Dva ľudia prišli o život v Abú Zabí po dopade časti rakety zostrelej protivzdušnou obranou. Sirény sa ozývajú v Izraeli aj v Iráne. Izraelská armáda oznámila, že podnikla rozsiahlu vlnu útokov na iránsku infraštruktúru. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že iránsky režim sa zúčastňuje mierových rokovaní, a naznačil, že to Teherán popiera z obáv, že ho zabijú vlastní ľudia. Ako informuje Blesk, od začiatku tejto vojny bolo v arabskom regióne zabitých najmenej 2 000 ľudí podľa agentúry Reuters.

Útoky a obete konfliktu

Izrael a Spojené štáty zaútočili na viaceré ciele v Iráne. Izraelský minister obrany Jisrael Kac uviedol, že išlo o preventívny útok. Pri úderoch zahynul iránsky duchovný vodca Alí Chameneí. Zomreli tiež iránsky minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr a bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád.

Podľa iránskej agentúry IRNA izraelsko-americké útoky v stredu večer zabili dvoch chlapcov v obytnej časti mesta Kafrí v južnom okrese Šíráz. Izraelská armáda podnikla rozsiahlu vlnu útokov na iránsku infraštruktúru vo viacerých oblastiach vrátane mesta Isfahán, uviedol denník Haarec. Výbuchy sa od útoku na Irán ozývajú aj z Kataru, Bahrajnu, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie, Iraku a Izraela. Niekoľko štátov v Perzskom zálive podľa stanice Al-Džazíra hlásilo zneškodnenie dronov vo svojom vzdušnom priestore.

Diplomatické signály a rokovania

Trumpove vyjadrenia a iránska odpoveď

Americký prezident Donald Trump sa počas večere republikánov v Kongrese vyjadril, že iránsky režim sa zúčastňuje mierových rokovaní, a naznačil, že to Teherán popiera z obáv, že ho zabijú vlastní ľudia. Napísala to agentúra AFP. Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí v stredu tvrdil, že Teherán nemá v úmysle s Washingtonom rokovať. Iránsky veľvyslanec v Pakistane Rezá Amírí Moghadam dnes uviedol, že medzi Teheránom a Washingtonom nedošlo k žiadnym priamym ani nepriamym rozhovorom, čo je v rozpore s Trumpovým tvrdením. Veľvyslanec dodal, že spriatelené krajiny sa snažia pripraviť podmienky pre dialóg, ktorý by viedol k ukončeniu vojny.

Iránske požiadavky a americký návrh

Irán odmietol americký návrh plánu ukončenia vojny a predložil päť vlastných požiadaviek. Iránskej štátnej televízii Press TV to povedal nemenovaný vysoko postavený predstaviteľ iránskej bezpečnosti. Teherán okrem iného žiada úplné zastavenie nepriateľských útokov nielen na Irán, ale aj na iránských spojencov v regióne, poskytnutie vojnových reparácií či uznanie iránskej suverenity v Hormuzskom prielive. Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného iránskeho činiteľa uviedla, že prvotná odpoveď Iránu na americký návrh nebola pozitívna, ale že ho Teherán naďalej skúma.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf napísal na sieti X, že Irán má spravodajské informácie, podľa ktorých sa jeho nepriatelia pripravujú na okupáciu jedného z iránskych ostrovov za podpory nemenovaného štátu v regióne. Dodal, že v prípade takejto nepriateľskej akcie bude všetka dôležitá infraštruktúra tejto krajiny cieľom nepretržitých iránskych úderov. Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí podľa agentúry Reuters vyzval susedné krajiny, aby sa od Spojených štátov dištancovali.

Reakcie svetových lídrov

Nemecký kancelár Friedrich Merz pri interpelácii v Spolkovom sneme uviedol, že Nemecko je pripravené zapojiť sa do stabilizácie Blízkeho východu po skončení súčasnej vojny. Zdôraznil, že sa snaží presvedčiť Spojené štáty a Izrael, aby vojnu ukončili čo najskôr. Berlín v predchádzajúcich týždňoch opakovane uvádzal, že sa nechystá vojensky zapojiť do americko-izraelskej vojny proti Iránu. Kancelár tiež uviedol, že akákoľvek budúca stabilizačná misia by si vyžadovala mandát Organizácie spojených národov alebo inej medzinárodnej organizácie.

