Napätie na Blízkom východe naďalej rastie, no zároveň sa objavujú prvé náznaky možného diplomatického riešenia. Americká armáda zaútočila na ciele v južnom Iráne vrátane lodí pokúšajúcich sa klásť míny a odpalovacích rámp. Veliteľstvo amerických síl na Blízkom východe CENTCOM označilo pondelkové útoky za sebaobranu a zdôraznilo, že pri pokračujúcom prímerí zachováva zdržanlivosť. Správu priniesol portál Blesk.cz. Súbežne s vojenskými operáciami prebieha intenzívna diplomacia, ktorej cieľom je trvalé ukončenie konfliktu, ktorý od februára destabilizuje celý región.

Ako sa vojna na Blízkom východe rozhorela

Spojené štáty a Izrael zahájili 28. februára útoky proti Iránu, ktoré zažali rozsiahlu regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci odvetou začali útočiť dronmi, balistickými raketami a strelami nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách.

Pri úderoch zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Nahradil ho jeho syn Modžtaba Chameneí. Iránska blokáda Hormuzského prielivu spôsobila výrazný nárast cien ropy a zemného plynu na svetových trhoch, čo pocítili ekonomiky po celom svete.

Izrael stupňuje útoky v Libanone

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dnes večer oznámil zintenzívnenie úderov na juhu Libanonu proti šiitskému hnutiu Hizballáh. Napriek prímeriu so susedným Libanonom Izrael v útokoch pokračuje. Netanjahu vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach uviedol: "Nariadil som ešte väčšie zrýchlenie našej operácie v Libanone." Dodal, že o to už požiadal ozbrojené zložky. K návratu k intenzívnej vojne dnes vyzval aj krajne pravicový minister Itamar Ben Gvir.

Evakuácia a obete v južnom Libanone

Izraelská armáda napriek prímeriu vyzvala na evakuáciu asi desiatich juholibanonských dedín medzi okresom Nabatíja a západnou časťou údolia Bikáa. Hovorca armády Avičaj Adraí na sieti X napísal: "Kvôli vlastnej bezpečnosti musíte okamžite opustiť svoje domovy a vzdaliť sa od dedín a obcí do vzdialenosti najmenej 1000 metrov smerom do otvoreného terénu." Izrael podľa libanonského denníka L'Orient-Le Jour cielil na tím záchranárov spojených s hnutím Hizballáh. Útok zabil jedného zdravotníka a ďalších dvoch zranil.

Diplomacia a rokovania o mierovej dohode

Napriek prebiehajúcim bojom sa diplomatické úsilie nezastavilo. Americký minister zahraničia Marco Rubio počas návštevy v Dillí novinárom povedal, že Spojené štáty buď dosiahnu s Iránom dobrú dohodu, alebo sa s touto krajinou vysporiadajú iným spôsobom. Rubio zároveň zdôraznil, že Washington chce dať všetky šance diplomacii, než začne skúmať alternatívne možnosti. Dodal tiež, že Izrael bude mať vždy právo brániť sa, nech bude dohoda medzi Washingtonom a Teheránom akákoľvek.

Americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že memorandum o porozumení týkajúce sa mierovej dohody s Iránom sa z veľkej časti podarilo dojednať. Podľa servera Axios memorandum počíta s predĺžením prímeria o ďalších 60 dní. Trump zároveň sľúbil, že Hormuzský prieliv bude otvorený. Iránska agentúra Fars však Trumpovo vyhlásenie o takmer dokončenej dohode označila za "neúplné a nezodpovedajúce realite".

Iránska strana a pokrok rokovaní

Hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Baghájí na tlačovej konferencii uviedol, že Irán a Spojené štáty dosiahli značný pokrok v mnohých otázkach týkajúcich sa trvalého ukončenia vojny, no to neznamená skorý podpis mierovej dohody. Washington zároveň obvinil z toho, že neustále mení svoje postoje. Iránski poslanci dnes zvolili predsedu parlamentu, ktorým zostáva Mohammad Bágher Ghálíbáf. Ten vedie snemovňu od roku 2020 a v uplynulých mesiacoch bol hlavným vyjednávačom pri mierových rozhovoroch so Spojenými štátmi.

