Vedci z Oxfordskej univerzity dosiahli pozoruhodný výsledok: vakcínu proti Ebole vyvinuli za jediných osem týždňov. Britský regulátor dal zelenú klinickým skúšaniam na ľuďoch a v najbližších týždňoch dostanú prvé dávky zdraví dobrovoľníci. Ide o historický moment v boji proti smrteľnému vírusu, ktorý v súčasnosti kosí životy v Konžskej demokratickej republike. Epidémia si doteraz vyžiadala 625 obetí a laboratórne bolo potvrdených 1 792 prípadov nákazy. Ako informuje BBC, táto vakcína je prvá zo štyroch vyvíjaných prípravkov, ktorá postúpila do fázy klinického testovania.

Rýchlosť, ktorá nemá v histórii vakcín obdobu

Vývoj vakcín zvyčajne trvá až desať rokov. Oxford to zvládol za osem týždňov. Kľúčom k tomuto tempu je technológia, ktorá sa preslávila počas pandémie covidu a bola použitá aj pri vakcíne Oxford/AstraZeneca. Vedci využívajú geneticky upravený vírus bežného prechladnutia, ktorý prirodzene infikuje šimpanzy. Tento vírus slúži ako akýsi nosič, do ktorého výskumníci vložia genetický úsek z konkrétneho kmeňa Eboly.

Vakcína nespôsobuje infekciu. Namiesto toho genetický úsek vírusu Bundibugyo spustí v tele produkciu jedného vírusového proteínu, čo stačí na to, aby imunitný systém rozpoznal hrozbu a vytvoril obrannú odpoveď. Telo tak získa náskok pre prípad skutočného stretnutia s vírusom Ebola.

Vakcína prešla testovaním na myšiach a makakoch. Jej výrobu na klinickej úrovni zabezpečuje indický Serum Institute of India, ktorý doteraz vyrobil a uskladnil približne 620 000 dávok. Na základe týchto údajov britská Agentúra pre lieky a zdravotnícke produkty (MHRA) schválila prechod na skúšania na ľuďoch.

Ako prebieha testovanie a čo hrozí dobrovoľníkom

Priebeh klinickej štúdie

Do prvej fázy skúšaní sa zapojí 50 zdravých dospelých vo veku 18 až 55 rokov. Dobrovoľníci budú sledovaní počas celého roka, no vedci by mali pomerne rýchlo zistiť, či vakcína vyvoláva správnu imunitnú odpoveď a či sa neobjavujú neočakávané vedľajšie účinky. Oxfordský tím zároveň spolupracuje s partnermi v Ugande na príprave skúšaní priamo v Afrike.

Riziko krvných zrazenín

Vakcína Oxford/AstraZeneca proti covidu, ktorá využíva rovnakú technológiu, bola v niektorých krajinách obmedzená pre zriedkavé krvné zrazeniny postihujúce až jedného z každých 100 000 ľudí. Vedci nevylučujú, že podobné riziko môže existovať aj pri novej vakcíne proti Ebole. Hlavná investigátorka štúdie Katrina Pollock z Oxfordskej univerzity však zdôraznila, že závažné vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé a každé riziko bude dobrovoľníkom transparentne oznámené. Dodala: "Chcem zdôrazniť, že vakcína Covid AstraZeneca bola podaná miliónom ľudí bezpečne."

Toto riziko je navyše výrazne nižšie ako hrozba samotného vírusu Bundibugyo, ktorý zabíja približne tretinu infikovaných. Výskumník Alex Sampson ubezpečil, že sa nerobí žiadna skratka: "Robíme všetky rovnaké testy, ktoré by sme normálne robili, len ich vykonávame paralelne. To znamená, že veľa tímov pracuje na mnohých miestach nepretržite, no stále robíme všetko, čo by sme normálne robili."

Epidémia v konfliktnej zóne a ďalšie vyvíjané vakcíny

Aktuálna epidémia je spôsobená kmeňom Bundibugyo, ktorý už v minulosti vyvolal dva výbuchy nákazy. Šesť rôznych druhov vírusu Ebola vedci opisujú ako "sestry, nie dvojičky" — sú si podobné, no každý vyžaduje samostatnú liečbu a vakcínu. Pre kmeň Bundibugyo preto neexistujú žiadne schválené lieky ani vakcíny.

Epidémia prebieha v konfliktnej oblasti s veľmi mobilným obyvateľstvom, čo výrazne sťažuje jej zvládnutie a zvyšuje naliehavosť vývoja účinnej vakcíny. Okrem oxfordského prípravku sú vo vývoji ďalšie tri vakcíny. Biotechnologická spoločnosť Moderna pracuje na vakcíne využívajúcej technológiu mRNA. Iniciatíva International AIDS Vaccine Initiative a organizácia Public Health Vaccines so sídlom v USA používajú techniku, ktorá sa osvedčila pri inom kmeni Eboly, no jej výroba je pomalšia.

Oxfordská vakcína proti covidu si medzitým vybudovala impozantný rekord: odhaduje sa, že v prvom roku používania zachránila šesť miliónov životov po celom svete a boli podané stovky miliónov dávok.

Čo to znamená pre slovenských čitateľov

Nová oxfordská vakcína proti Ebole využíva rovnakú adenovírusovú platformu ako vakcína Oxford/AstraZeneca proti covidu, ktorú dostali státisíce ľudí na Slovensku. Táto technológia nie je bez histórie kontroverzie: podľa informácií portálu sita.sk Európska lieková agentúra (EMA) potvrdila, že krvné zrazeniny môžu byť zriedkavým vedľajším účinkom vakcíny AstraZeneca. Ako uvádza sita.sk, možným vysvetlením vzniku krvných zrazenín je imunitná reakcia podobná heparínom indukovanej trombocytopénii — a toto riziko sa môže týkať aj novej vakcíny proti Ebole, keďže využíva rovnakú technológiu.

Epidémia sa pritom netýka len vzdialených krajín. Podľa informácií Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vydalo toto centrum hodnotenie hrozby pre výbuch Eboly spôsobený vírusom Bundibugyo v Konžskej demokratickej republike a Ugande v roku 2026, ktoré sa priamo dotýka aj slovenských cestovateľov a zdravotníkov. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vydalo cestovné odporúčania pre Konžskú demokratickú republiku, kde epidémia stále prebieha — odporúča sa vyhnúť nočnému cestovaniu, meniť trasy a harmonogramy a systematicky zamykať dvere vozidla.