Americký prezident Donald Trump v priebehu jedného dňa najprv pohrozil ďalšími tvrdými údermi na Irán, no neskôr prekvapivo oznámil, že plánované bombardovanie ruší. Podľa šéfa Bieleho domu došlo k rokovania na najvyššej úrovni a Irán prijal hlavné body dohody. Trump zároveň avizoval, že viceprezident J.D. Vance sa cez víkend zúčastní podpisu dohody s Iránom niekde v Európe. Termín ani miesto podpisu však zatiaľ neboli upresnené. Správu o dramatickom obrate v americko-iránskych rokovaniach priniesol portál Blesk.cz.

Od hrozieb k diplomacii: Čo sa udialo počas jedného dňa

Deň sa začal ďalšou eskaláciou. Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Spojené štáty podniknú veľmi tvrdé údery proti Iránu a v blízkej budúcnosti obsadia iránsky ostrov Charg, pričom sa zmocnia iránskej ropnej infraštruktúry. Dodal, že USA prevezmú plnú kontrolu nad iránskou ropou a zemným plynom, podobne ako to podľa neho urobili vo Venezuele. Americký prezident tiež zopakoval tvrdenie, že iránske námorníctvo, letectvo, radarové systémy, systémy protivzdušnej obrany a väčšina útočných kapacít krajiny boli zničené.

Neskôr v ten istý deň však Trump oznámil zásadný obrat. Na Truth Social napísal, že ruší chystané bombardovanie, keďže došlo k výraznému pokroku v rokovaniach. Írán podľa neho súhlasil, že nebude usilovať o jadrové zbrane, no dohodu je ešte potrebné podpísať. Iránska strana svoj súhlas zatiaľ oficiálne nepotvrdila. Informovaný iránsky zdroj polooficiálnej agentúry Fars uviedol, že Irán dosiaľ neschválil žiadny text memoranda o porozumení so Spojenými štátmi. Americká námorná blokáda iránskych prístavov zostáva naďalej v platnosti.

Vojenské operácie a ich dôsledky v regióne

Útoky na tankery a reakcia Indie

Napätie v regióne sa v uplynulých dňoch stupňovalo na viacerých frontoch. Spojené štáty tento týždeň zaútočili na tri tankery v Ománskom zálive, pričom pri jednom z útokov zahynuli traja indickí námorníci. Oblastné veliteľstvo amerických síl CENTCOM uviedlo, že údery smerovali na tankery prevážajúce iránsku ropu. India v reakcii na tieto udalosti vyzvala Spojené štáty, aby prestali útočiť na plavidlá v Ománskom zálive. Všetci traja pohresovaní indickí námorníci boli neskôr potvrdení ako mŕtvi.

Útoky na americké základne a uzavretie vzdušného priestoru

Iránska armáda oznámila, že zaútočila na americké základne v Bahrajne a Kuvajte ako odvetu za nočné americké údery na ciele v Iráne. Neskôr Irán uviedol, že vyslal 12 balistických striel aj na základňu s americkou vojenskou technikou v Jordánsku. Jordánsko oznámilo, že jeho protivzdušná obrana zachytila 20 iránskych striel mieriacich na oblasť, kde sa nachádza letecká základňa s americkými jednotkami, pričom nikto nebol zranený. Kuvajt kvôli iránskemu útoku na niekoľko hodín uzavrel svoj vzdušný priestor. V Bahrajne bola v dôsledku iránskych útokov ľahko zranená 11-ročná dievčina a úlomky zneškodnených striel poškodili budovy a vozidlá.

Humanitárna kríza v Iráne

Americké údery, ktoré v noci zasiahli oblasť iránskeho prístavného mesta Sírík, pripravili 20 000 obyvateľov o prístup k pitnej vode. Iránska štátna televízia informovala, že útoky poškodili dve vodné nádrže a región nemá dostatok zdrojov podzemnej vody, ktoré by výpadok nahradili. Nádrže zásobovali oblasti Bemání a Kóhestak. Abdolhamíd Hamzepúr z miestnej vodohospodárskej spoločnosti upozornil, že situáciu výrazne sťažujú extrémne horúčavy, keď sa teploty pohybujú medzi 45 a 50 stupňami Celzia.

