Prezident Donald Trump zvažoval vyslanie špeciálnych operačných jednotiek pozemných síl do Iránu s cieľom zabaviť tamojšiu zásobu obohateného uránu a zabrániť vypuknutiu jadrovej vojny. Biely dom posudzoval túto vysoko rizikovú vojenskú možnosť uprostred rastúcich obáv, že materiál mohol byť presunutý zo skladovacích zariadení do rúk neznámych aktérov, kde ho už nie je možné monitorovať. Rokovania medzi predstaviteľmi administratívy opísali traja diplomati oboznámení s vecou, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity. Ako informuje Daily Mail, títo diplomati poskytli informácie redakcii Bloomberg. Naliehavosť situácie pramení z rastúcej medzery v spravodajských informáciách USA a Izraela.

Kde sa nachádza iránsky urán?

Obe krajiny zasiahli kľúčové iránske jadrové zariadenia počas 12-dňového konfliktu v júni minulého roka. Od tej doby uplynulo takmer deväť mesiacov, odkedy medzinárodní inšpektori naposledy potvrdili polohu najcitlivejšej zásoby iránskeho uránu. Neistota ohľadom tohto materiálu sa stala živým operačným problémom. Pred konfliktom inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni zaznamenali trvalú aktivitu v blízkosti podzemných tunelových systémov vybudovaných v kopci neďaleko Isfahánu, kde bol urán naposledy zdokumentovaný. Táto aktivita podľa diplomatov oboznámených s hodnoteniami agentúry zvyšuje pravdepodobnosť, že aspoň časť zásoby bola premiestnená.

V komplexe bolo uskladnených približne 441 kilogramov vysoko obohateného uránu, čo je množstvo dostatočné na výrobu asi tucta jadrových hlavíc pri ďalšom spracovaní. Americkí predstavitelia odhadujú kapacitu na 11 bômb. Irán okrem toho drží viac ako 8 000 kilogramov uránu obohateného na nižšie úrovne, ktorý by mohol byť upgradovaný v prípade obnovenia obohacovacích kapacít.

Trumpove vyjadrenia a vojenské plány

Trump sa vyjadril k tejto téme v sobotu večer počas brífingu na palube Air Force One. "Nedostali sme sa k nemu a v určitom momente možno to urobíme," povedal prezident. "Zatiaľ sme za ním nešli, ale je to niečo, čo môžeme urobiť neskôr. Teraz by sme to nerobili." Trump síce nepotvrdil žiadne nasadenie vojsk, ale ani ho nevylúčil. Uviedol, že pozemné sily by boli použité len z "veľmi dobrého dôvodu" a že Irán by musel byť natoľko "zdecimovaný, aby nebol schopný bojovať na pozemnej úrovni".

Starší predstaviteľ Trumpovej administratívy 3. marca uviedol, že Washington má dve potenciálne cesty na neutralizáciu uránu. Ak by americké sily kontrolovali územie, mohli by byť vyslaní špecialisti na zriedenie materiálu priamo na mieste a jeho bezpečnú likvidáciu. Alternatívne by urán mohol byť vyvezený z Iránu a spracovaný inde. Americkí a izraelskí predstavitelia aktívne hľadajú vysoko obohatenú zásobu a pripravili záložné plány zahŕňajúce nasadenie špeciálnych jednotiek, ak bude jej poloha potvrdená.

Historické precedensy a technické výzvy

Projekt Honey Badger

Americká armáda vypracovala podrobné plány vpádu aj v minulosti. Pred desaťročiami, v dôsledku krízy so zaistením amerického veľvyslanectva, plánovači vypracovali projekt Honey Badger. Tento koncept počítal s prepravou približne 2 400 príslušníkov špeciálnych jednotiek na palube viac ako 100 lietadiel do Iránu. Plán zahŕňal aj ťažkú výkopovú techniku vrátane buldozéra pre prípad, že by sily potrebovali získať zakopaný jadrový materiál.

Fyzické vlastnosti zásoby

Americké odhady naznačujú, že materiál by sa zmestil do približne 16 valcov vysokých asi 91 centimetrov, porovnateľných veľkosťou s veľkými potápačskými fľašami. Každý valec váži asi 25 kilogramov, čo je dostatočne ľahké na prepravu vozidlom alebo prípadne ručne. Nájsť zásobu je však kľúčovým predpokladom a je celkom možné, že urán by mohol byť rozptýlený a skrytý na neurčito.

Diplomatická slepá ulička a jadrové hodnotenia

Pred vojnou bol iránsky jadrový program najintenzívnejšie inšpektovaným na svete, pričom monitori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu navštevovali deklarované zariadenia v priemere viac ako raz denne. Tento prístup sa skončil po úderoch na hlavné obohacovacé zariadenia vo Fordow a Natanz, ako aj na centrum spracovania uránu v Isfaháne. Iránsky vyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu Reza Najafi uviedol: "Agentúra by nemala očakávať, že ochranné opatrenia budú uplatňované za takýchto vojnových podmienok, akoby k nepriateľstvám nedošlo."

Irán predtým naznačil, že je ochotný znížiť alebo vyviezť svoj vysoko obohatený urán ako súčasť širšej diplomatickej dohody. Táto cesta sa uzavrela, keď posledné kolo bojov zastavilo rokovania. Väčšina analytikov vrátane tých z amerických spravodajských agentúr hodnotí, že Irán sa nerozhodol vyrobiť jadrovú zbraň a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu nezistila štruktúrovaný zbrojný program. Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť odhaduje pravdepodobnosť, že Irán sa rozhodne vyvinúť jadrovú zbraň, na menej ako 50 percent.

Smrť najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího v úvodných hodinách vojny spustila proces nástupníctva, ktorý by mohol preformovať iránsky jadrový postoj. Chameneí vydal náboženský dekrét proti vývoju jadrových zbraní a nástupca by mohol tento postoj zmeniť. Irán, ku ktorému sa nedávno pridali Čína a Rusko, uviedol, že "udržateľné diplomatické riešenie" zostáva možné, podľa vyhlásení prednesených na pôde Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Medzitým naďalej rastie počet obetí: Veliteľstvo amerických ozbrojených síl pre centrálnu oblasť v nedeľu oznámilo, že americký vojak zomrel na zranenia utrpené v úvodných dňoch konfliktu, čím sa celkový počet amerických obetí zvýšil na sedem.