Napätie na Blízkom východe neklesá ani po mesiacoch bojov. Spojené štáty v nedeľu oznámili, že ich sily uskutočnili údery proti iránskym radarovým staniciam a riadiacim centrám bezpilotných lietadiel v iránskom Goruku a na ostrove Kešm – a to ako odpoveď na to, čo Washington označil za agresívne kroky Teheránu. Iránske revolučné gardy vzápätí uviedli, že ich letecké sily zaútočili na bližšie neurčenú leteckú základňu, ktorá bola podľa nich využitá pri americkom útoku na telekomunikačnú vežu na ostrove Sirík. Ako informuje portál Blesk.cz, obe strany si teda navzájom priznali vojenské akcie, pričom rokovania o predĺžení prímerí stále pokračujú. Konflikt, ktorý vypukol 28. februára 2026, zásadne zmenil bezpečnostnú situáciu celého regiónu a jeho dôsledky pociťuje celý svet.

Ako sa konflikt rozhorel a čo priniesol

USA a Izrael zahájili 28. februára údery proti Iránu, ktoré zažali rozsiahlu regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci odpovedali odvetou – drony, balistické rakety a strely začali dopadať nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách.

Jednou z najzásadnejších udalostí konfliktu bola smrť iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího pri jednom z úderov. Na jeho miesto nastúpil jeho syn Modžtaba Chameneí. Táto zmena na čele iránskeho štátu výrazne ovplyvnila vnútropolitickú dynamiku krajiny aj priebeh mierových rokovaní.

Irán zároveň zaviedol blokádu Hormuzského prielivu, čo spôsobilo prudký rast cien ropy a zemného plynu na svetových trhoch. Analytici upozorňujú, že dodávky ropy cez tento strategický prieliv sa nemusia vrátiť na predvojnovú úroveň ani v prípade uzavretia mierovej dohody. Bývalý poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre energetiku a národnú bezpečnosť Amos Hochstein pre televíziu CNBC uviedol: "Bez ohľadu na to, čo sa stane, budú Iránci v dohľadnej budúcnosti Hormuzský prieliv kontrolovať. Nezáleží ani na tom, čo bude stáť v dohode. Všetci v regióne si to myslia."

Rokovania o prímerí: pokrok aj prekážky

Washingtonský postoj a Trumpove podmienky

Americký prezident Donald Trump dal jasne najavo, že uzavrie mierovú dohodu s Iránom len vtedy, ak budú splnené všetky ním stanovené podmienky. Anonymný predstaviteľ Bieleho domu pre agentúru AFP potvrdil, že po dvojhodinovom rokovaní v situačnej miestnosti zostáva Trumpov postoj nezmenenný: "Prezident Trump uzavrie iba takú dohodu, ktorá je pre Ameriku výhodná a zodpovedá jeho červeným líniám." Jednou z kľúčových podmienok je, že Irán nesmie nikdy získať jadrovú zbraň.

Trump v piatok na svojej sieti Truth Social napísal, že lode zadržané v Hormuzskom prielive vďaka americkej námornej blokáde môžu začať proces návratu domov, pričom blokádu označil za "skvelú a bezprecedentnú". Dodal tiež, že USA vyzdvihnú z iránskeho podzemného komplexu obohatený urán.

Iránska strana: rokovania bez záruky výsledku

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí tamojším štátnym médiám potvrdil, že rokovania a výmena stanovísk medzi Teheránom a Washingtonom pokračujú. Zároveň vyzval, aby sa neprikladala váha špekuláciám, a zdôraznil, že rokovania nemá zmysel hodnotiť, kým sa nedosiahne hmatateľný výsledok. Teherán v piatok uviedol, že osud dohody závisí od toho, či Spojené štáty prestanú klásť "prehnané požiadavky".

Podľa skorších informácií webu Axios dosiahli obe strany veľký pokrok na ceste k dohode o predĺžení prímerí, ktorej chýba už len Trumpov súhlas. Server TV Nexta informoval, že súčasťou dohody má byť aj okamžité uvoľnenie 12 miliárd dolárov zo zmrazených iránskych aktív držaných v zahraničí. Dohoda by podľa týchto informácií nemala vyžadovať demontáž iránskych jadrových zariadení.

Rezignácia iránskeho prezidenta

Vnútropolitickú situáciu v Iráne skomplikovala správa o tom, že iránsky prezident Masúd Pezeškján podal rezignáciu. Exilový iránsky web Iran International s odvolaním na dobre informovaný zdroj uviedol, že Pezeškján zaslal rezignačný list najvyššiemu duchovnému vodcovi Modžtabovi Chameneímu. V liste si sťažuje, že on aj vláda boli fakticky vylúčení z dôležitých rozhodovacích procesov a kontrolu nad krajinou prevzal Zbor islamských revolučných gárd. Za takýchto okolností podľa vlastných slov nie je schopný riadiť vládu ani plniť zákonné povinnosti. Nie je však isté, či Chameneí rezignáciu prijme.