Diplomatické úsilie a globálne ekonomické dopady

Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová vyhlásila, že návrat k plnohodnotnej vojne by mal pre celý región Blízkeho východu obrovské náklady a že najlepšia cesta z vojny je diplomatická. Kallasová uviedla, že o situácii hovorila s ministrami zahraničia Iránu a Kuvajtu. S iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím hovorila konkrétne o poslednej eskalácii vojny medzi jeho krajinou a USA a zopakovala potrebu diplomatického riešenia konfliktu.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmáíl Baghájí vyhlásil, že diplomatický proces so Spojenými štátmi nemôže napredovať, keď je opakovane porušované prímerie. Podľa neho akékoľvek diplomatické úsilie vyžaduje aspoň trochu stabilné prostredie. Baghájí obvinil Spojené štáty z poškodzovania diplomatického úsilia prostredníctvom protichodných správ, opakovaných zmien postojov a požadavkov a predovšetkým opakovaného porušovania prímeria.

Vojna má závažné globálne ekonomické dôsledky. Ťažba Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) klesla v máji na najnižšiu hodnotu najmenej od roku 2000. Celková produkcia 11 členov OPEC sa znížila v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 1,06 milióna barelov denne na 16,13 milióna barelov denne, čo je výrazne nižšia úroveň ako v čase pandémie ochorenia covid-19 v roku 2020. Dôvodom je americká námorná blokáda obmedzujúca iránsky vývoz a faktické uzavretie Hormuzského prielivu Iránom, čo znížilo vývoz ďalších producentov v Perzskom zálive. Nemecká ekonomika by sa podľa dostupných informácií mohla kvôli energetickému šoku spôsobenému touto vojnou prepadnúť do technickej recesie. Viac ako 20 krajín vrátane Česka odsúdilo hrozby zo strany Iránu a nedávne útoky, ku ktorým sa v Európe prihlásila skupina Harakat Asháb al-Jamín al-Islámíja.

Ako vojna v Iráne zasiahla slovenských vodičov a občanov

Konflikt, ktorý vypukol 28. februára 2026, keď USA a Izrael zaútočili na Irán, sa priamo dotkol aj slovenských domácností a firiem. Hormuzský prieliv prepravuje pätinu svetových dodávok ropy a po vypuknutí vojny sa tankerová premávka zastavila, uvádza portál autotrendy.sk. Dôsledky pocítili slovenskí vodiči priamo na čerpacích staniciach.

Podľa údajov portálu autotrendy.sk dosiahol benzín Natural 95 na Slovensku v apríli 2026 cenu 1,665 eura za liter, čo predstavuje najvyššiu cenu za posledné roky. Nafta zdražela od začiatku krízy o 20 percent. Štatistický úrad SR evidoval v marci citeľný rast cien: benzín 95 sa dostal na 1,524 eura za liter a bežná nafta na 1,528 eura za liter, informuje portál techbyte.sk. Analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík podľa portálu auto.pravda.sk upozornil, že trhy reagujú na reálne riziko širšieho konfliktu, čo sa okamžite prejavuje na cenách ropy, a odhadoval, že benzín a nafta by mohli v najbližších týždňoch zdražieť o 2 až 5 centov za liter.

Konflikt sa dotkol aj slovenských občanov priamo v regióne. Podľa informácií zverejnených na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR sa do systému dobrovoľnej registrácie MZV SR zaregistrovalo vyše 5 000 občanov Slovenskej republiky, ktorí sa nachádzajú v regióne Blízkeho východu alebo v okolitých krajinách priamo ovplyvnených vojenskou eskaláciou. Informoval o tom minister zahraničných vecí Juraj Blanár na tlačovej konferencii s predsedom vlády Robertom Ficom.

Pokiaľ ide o obsah prípadnej dohody, iránska agentúra Fars podľa portálu slovakia.news-pravda.com zverejnila predpokladané podrobnosti návrhu: Irán by mohol ihneď po uzavretí dohody získať približne 12 miliárd dolárov z predtým zmrazených zahraničných aktív. Návrh dohody pritom nepočíta s demontážou iránskej jadrovej infraštruktúry. Prípadná mierová dohoda medzi USA a Iránom by mohla priniesť úľavu aj slovenským domácnostiam a firmám závislým od cien pohonných hmôt a energií.