Medzinárodná podpora mierovému procesu

Návrh dohody privítala Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s Trumpom uviedol, že jeho krajina je pripravená poskytnúť všetku podporu pri realizácii dohody. Britský premiér Keir Starmer napísal na sieti X: "Budeme spolupracovať s našimi medzinárodnými partnermi, aby sme využili tejto príležitosti na dosiahnutie dlhodobého diplomatického riešenia." Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila návrh dohody za pokrok, "ktorý skutočne utíši konflikt a znovu otvorí Hormuzský prieliv." Zároveň uviedla, že Iránu nesmie byť dovolené vyvinúť jadrovú zbraň.

Trump požaduje, aby sa Saudská Arábia, Katar, Pakistan, Turecko, Egypt a Jordánsko okamžite pripojili k takzvaným abrahámovským dohodám, ktorými v roku 2020 niektoré moslimské krajiny normalizovali vzťahy s Izraelom. Na Truth Social tiež napísal, že by sa k dohode mohol pripojiť aj Irán. "Bude to najdôležitejšia dohoda, akú kedy ktorákoľvek z týchto skvelých, no stále konfliktmi zmietaných krajín podpíše. Nič v minulosti ani v budúcnosti ju neprekona," uviedol Trump.

Ekonomické dopady konfliktu a ďalšie súvislosti

Ceny ropy dnes výrazne klesli a počas dňa sa prepadli na dvojtýždňové minimá. Rastúci optimizmus ohľadom možnej mierovej dohody medzi USA a Iránom tlačí ceny nadol, a to aj napriek tomu, že strany sa stále nezhodujú v kľúčových otázkach vrátane blokády Hormuzského prielivu, cez ktorý za normálnych okolností prúdi pätina svetových dodávok ropy. Severomorská ropa Brent okolo 18:00 stredoeurópskeho letného času strácala 5,5 percenta a obchodovala sa za 98,07 dolára za barel. Barel americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) v rovnakom čase zlacňoval o 5,3 percenta na 91,51 dolára.

Európske akcie dnes uzavreli najvyššie od konca februára a vymazali tak straty zaznamenané od začiatku vojny s Iránom. Investori reagujú najmä na nádej možného mierového urovnania konfliktu a vidinu obnovenia lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv. Paneurópsky index STOXX 600 pridal percento a uzavrel na 631,63 bodu, čo je najvyššia záverečná hodnota od 27. februára.

Vojna dopadá aj na čajový priemysel na Srí Lanke, ktorý stráca významných odberateľov na Blízkom východe. To sa premieta do ekonomiky ostrova aj do životov ľudí pracujúcich na čajových plantážiach. Iránsky prezident Masúd Pezeškján nariadil obnovu internetového pripojenia v krajine, ktoré úrady blokujú nepretržite 87 dní, uviedla organizácia NetBlocks. Saud v Bahrajne odsúdil deväť obžalovaných na doživotné väzenie a ďalších dvoch na trojročný trest odňatia slobody za spoluprácu s iránskymi revolučnými gardami. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová oznámila, že jej krajina súhlasila s tým, aby iránsky futbalový tím mohol počas nadchádzajúceho svetového šampionátu pobývať na mexickom území, keďže Spojené štáty odmietli iránskych futbalistov hostiť napriek tomu, že tam majú odohrať všetky tri zápasy v základnej skupine.

Veľká púť do Mekky, nazývaná hadždž, tento rok napriek bezpečnostným rizikám prilákala viac ako 1,5 milióna pútnikov z celého sveta. Počet účastníkov už prekonal vlaňajšie čísla, hoci púť oficiálne začína až v pondelok. Štyridsaťdeväťročný Američan Fadel, ktorý na púť pricestoval napriek varovaniu amerických úradov, povedal: "Tu sme na najbezpečnejšom mieste na svete. Prišiel by som, aj keby tá vojna pokračovala."