Napätie na Blízkom východe dosiahlo nový vrchol. Americký prezident Donald Trump nariadil vojenské útoky proti Iránu po tom, čo iránske sily zostrelili americký vrtuľník Apache nad Hormuzským prielivom. Úder prišiel rýchlo – len hodiny po tom, čo Trump na sieti Truth Social varoval, že Spojené štáty musia na tento útok odpovedať. Situácia tak dramaticky eskalovala v regióne, kde krehké prímerie vydržalo od začiatku apríla. Ako informuje Daily Mail, americké Centrálne velenie potvrdilo, že útoky začali o 17:00 miestneho času na priamy príkaz vrchného veliteľa.

Americké údery a iránska odveta

Americké Centrálne velenie vo svojom vyhlásení uviedlo, že útoky sú proporcionálnou odpoveďou na neoprávnenú iránsku agresiu. Stíhačky amerického letectva a námorníctva zasiahli iránske protivzdušné obranné systémy, pozemné riadiace stanice a sledovacie radarové zariadenia. Irán potvrdil údery v okolí Bandar Abbasu a ostrova Qeshm, no o rozsahu škôd neinformoval.

Teherán na americké útoky odpovedal vlastnými údermi. Iránske sily zaútočili na ciele v Bahrajne a Kuvajte, pričom obe krajiny aktivovali systémy protivzdušnej obrany. Jordánsko zároveň oznámilo, že zostrelilo päť iránskych rakiet smerujúcich k leteckej základni, kde sú rozmiestnené americké jednotky.

Iránske Revolučné gardy prisľúbili rozhodujúcu odpoveď na americkú agresiu, ako uviedla agentúra Tasnim. Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi na sieti X napísal: Žiadny útok ani hrozbu nenecháme bez odpovede. Opustite náš región, ak chcete byť v bezpečí.

Zostrelený vrtuľník a záchrana posádky

Čo sa stalo nad Hormuzským prielivom

Americké Centrálne velenie potvrdilo, že dvaja piloti boli zachránení z Perzského mora po tom, čo ich lietadlo havarovalo pri pobreží Ománu. Vrtuľník Apache zostrelil iránsky dron Šahíd. Jeden americký predstaviteľ pre televíziu CNN uviedol, že zatiaľ nie je jasné, či bol vrtuľník zámerným cieľom útoku.

Araghchi pred americkými údermi varoval americké sily, aby opustili Hormuzský prieliv. Hormuzský prieliv NIE je medzinárodné vody, ale zdieľané územie medzi Iránom a Ománom. Cudzie sily v blízkosti nášho územia sú neustále vystavené riziku v dôsledku vlastných ľudských chýb, nehôd alebo možného zasiahnutia v krížovej paľbe, napísal minister. Dodal, že najlepším riešením je odchod cudzích síl z oblasti.

Druhý zostrelený americký stroj

Apache nie je prvým americkým lietadlom s posádkou, ktoré Irán zostrelil počas tohto konfliktu. Washington predtým potvrdil stratu stíhačky F-15 v apríli. Vojna výrazne skomplikovala dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorým preteká pätina celosvetovej produkcie ropy. Spojené štáty zároveň uvalili blokádu na iránske prístavy.

Rozpadajúce sa mierové rokovania

Trumpove nové útoky prichádzajú v mimoriadne citlivom momente. Len dni pred eskaláciou prezident vyzval Izrael aj Irán, aby zastavili vzájomné útoky, a hovoril o blížiacich sa záverečných rokovaniach o mieri. Krehké prímerie, ktoré vydržalo od začiatku apríla, sa teraz ocitlo v troskách.

Trump trvá na tom, že Irán sa musí vzdať jadrových ambícií. Teherán naopak podmieňuje akúkoľvek dohodu prímerím v Libanone. Irán cez víkend vypálil na Izrael takmer 30 rakiet v súvislosti s izraelskými útokmi na libanonské hnutie Hizballáh. Izrael odvetil, no obe strany sa v pondelok po Trumpovej výzve dohodli na zastavení paľby.

Iránske štátne médiá v utorok informovali, že pri izraelských úderoch deň predtým zahynuli traja ľudia vrátane dvoch príslušníkov armádnych protivzdušných síl. Na izraelskej strane neboli hlásené žiadne obete. Teheránske medzinárodné letisko, ktoré bolo počas raketových výmen zatvorené, podľa iránskych médií v utorok ráno opäť otvorilo a prijalo lety s pútnikmi z Mekky.

Ako sa konflikt dotýka Slovenska

Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie, ktoré sú eskaláciou konfliktu s Iránom zasiahnuté obzvlášť tvrdo. Podľa denníka SME Slovensko vyhlásilo stav ropnej núdze, siahlo na štátne zásoby ropy a rokovalo so Slovnaftom o stabilizácii cien – a to súbežne s tlakom z Hormuzského prielivu aj so zastavením dodávok ropy cez ropovod Družba. Dodávky cez Družbu sa zastavili ešte koncom januára a Ukrajina podľa Pravdy viacero ráz odložila obnovenie prepravy.

Dôsledky tejto dvojitej krízy pocítili Slováci priamo na čerpacích staniciach. Podľa portálu Autotrendy benzín od začiatku krízy zdražel o 13 percent a nafta až o 20 percent. Cena ropy Brent vyskočila z januárových 73 dolárov na viac ako 110 dolárov za barel, čo je podľa rovnakého zdroja najvyššia hodnota od roku 2022. Ministerka hospodárstva Denisa Saková podľa Pravdy uviedla, že ropa v reakcii na napätie zdražela približne o desať percent a ceny plynu dokonca o 60 až 70 percent.

Podľa portálu Techbyte sa priemerná cena nafty na Slovensku v máji 2026 pohybovala na úrovni 1,78 eura za liter a benzín stál 1,68 eura. V porovnaní so susednými krajinami je to citeľný rozdiel – v Česku je nafta o sedem centov lacnejšia, v Poľsku dokonca o 16 centov. Slovenská vláda na situáciu reagovala zavedením dvojitých cien nafty: vodiči so slovenskou evidenčnou značkou tankujú za dotovanú cenu, zahraniční vodiči platia 2,003 eura za liter. Európska komisia podľa Autotrendov opatrenie považuje za diskriminačné, predseda vlády Robert Fico ho napriek tomu obhájil.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok podľa Pravdy upozornil, že kombinácia prerušenia dodávok cez Družbu a možných problémov s dodávkami z Perzského zálivu by mohla priamo ohroziť energetickú bezpečnosť Slovenska. Krajina síce môže dovážať ropu alternatívnou trasou cez ropovod Adria z chorvátskeho prístavu Omišalj, no tento systém má podľa rovnakého zdroja obmedzenú kapacitu.