Americká armáda zaútočila na podzemné raketové základne pozdĺž iránskeho pobrežia pri Hormuzskom prielive. Pri útoku boli nasadené viaceré bomby s hmotnosťou 5 000 libier, určené na prenikanie do hĺbky zeme. Úder bol namierený proti iránskym protilodným strelám, ktoré podľa amerického velenia ohrozovali medzinárodnú námornú dopravu v prielive. Konflikt medzi USA a Iránom naďalej pokračuje bez náznakov ukončenia. Ako informuje Daily Mail, americké Centrálne velenie v utorok večer potvrdilo, že sily USA úspešne nasadili viaceré hlbinné penetračné strely s hmotnosťou 5 000 libier na spevnené iránske raketové základne pozdĺž pobrežia pri Hormuzskom prielive.

Nasadenie hlbinných bômb a ich technické parametre

Pri útoku bola použitá bomba GBU-72 Advanced 5K Penetrator s hmotnosťou 5 000 libier, známa aj pod názvom bunker buster. Táto zbraň bola prvýkrát nasadená v roku 2021. Americké Centrálne velenie uviedlo, že iránske protilodné strely umiestnené v zasiahnutých základniach predstavovali riziko pre medzinárodnú lodnú dopravu v prielive. Úder bol podľa velenia ďalším krokom v snahe ochrániť celosvetovú obchodnú lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv.

Hormuzský prieliv a globálna energetická kríza

Hormuzský prieliv spája Perzský záliv so zvyškom globálnej ekonomiky. Za bežných okolností ním preteká približne 20 percent celosvetových dodávok ropy. Od začiatku amerického bombardovania Iránu je prieliv fakticky uzavretý. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí v pondelok vyhlásil, že prieliv je otvorený, no uzavretý pre nepriateľov Iránu. Islamská republika zároveň prisľúbila blokovať vývoz ropy z regiónu a uviedla, že nedovolí prepraviť ani liter ropy svojim nepriateľom.

Vplyv na ceny pohonných hmôt

Ceny benzínu v USA vzrástli na priemer 3,80 dolára za galón z pôvodných 2,90 dolára pred vypuknutím konfliktu, ktorý trvá tri týždne. Prieliv zostáva zablokovaný iránskymi mínami a strelami. Americká Informačná agentúra pre energetiku uviedla, že väčšina objemov ropy prechádzajúcich prielivom nemá alternatívnu cestu z regiónu. Hoci existujú ropovody v Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch, ktoré môžu obísť prieliv, ich kapacita nestačí na plné nahradenie blokovaných dodávok.

Núdzové zásoby ropy a ďalšie opatrenia

Medzinárodná energetická agentúra oznámila, že uvoľní 400 miliónov barelov ropy z núdzových zásob svojich členov. Ide o najväčší objem núdzových zásob v histórii agentúry, čo je viac ako dvojnásobok 182,7 milióna barelov, ktoré 32 členských krajín agentúry uvoľnili v roku 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Analytici však upozorňujú, že takéto opatrenia riešia situáciu len krátkodobo a dlhodobé riešenie si vyžaduje opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. Biely dom zároveň skúma možnosť dočasného zrušenia požiadaviek zákona Jones Act z 20. rokov minulého storočia, ktorý je považovaný za jeden z faktorov zdražovania pohonných hmôt.

Reakcie spojencov a Trumpove vyjadrenia

Prezident Donald Trump sa ostro ohradil voči spojencom, ktorí odmietli pomôcť zabezpečiť prieliv. Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Japonsko a Austrália odmietli zapojiť sa do zabezpečenia vodnej cesty. Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že USA už nepotrebujú ani nežiadajú pomoc krajín NATO a že ju nikdy nepotrebovali. Trump v minulosti hrozil vystúpením z NATO. Na otázku, či plánuje odvetu voči NATO, prezident odpovedal, že momentálne nemá nič konkrétne na mysli. Spojené arabské emiráty v utorok uviedli, že by sa mohli pripojiť k medzinárodnému úsiliu vedenému USA na zabezpečenie bezpečnosti vodnej cesty.

Vojenské posilnenie a diplomatické opatrenia

USA presunuli do regiónu ďalšie sily vrátane lode USS Tripoli s námornou expedičnou jednotkou o sile 2 000 vojakov, ktorá je schopná obsadiť iránske prístavy. Trump v sobotu na svojej sociálnej sieti napísal, že Hormuzský prieliv bude čoskoro otvorený, bezpečný a slobodný. Nasadenie síl podľa niektorých naznačuje, že Trump čoskoro spustí obmedzené pozemné operácie s cieľom zmierniť globálnu ropnú krízu. Prezident naznačil, že boje by sa mohli čoskoro skončiť, no zároveň varoval, že USA sú pripravené na dlhodobú ofenzívu. Štátny tajomník Marco Rubio v utorok nariadil všetkým americkým veľvyslanectvám a diplomatickým zastúpeniam na celom svete prechod do stavu vysokej pohotovosti. Direktíva ukladá každej diplomatickej misii zvolať Výbory pre núdzové opatrenia, čo sú špecializované tímy poverené identifikáciou hrozieb, koordináciou reakcií a prípravou na najhoršie scenáre.

Rezignácia šéfa protiteroristického centra

Trump bol nútený obhajovať vojnové úsilie po tom, čo jeho vlastný najvyšší protiteroristický predstaviteľ podal demisiu na protest. Joe Kent, riaditeľ Národného protiteroristického centra, obvinil Izrael z toho, že tlačil USA do konfliktu, ktorý podľa neho stojí na lžiach. Kent uviedol, že Irán nepredstavoval bezprostredné ohrozenie a že vojna bola začatá v dôsledku tlaku Izraela a jeho vplyvného amerického lobby. Vo svojom rezignačnom liste napísal, že nemôže v dobrom svedomí podporovať prebiehajúcu vojnu. Kent, ktorý slúžil pod vedením riaditeľky Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardovej, obvinil prezidenta z porušenia neintervencionistických princípov, na ktorých staval svoju kampaň. Ako bývalý vojak špeciálnych síl armády napísal, že Trump môže zmeniť kurz a vytyčiť novú cestu pre národ, alebo dovoliť ďalší úpadok a chaos. Trump demisiu odmietol s tým, že je dobré, že Kent odišiel, a označil ho za veľmi slabého v otázkach bezpečnosti.