Napätie v Hormuzskom prielive narastá nebezpečným tempom. Spojené štáty americké odpálili rakety Hellfire na ropný tanker, ktorý sa pokúšal preplávať do iránskeho prístavu, a to napriek opakovaným varovaniam. Ide o súčasť piatej noci po sebe, počas ktorej americké sily útočia v tejto strategicky kľúčovej námornej oblasti. Konflikt sa pritom nebezpečne rozširuje – Irán zaútočil na americké základne v Kuvajte a Jordánsku a pohrozil ďalšími odvetami. Ako informuje Daily Mail, prezident Donald Trump zároveň zvažuje rozšírenie vojenských operácií vrátane možného obsadenia iránskeho ostrova Kharg.

Americký útok na tanker a námorná blokáda

Americké veliteľstvo pre centrálnu oblasť (Centcom) potvrdilo, že v stredu večer zasiahlo loď Belma, obchodný tanker plávajúci pod vlajkou Curaçaa. Plavidlo sa pokúšalo smerovať k ostrovu Kharg, čo je hlavný iránsky terminál na vývoz ropy. Americká strana uviedla, že tanker ignoroval viacnásobné varovania, a preto bola vojenská intervencia nevyhnutná. Raketa Hellfire zasiahla komín lode s chirurgickou presnosťou.

Tento útok je súčasťou širšej stratégie, ktorou Washington opätovne zaviedol námornú blokádu iránskych prístavov. Spojené štáty tvrdia, že cieľom blokády je opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, ktorý Irán uzavrel minulú sobotu po tom, čo sa zrútilo krehké prímerie. Podľa troch amerických predstaviteľov, ktorých cituje agentúra Reuters, sú útoky zamerané nielen na otvorenie prielivu, ale aj na ničenie iránskych vojenských kapacít, ktoré by USA chceli eliminovať pred prípadnými zložitejšími operáciami.

Trump v utorok pohrozil, že ak Teherán neobnoví rokovania, americké sily zaútočia na iránske elektrárne a mosty. Irán na túto hrozbu reagoval ostro – hovorca iránskej armády brigádny generál Mohammad Akraminia vyhlásil, že ak Trump hrozbu splní, iránske ozbrojené sily zasiahnu všetku zostávajúcu infraštruktúru v regióne a odpoveď bude razantnejšia, širšia a ničivejšia ako predchádzajúce útoky.

Situačná miestnosť v Bielom dome: Plány na obsadenie Kharg

Stretnutie s najvyššími predstaviteľmi

Podľa denníka The Wall Street Journal Trump v utorok večer zvolal stretnutie v Situačnej miestnosti Bieleho domu, na ktorom sa zúčastnili viceprezident JD Vance a minister obrany Pete Hegseth. Na programe bolo preberanie možnosti vyslania amerických vojakov na obsadenie ostrova Kharg a ďalšieho územia pozdĺž prielivu. Diskutovalo sa aj o možnom bombardovaní tunelového komplexu na lokalite nazývanej Pickaxe Mountain.

Iránska odpoveď na americke plány

Iránsky hlavný vyjednávač Mohammad Baqer Qalibaf vydal po prvých stredajších útokoch vyhlásenie, v ktorom uviedol: "Vedieme zásadnú a existenčnú vojnu s Amerikou." Hovorca iránskej armády Akraminia zdôraznil, že Hormuzský prieliv, ktorý pred vojnou prepravoval zhruba pätinu svetových dodávok ropy a zemného plynu, je pre Irán "červenou líniou". Dodal, že Irán je schopný kontrolovať prieliv z každého bodu svojho územia a táto schopnosť nie je závislá od pobrežia ani ostrovov.

Iránska armáda tiež uviedla, že jediným spôsobom, ako prieliv znovu otvoriť, je, aby USA dodržali 14-bodové memorandum o porozumení, ktoré obe strany podpísali v júni, a rešpektovali "iránske predpisy" týkajúce sa lodnej dopravy v prielive.

Rozširujúci sa konflikt: Útoky na základne v Kuvajte a Jordánsku

Vo štvrtok Irán oznámil, že zaútočil na americké základne v Kuvajte a Jordánsku. Iránska armáda uviedla, že balistickými raketami zasiahla leteckú základňu Al Azraq v Jordánsku. Iránske revolučné gardy zároveň tvrdili, že zničili satelitné komunikačné centrum a radar včasného varovania na leteckej základni Ali Al Salem v Kuvajte, ako aj americké vojenské mólo v kuvajtskej oblasti Al Shuaiba.

Irán varoval susedné krajiny, že poskytovanie základní americkým silám a umožnenie útokov na iránske územie je neprijateľné a nezostane bez odpovede. Vo štvrtok ráno sa v Bahrajne spustili sirény a Kuvajt oznámil, že reaguje na "nepriateľské hrozby dronmi". Bahrajnské ministerstvo obrany potvrdilo, že protivzdušná obrana krajiny zachytila a zničila časť iránskych vzdušných útokov.

Analytici upozorňujú, že Irán naznačil možnosť využitia svojich spojencov – jemenských povstalcov Húsíov – na uzavretie prielivu Báb al-Mandab, čím by sa otvoril nový front a ohrozila by sa druhá z najvýznamnejších svetových energetických tepien. Vojna si doteraz vyžiadala tisíce obetí a milióny ľudí museli opustiť svoje domovy, najmä v Iráne a Libanone, kde sa obnovil konflikt medzi Izraelom a iránsky podporovanou militantnou skupinou Hizballáh.

Ako sa konflikt dotýka Slovenska

Hoci Slovensko odoberá ropu prostredníctvom ropovodu Družba a nie priamo cez Hormuzský prieliv, eskalácia konfliktu sa priamo premieta do cien palív aj pre slovenských vodičov a firmy. Ako informuje ta3.com, téma Hormuzského prielivu už rozhýbala svetové ceny ropy a zvýšila riziko zdražovania palív na Slovensku. Podľa spravy.stvr.sk frekvencia lodnej dopravy cez Hormuz klesla na najnižšiu úroveň od obnovenia útokov a ceny ropy opäť stúpajú.

Podľa Národnej banky Slovenska, ako uvádza spravy.stvr.sk, pretrvávajúci konflikt môže zvýšiť infláciu a spomaliť ekonomický rast krajiny. Portál techbyte.sk zároveň upozorňuje, že po uzatvorení prielivu cena ropy Brent vyskočila na takmer 100 dolárov za barel. Analytici varujú, že ani pri plnom obnovení plavby cez Hormuz nemožno očakávať návrat k predvojnovým cenám – americká energetická agentúra (EIA) upozorňuje, že obnova dodávok potrvá mesiace.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatih Birol varuje, že ak sa Hormuzský prieliv čoskoro neotvorí, kombinácia tenčiacich sa rezerv a letnej turistickej sezóny uvrhne globálnu ekonomiku do takzvanej "červenej zóny", ako informuje info.sk. Denník SME zároveň poukazuje na to, že ceny nafty sa na predvojnovú úroveň z februára 2026 vrátili, no pri benzíne sa to úplne nedeje – slovenský spotrebiteľ teda stále pociťuje dôsledky globálneho energetického napätia.