Libanon pod paľbou: pevnosti, obete a diplomatické úsilie

Paralelne s iránsko-americkými rokovaniami pokračuje izraelská vojenská operácia v Libanone. Izraelská armáda oznámila dobytie križiackej pevnosti Beaufort na juhu Libanonu. Podľa agentúry AP ide o najhlbší izraelský prienik do libanonského vnútrozemia od roku 2000, keď Izrael stiahol svoje jednotky z južného Libanonu a ukončil tak takmer 18-ročnú okupáciu tohto územia. Dobytiu pevnosti predchádzalo niekoľko dní intenzívnych bojov medzi izraelskou armádou a militantným hnutím Hizballáh, ako aj izraelské vzdušné útoky na okolité dediny.

Pevnosť pochádzajúca z 12. storočia je jednou z kultúrnych pamiatok, ktoré UNESCO zaradilo na zoznam miest so zvýšenou ochranou v časoch ozbrojených konfliktov. Libanonský minister kultúry Ghassán Salamé v piatok uviedol, že izraelské útoky na juhu Libanonu ohrozujú významné historické pamiatky a pevnosť Beaufort priamo zasiahli.

Libanonský premiér Naváf Salám v televíznom prejave obvinil Izrael z taktiky totálneho ničenia miest a dedín a z masového vysídľovania obyvateľov. Varoval, že Izrael nedosiahne bezpečnosť a stabilitu politikou spálenej zeme. Salám zároveň uviedol, že libanonská vláda urobí všetko, čo je v jej silách, aby dosiahla prímerí, stiahnutie Izraela z krajiny a návrat vysídlených osôb domov. Ďalšie kolo rokovaní sa malo konať v utorok vo Washingtone.

Pri piatočných izraelských útokoch v troch oblastiach južného Libanonu zahynulo 11 osôb vrátane záchranára a syrského občana, ďalších osem ľudí bolo zranených. Libanonské ministerstvo zdravotníctva útoky označilo za hrubé porušenie humanitárneho práva. Francúzsko v reakcii na rozširujúcu sa izraelskú okupáciu južného Libanonu požiadalo o mimoriadne zasadnutie Rady bezpečnosti OSN.

Americký minister zahraničia Marco Rubio rokoval s libanonským prezidentom Josephom Aúnom aj izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom o diplomatických rokovaniach medzi Izraelom a Libanonom. S odvolaním na amerického úradníka to uviedla agentúra Reuters. Rubio navrhol plán, ktorý by umožnil postupné upokojenie situácie – ako prvý krok by Hizballáh zastavil všetky útoky na Izrael a ten by sa na oplátku zdržal eskalácie v libanonskom hlavnom meste Bejrúte.

Ako konflikt zasiahol Slovensko

Blízkovýchodný konflikt a blokáda Hormuzského prielivu sa citeľne podpísali aj na cenách pohonných látok na Slovensku. Podľa údajov Štatistického úradu SR a portálu sme.sk boli ceny pohonných látok v 21. týždni roka 2026 (koniec mája) výrazne vyššie ako v rovnakom období minulého roka – benzín 95 zdražel medziročne o 19,8 % a nafta o 22,5 %. Ako uvádza portál techbyte.sk, Štatistický úrad SR evidoval už v marci citeľný rast cien: benzín 95 sa dostal na 1,524 eura za liter a nafta na 1,528 eura za liter. Slovenské ceny odrážajú napätie na globálnom ropnom trhu aj domáce daňové nastavenie – pohonné látky sú na Slovensku miestami drahšie než u susedov.

Podľa údajov portálu autobazar.eu a agentúry Reuters sa ropa Brent počas konfliktu dostala nad 119 dolárov za barel, čo je najvyššia úroveň od roku 2022. V čase spracovania týchto informácií sa pohybovala na úrovni 105 dolárov za barel. Ceny ropy však v priebehu týždňa klesali vďaka optimizmu okolo americko-iránskych rokovaní, pričom severomořská ropa Brent vykazovala pokles o 1,8 percenta a pohybovala sa neďaleko 92 dolárov za barel.

Slovenská ministerka hospodárstva Denisa Saková podľa portálu info.sk varovala, že konflikt odrezal svetové trhy od pätiny – teda 20 percent – dodávok ropy aj skvapalneného zemného plynu. "Plyn a ropa chýbajú na svetových trhoch a volatilita cien je niekde úplne inde, ako bola pred konfliktom," zdôraznila ministerka. Doprava cez Hormuzský prieliv zostáva obmedzená, no Irán už podľa portálu sme.sk povolil prechod ďalším plavidlám vrátane LNG tankerov.

Osobitnou kapitolou je závislosť Slovenska od ruskej ropy. Podľa údajov portálu autobazar.eu a Eurostatu Slovensko v januári 2026 importovalo 442 829 ton ruskej ropy, čo je viac ako v decembri 2025, keď to bolo 379 596 ton. Z pohľadu Európskej únie je Slovensko jedinou krajinou zo dvojice Slovensko a Česká republika, ktorá sa stále spolieha na dodávky ropy z Ruska. Prípadné prímerí medzi USA a Iránom by mohlo priniesť určitú úľavu na čerpacích staniciach, no analytici varujú, že ceny sa nemusia vrátiť na predvojnovú úroveň.