Siedmy deň vojny medzi USA a Iránom priniesol dramatický zvrat. Donald Trump odmietol akékoľvek rokovania a na sociálnej sieti Truth Social jasne vyhlásil, že dohoda neprichádza do úvahy bez bezpodmienečnej kapitulácie Iránu. Iránsky prezident Masúd Pezešikián pritom krátko predtým oznámil, že niektoré krajiny začali sprostredkovateľské úsilie smerujúce k ukončeniu konfliktu. Trumpove slová tak prišli len hodiny po tomto signáli. Ako informuje Daily Mail, americká armáda sa súčasne pripravuje na rozsiahlu ofenzívu, ktorú Trump označil ako "tú veľkú".

Trump: Kapitulácia alebo nič

Na platforme Truth Social Trump napísal: "S Iránom nebude žiadna dohoda okrem BEZPODMIENEČNEJ KAPITULÁCIE!" Dodal, že po kapitulácii a výbere vhodného vedenia budú USA spolu so svojimi spojencami pracovať na obnove Iránu a jeho ekonomickom posilnení. Trump tiež uviedol, že chce mať slovo pri výbere budúceho iránskeho lídra. Zároveň na tlačovej konferencii v Bielom dome vyzval členov Iránskych revolučných gárd, armádu aj políciu, aby zložili zbrane. Povedal: "Teraz je čas postaviť sa za iránsky ľud a pomôcť prevziať svoju krajinu späť. Dostanete imunitu a budete v úplnej bezpečnosti, alebo čelíte absolútne zaručenej smrti."

Trump tiež tvrdil, že Irán sa na USA obrátil s otázkou, ako uzavrieť dohodu. Podľa jeho slov im odpovedal, že je už neskoro, a že USA chcú v tejto chvíli bojovať viac ako samotný Irán. Iránskym diplomatom po celom svete odkázal, aby prešli na správnu stranu histórie.

Iránsky prezident hovorí o sprostredkovaní

Iránsky prezident Masúd Pezešikián na platforme X napísal, že niektoré krajiny začali sprostredkovateľské úsilie, no nešpecifikoval, o ktoré štáty ide. Zdôraznil, že Irán je odhodlaný brániť dôstojnosť a zvrchovanosť krajiny. Uviedol tiež, že sprostredkovanie by malo byť zamerané na tých, ktorí podľa jeho slov podceňovali iránsky ľud a zapálili tento konflikt. Išlo o jeden z prvých diplomatických signálov od vypuknutia vojny.

Prípravy na rozsiahlu ofenzívu

Podľa zdrojov denníka sa americké strategické bombardéry vrátane typov B-1, B-2 a B-52 presúvajú na základňu Diego Garcia na Čagosských ostrovoch a na britskú základňu RAF Fairford v Gloucestershire. Tieto stroje, ktorých cena dosahuje až dve miliardy dolárov za kus, sú schopné vykonávať dlhé misie bez odhalenia a niesť najničivejšie rakety na svete. Zdroje naznačili, že sobota by mohla byť dňom D pre novú masívnu ofenzívu, presne týždeň po tom, čo USA a Izrael prvýkrát zaútočili na Irán v rámci operácie s názvom "Operation Epic Fury".

Britské základne zapojené do útokov

Americký minister obrany Pete Hegseth oznámil, že USA budú využívať britské základňe RAF na výrazné zosilnenie útokov na Irán, a to po tom, čo britský premiér povolil Američanom vykonávať obranné údery z britsko-amerických základní. Hegseth uviedol: "Keď hovoríme, že toho príde viac, myslíme tým viac stíhacích eskadier, viac schopností, viac obranných kapacít a častejšie bombardovacie vlny." Trump predtým označil britského premiéra Keira Starmera za "neužitočného" a porovnal ho nepriaznivo s Winstonom Churchillom, no nakoniec Británia súhlas udelila.

Matka všetkých bômb a drony Reaper

Odborníci sa domnievajú, že niektoré americké bombardéry by mohli zhodiť bombu označovanú ako "Matka všetkých bômb", desaťtonovú výbušninu, ktorá vytvára jamy hlboké až 300 metrov a je schopná ničiť tunely a bunkre, pričom súčasne strháva infraštruktúru do obrovského krátera. Okrem toho sa očakáva nárast počtu misií dronov Reaper nesúcich laserovo navádzané bomby na presné údery nad iránskymi mestami. Plánujú sa aj útoky z lietadlových lodí a rakety z amerických ponoriek.

Útoky v Teheráne a Libanone

V piatok zasiahol centrálny Teherán jeden z najväčších výbuchov od začiatku vojny. Obrovský náklad zasiahol základňu Revolučných gárd Moqaddad. Svedkovia opísali ohlušujúce rany, stĺpy dymu a ohnivé gule. V záberoch z miesta je viditeľná slávna Azadího veža v centre iránskeho hlavného mesta. Troskami bol zasiahnutý celý stred mesta a niektorí svedkovia tvrdili, že videli telá vymrštené do výšky viac ako 30 metrov. Izraelské nálety boli podľa svedkov mimoriadne intenzívne a otriasali domami v okolí. Hlásené boli aj výbuchy pri iránskom meste Kermánšáh, kde sa nachádza viacero raketových základní.

Izrael zároveň podnikol sériu leteckých útokov v južných predmestiach Bejrútu a ďalších oblastiach Libanonu, keďže boje medzi Izraelom a Hizballáhom sa zintenzívnili. Išlo o najťažšie útoky od prímerí z roku 2024, ktoré ukončilo predchádzajúcu vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom podporovaným Iránom. Hizballáh strieľal rakety na Izrael v prvých dňoch konfliktu. Desaťtisíce ľudí utiekli z predmestí Bejrútu a z južného Libanonu po rozsiahlych izraelských evakuačných výzvach.

Iránske útoky na spojencov USA v regióne

Irán v noci na piatok spustil podľa dostupných informácií najintenzívnejšiu sériu útokov doteraz, namierenú na Izrael a amerických spojencov v Perzskom zálive. Katar oznámil, že v piatok skoro ráno zachytil dronový útok namierený na leteckú základňu Al Udeid, kde sídli predné veliteľstvo amerického Ústredného velenia. Saudská Arábia zachytila a zničila tri balistické rakety vystrelené smerom na základňu princ Sultán južne od Rijádu, kde sú tiež rozmiestnené americké sily. Hovorca saudskoarabského ministerstva obrany to potvrdil. V Bahrajne zazneli sirény a ministerstvo vnútra oznámilo, že iránske útoky zasiahli dva hotely a obytný dom, pričom neboli hlásené žiadne obete. Kuvajt aktivoval protivzdušnú obranu po narušení svojho vzdušného priestoru raketami a dronmi.

Americká armáda v piatok skoro ráno oznámila, že zasiahla iránsku loď slúžiacu ako nosič dronov. Záznamy zverejnené Ústredným velením armády zachytávajú horiace plavidlo. Irán predtým varoval, že USA "trpko oľutujú" potopenie jednej z jeho vojnových lodí. Podľa oficiálnych údajov z dotknutých krajín si vojna vyžiadala najmenej 1 230 obetí v Iráne, viac ako 120 v Libanone a okolo tucta v Izraeli. Zahynulo tiež šesť amerických vojakov.