedci použili aj na stabilizáciu vakcíny. Profesor Saul Faust, riaditeľ výskumného zariadenia NIHR v Southamptone, uviedol, že nová vakcína vyvolala "rovnocennú" imunitnú odpoveď ako klasická verzia a v úvodných štúdiách bola "bezpečná a dobre tolerovaná". Podľa jeho slov má technológia potenciál "odstrániť závislosť od chladového reťazca, znížiť plytvanie a zlepšiť dostupnosť vakcín".

Odolnosť voči extrémnym teplotám

Výskumný tím uvádza, že zložky vakcíny prežili aj striedanie teplôt medzi -20 °C a +40 °C. To by v praxi znamenalo, že vakcína by vydržala prepravu v chladnom nákladovom priestore lietadla a následne aj v horúcom náklade nákladného vozidla. Štúdie majú zároveň splniť cieľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorým je vytvoriť vakcínu schopnú prežiť pri teplote 30 °C a relatívnej vlhkosti 75 %. Väčšia štúdia, do ktorej sa zapojí 160 ľudí, má podľa vedcov začať už v najbližších mesiacoch a mala by byť poslednou fázou výskumu, keďže pôvodná vakcína je už schválená a licencovaná.

Prečo je chladový reťazec taký veľký problém

Vakcíny si počas celej cesty od výroby až po vpich do ramena pacienta vyžadujú prísnu kontrolu teploty. Tento proces, známy ako chladový reťazec, je obzvlášť náročný v najchudobnejších a najodľahlejších oblastiach sveta alebo vo vojnových zónach, kde je nedostatok chladničiek a elektrina nie je spoľahlivá. Profesor Sir Jonathan Van-Tam, bývalý zástupca hlavného lekára Anglicka a poradca spoločnosti Stablepharma, si spomína na vlastnú skúsenosť z terénnych kliník: "Pamätám si, ako som vyberal vakcíny z chladiacich boxov… robil som to na naozaj nehostinných cestách, kde sa nedalo predpovedať, ako dlho potrvá cesta z bodu A do bodu B, a vždy bola prítomná táto nervozita z udržania chladového reťazca dostatočne dlho na to, aby sa vakcíny dostali do rúk čakajúcich detí." Nová technológia s trehalózou by podľa vedcov mohla stabilizovať mnohé súčasné vakcíny, hoci mRNA vakcíny sa týmto spôsobom upraviť nedajú. Rovnaký princíp by mohol fungovať aj pri niektorých liekoch, napríklad monoklonálnych protilátkach, ktoré si vyžadujú chladenie. Profesor Tuck Seng Wong, riaditeľ výskumného centra pre výrobu vakcín vo Veľkej Británii a juhovýchodnej Ázii, ktorý sa na štúdii nepodieľal, označil objav za "veľmi vzrušujúci" a "významný prielom v britskej vede". Zároveň však upozornil, že je potrebné preskúmať ešte niekoľko oblastí, napríklad ako stabilné vakcíny zostávajú pri pravidelne kolísajúcich teplotách a ako fungujú u väčších a etnicky rozmanitejších skupín ľudí. Výsledky štúdie boli publikované v časopise eClinicalMedicine, ktorý patrí do skupiny odborných periodík The Lancet. Ephrem Tekle Lemango, zástupca riaditeľa pre imunizáciu v organizácii Unicef, povedal, že očkovanie je "život zachraňujúca služba, ktorá závisí od chladenia", a preto by táto inovácia mohla "pomôcť zaočkovať viac detí a otvoriť cestu k budúcnosti vakcín bez potreby chladenia". Zakladateľ Stablepharmy doktor Bruce Roser dodal, že spoľahlivé vakcíny bez chladenia by mohli byť "zásadnou zmenou pre globálne zdravie" a pomôcť, aby sa život zachraňujúce vakcíny dostali k miliónom ďalších ľudí bez ohľadu na to, kde žijú.

Aká je situácia na Slovensku

Kým britský výskum rieši globálny problém plytvania vakcínami novou technológiou, Slovensko má s vlastným zlyhaním chladového reťazca a plytvaním priamu skúsenosť. Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu SR bolo z viac ako 15 miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktoré Slovensku dodala Európska komisia, v rokoch 2020 až 2023 podaných len 7 miliónov dávok, čo predstavuje iba 47 percent. Ako uvádza NKÚ SR, takmer 2 milióny vakcín Slovensko darovalo iným krajinám a do konca roka 2023 exspirovalo až 4,8 milióna dávok. Účet za nákup vakcín vrátane likvidácie exspirovaných dávok pritom predstavuje sumu presahujúcu 340 miliónov eur. Slovensko sa síce podarilo dohodnúť zníženie počtu zazmluvnených dávok o takmer 65 percent, no podľa zistení kontrolórov muselo za nedodaný tovar zaplatiť viac ako 35 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Problémom pri covid vakcínach boli aj prísne požiadavky na skladovanie – ako uvádza portál pharmaeducation.sk, vakcína Moderna vyžadovala skladovanie pri teplote -20 °C, pričom po dosiahnutí izbovej teploty jej účinnosť zanikla už po 12 hodinách. Podobne prísne podmienky platili aj pre vakcínu Comirnaty od spoločnosti Pfizer, ktorá podľa údajov zdravezpravy.cz a Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv smela byť prevážaná pri teplote 2 až 8 °C najdlhšie 12 hodín, pričom po vyňatí z mrazničky bola jej stabilita najviac 24 hodín pri teplote -3 °C až +2 °C. Nová "fridge-free" technológia by teoreticky mohla podobnému plytvaniu v budúcnosti zabrániť aj pri bežných vakcínach, akou je napríklad tetanus-diftéria, ktoré sa na Slovensku bežne distribuujú do lekární a ambulancií.