Španielsky premiér Pedro Sánchez v dolnej komore parlamentu označil vojnu na Blízkom východe, ktorú začali 28. februára americko-izraelské útoky na Irán, za oveľa horšiu, než bola vojna v Iraku. Uviedol: "Čelíme niečomu oveľa horšiemu. S potenciálom oveľa väčších a oveľa hlbších dôsledkov." Sánchez už skôr označil útoky USA a Izraela na Irán za nelegálne a za porušenie medzinárodného práva. Iracký premiér Muhammad Súdání vyzval svoje ministerstvo zahraničia, aby predvolalo amerického chargé d'affaires v Bagdade, dôvodom sú podľa jeho kancelárie útoky na vojenské jednotky.

Nový termín cesty amerického prezidenta Donalda Trumpa do Číny je 14. až 15. mája, oznámil Biely dom podľa agentúry AP. Trump už skôr oznámil odloženie summitu so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom s odôvodnením, že sa chce sústrediť na vojnu s Iránom. Lídri veľmocí sa pôvodne mali stretnúť na prelome marca a apríla. Trump a prvá dáma Melania Trumpová tiež plánujú privítať Sia a jeho manželku Pcheng Li-jüan v Bielom dome, oznámila americká hovorkyňa Karoline Leavittová.

Ekonomické dopady vojny

Ceny ropy a energií

Ceny ropy dnes výrazne klesajú po správe, že Spojené štáty zaslali Iránu 15-bodový návrh smerujúci k ukončeniu vojny na Blízkom východe. Cena severomorskej ropy Brent klesla pod psychologickú hranicu 100 dolárov za barel. Krátko pred 9:00 SEČ vykazovala cena Brentu pokles približne o 4,8 percenta do blízkosti 99,50 dolára za barel. Americká ľahká ropa WTI v rovnakom čase strácala asi štyri percentá pod 88,60 dolára za barel. Hlavný analytik spoločnosti Nissan Securities Investment Hirojuki Kikukawa uviedol: "Očakávanie prímeria mierne vzrástlo a trh ovláda snaha o vyberanie ziskov." Dodal: "Výhľad ohľadom úspešného rokovania však zostáva neistý, čo výpredaj obmedzuje."

Hnojivá, potraviny a plyn

Kvôli zablokovanému Hormuzskému prielivu výrazne zdražujú poľnohospodárske hnojivá. Cena granulovanej močoviny s dodaním na loď v Egypte vzrástla približne na 700 dolárov za tonu zo 400 až 490 dolárov pred začiatkom vojny, uviedol server televízie CNBC s odkazom na expertov. Hormuzským prielivom za bežných okolností prechádza zhruba tretina celosvetovej prepravy hnojív po mori. Konflikt na Blízkom východe sa časom prejaví aj v cenách potravín, podľa odborníkov, ktorých oslovila ČTK, môžu v Českej republike zdražieť zhruba o desať percent. Zdraženie podľa nich spôsobia najmä zvýšené výdavky na logistiku, pohonné hmoty a energie.

Vojna na Blízkom východe zastihla Európu v čase, keď má po zime takmer prázdne zásobníky plynu. Agentúra Bloomberg uviedla, že letos v lete bude musieť nakupovať viac skvapalneného zemného plynu, aby ich doplnila, a zároveň súperiť s Áziou o menšie množstvo dostupných dodávok. V Nemecku sú zásoby aktuálne zhruba na 22 percentách. Česká republika má zásobníky naplnené zhruba na 29 percent. Priemer za celú EÚ činí asi 28 percent, čo je najmenej v tomto ročnom období od roku 2022. Rakúsky parlament schválil možnosť znížiť dane z benzínu a nafty o päť centov na liter od začiatku apríla v reakcii na prudký nárast cien pohonných hmôt. Zmena zákona má podľa predstáv vlády zmierniť infláciu o 0,25 percentuálneho bodu. Až 32 miliónov korún týždenne stráca kenský trh s kvetinami kvôli vojnovému ochromeniu lodnej dopravy.