Prezident Donald Trump zvažoval vyslanie špeciálnych operačných jednotiek pozemných síl do Iránu s cieľom zabaviť zásoby obohateného uránu a zabrániť vzniku jadrovej zbrane. Biely dom posudzoval túto vysoko rizikovú vojenskú možnosť uprostred rastúcich obáv, že materiál mohol byť premiestnený zo skladovacích zariadení a mohol sa dostať do rúk neznámych aktérov, kde ho už nie je možné monitorovať. Rokovania medzi predstaviteľmi administratívy opísali traja diplomati oboznámení s vecou, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity. Títo diplomati poskytli informácie redakcii Bloomberg. Ako informuje Daily Mail, urgentnosť situácie pramení z rastúcej slepej škvrny v americkej a izraelskej spravodajskej činnosti.

Deväť mesiacov bez potvrdenia polohy uránu

Spojené štáty a Izrael zasiahli kľúčové iránske jadrové zariadenia počas 12-dňového konfliktu v júni minulého roka. Od tej doby uplynulo takmer deväť mesiacov a medzinárodní inšpektori za ten čas nepotvrdili polohu najcitlivejšej zásoby iránskeho obohateného uránu. Neistota ohľadom tohto materiálu sa stala živým operačným problémom. Trump sa k téme vyjadril v sobotu večer počas brífingu na palube Air Force One. Nedostali sme sa k tomu, ale je to niečo, čo môžeme urobiť neskôr. Teraz by sme to nerobili, uviedol Trump.

Pred konfliktom inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni sledovali trvalú aktivitu v blízkosti podzemných tunelových systémov vybudovaných v kopci neďaleko Isfahánu, kde bol urán naposledy zdokumentovaný. Táto aktivita podľa diplomatov oboznámených s hodnoteniami agentúry zvyšuje pravdepodobnosť, že aspoň časť zásoby bola premiestnená.

Množstvo uránu postačuje na tucet jadrových hlavíc

V komplexe bolo uskladnených približne 441 kilogramov vysoko obohateného uránu, čo je množstvo postačujúce pri ďalšom spracovaní na výrobu asi tucta jadrových hlavíc. Americkí predstavitelia odhadujú kapacitu na 11 bômb. Irán okrem toho drží viac ako 8 000 kilogramov uránu obohateného na nižšie úrovne, ktorý by mohol byť upgradovaný v prípade obnovenia obohacovacích kapacít.

Americkí a izraelskí predstavitelia aktívne hľadajú vysoko obohatené zásoby a pripravili záložné plány zahŕňajúce nasadenie špeciálnych jednotiek, ak bude ich poloha potvrdená. Starší predstaviteľ Trumpovej administratívy 3. marca uviedol, že Washington má dve potenciálne cesty na neutralizáciu uránu. Ak by americké sily kontrolovali dané územie, mohli by byť vyslaní špecialisti na zriedenie materiálu priamo na mieste a jeho bezpečnú likvidáciu. Alternatívne by mohol byť urán vyvezený z Iránu a spracovaný inde.

Špeciálne operácie a historické precedenty

Správy o zvažovanom zásahu

Portál Semafor informoval, že špeciálna operácia na zaistenie zásoby je predmetom úvah. Portál Axios zase uviedol, že USA a Izrael vyhodnocujú možné pozemné misie na jej zaistenie. Trump potvrdenie nasadenia vojsk odmietol, no nevylúčil ho. Uviedol, že pozemné sily by boli použité len pre veľmi dobrý dôvod a že Irán by musel byť natoľko zdecimovaný, aby nebol schopný bojovať na pozemnej úrovni.

Projekt Honey Badger ako historický vzor

Americká armáda vypracovala podrobné plány vpádu aj v minulosti. Pred desaťročiami, v nadväznosti na krízu so zaistením rukojemníkov na americkom veľvyslanectve, plánovači vypracovali projekt Honey Badger. Tento koncept počítal s leteckým presunom približne 2 400 príslušníkov špeciálnych jednotiek na palube viac ako 100 lietadiel do Iránu. Plán zahŕňal aj ťažkú výkopovú techniku vrátane buldozéra pre prípad, že by sily potrebovali získať zakopaný jadrový materiál.

Fyzické vlastnosti hľadaného materiálu

Americké odhady naznačujú, že materiál by sa zmestil do približne 16 valcov vysokých asi 90 centimetrov, porovnateľných veľkosťou s veľkými potápačskými fľašami. Každý valec by vážil asi 25 kilogramov, čo je dostatočne málo na prepravu vozidlom alebo prípadne ručne. Urán by teda mohol byť rozptýlený a skrytý na neurčito.

Diplomatická slepá ulička a ľudské straty

Pred vojnou bol iránsky jadrový program najintenzívnejšie inšpektovaným na svete, pričom inšpektori MAAE navštevovali deklarované zariadenia v priemere viac ako raz denne. Tento prístup sa skončil po úderoch na hlavné obohacovacé zariadenia vo Fordow a Natanz a na centrum spracovania uránu v Isfaháne. Iránsky vyslanec pri MAAE Reza Najafi pred konfliktom uviedol, že agentúra by nemala očakávať uplatňovanie bezpečnostných opatrení za takýchto vojnových podmienok, akoby k nepriateľstvám nedošlo.

Irán predtým naznačil ochotu znížiť alebo vyviezť vysoko obohatený urán v rámci širšej diplomatickej dohody. Táto cesta sa uzavrela, keď posledné kolo bojov zastavilo rokovania. Väčšina analytikov vrátane tých z amerických spravodajských agentúr hodnotí, že Irán sa nerozhodol vybudovať jadrovú zbraň a MAAE nezistila štruktúrovaný zbrojný program. Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť odhaduje pravdepodobnosť, že sa Irán rozhodne vyvinúť jadrovú zbraň, na menej ako 50 percent.

Smrť najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího v úvodných hodinách vojny spustila nástupnícky proces, ktorý by mohol preformovať jadrovú pozíciu Teheránu. Chameneí vydal náboženský dekrét proti vývoju jadrových zbraní a nástupca by mohol tento postoj zmeniť. Irán spolu s Čínou a Ruskom uviedol na pôde MAAE, že udržateľné diplomatické riešenie zostáva možné. Medzitým narastajú ľudské straty: Veliteľstvo amerických ozbrojených síl pre oblasť Stredného východu v nedeľu oznámilo, že americký vojak zomrel na zranenia utrpené v úvodných dňoch konfliktu, čím sa celkový počet amerických obetí zvýšil na sedem.