Napätie na Blízkom východe neklesá ani po predĺžení prímeria medzi USA a Iránom. Americký prezident Donald Trump oznámil, že na žiadosť Pákistánu predlžuje prímerie s Iránom dovtedy, kým Teherán nepredloží jednotný mierový návrh a kým nebudú dokončené rokovania. Zároveň však nariadil americkej armáde, aby pokračovala v blokáde iránskych prístavov. Podľa portálu Blesk.cz práve táto blokáda podľa skoršieho vyjadrenia Teheránu prímerie porušuje. Poradca šéfa iránskeho parlamentu v tejto súvislosti uviedol, že Trump sa týmto krokom iba chystá na prekvapivý úder a Irán na blokádu vojensky zareaguje.

Prímerie a jeho nejasný koniec

Okolo vypršania štrnásťdňového prímeria panovala značná neistota. Teherán uviedol, že prímerie vyprší v stredu o 01:00 stredoeurópskeho letného času, pričom sa odvolával na iránsku štátnu televíziu. Donald Trump v pondelok agentúre Bloomberg povedal, že prímerie vyprší v stredu večer východoamerického času, teda v noci na štvrtok stredoeurópskeho letného času. Pákistánský minister informácií Attáulláh Tarár na sieti X uviedol, že prímerie vyprší v stredu o 00:50 stredoeurópskeho letného času. Trump tiež uviedol, že predĺženie prímeria považuje za veľmi nepravdepodobné, no napokon ho na žiadosť Pákistánu predĺžil.

Pákistánský premiér Šahbáz Šaríf Trumpovi na sociálnej sieti X poďakoval za prijatie žiadosti jeho krajiny o predĺženie prímeria a vyjadril nádej, že obe krajiny budú kľud zbraní dodržiavať a uzavrú mier. Pákistán zároveň sprostredkúva rokovania medzi Washingtonom a Teheránom, čím si buduje povesť regionálnej veľmoci. Delegácie vysokých amerických a iránskych predstaviteľov dorazili v sobotu do Pákistánu rokovať o trvalom mieri.

Pozadie konfliktu

Spojené štáty a Izrael zahájili 28. februára útoky proti Iránu, ktoré zažali regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali útočiť dronmi, balistickými strelami a raketami nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Pri útokoch zahynuli iránsky minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr, bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád a ďalší. Zahynul aj iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. V dôsledku iránskej blokády Hormuzského prielivu výrazne vzrástli ceny ropy a plynu na svetových trhoch.

Blokáda a zadržanie tankera

Americké sily v Bengálskom zálive zadržali ropný tanker Tifani prevážajúci ropu z Iránu. Na plavidlo boli v minulosti uvalené sankcie práve za prepravu iránskej ropy, uviedla agentúra AP s odvolaním na vyhlásenie Pentagonu. Nemenovaný predstaviteľ Pentagonu AP povedal, že americká armáda sa v nasledujúcich štyroch dňoch rozhodne, ako s loďou naloží. Mohla by ju nasmerovať k USA alebo ju odovzdať inej krajine. Americké ministerstvo obrany na sociálnej sieti X uviedlo: "Budeme globálne vykonávať námorné operácie s cieľom rozbiť nelegálne siete a zadržať sankcionované plavidlá poskytujúce materiálnu podporu Iránu, a to kdekoľvek."

Útok na obchodnú loď v Hormuzskom prielive

Britská vojenská námorná služba UKMTO dnes uviedla, že obdržala správy o útoku iránskeho delového člna na obchodnú loď v Hormuzskom prielive, asi 28 kilometrov severovýchodne od ománskych brehov. Posádka je v poriadku. "Kapitán kontajnerovej lode ohlásil, že sa k plavidlu priblížil delový čln IRGC (Islamských revolučných gárd)," uviedla námorná služba UKMTO. "Bez akejkoľvek predchádzajúcej rádiovej výzvy čln následne zahájil na plavidlo paľbu, ktorá spôsobila ťažké poškodenie veliteľského mostíka," dodala s tým, že neboli zaznamenané ani žiadne dopady na životné prostredie.

Iránske revolučné gardy pohrozili krajinám Perzského zálivu zničením ropného priemyslu v regióne, ak bude ich územie použité na útok proti Iránu. Ministri zahraničia členských krajín EÚ sa dohodli, že rozšíria sankcie uvalené proti Iránu na osoby zodpovedné za súčasnú blokádu Hormuzského prielivu. Po zasadnutí v Luxemburgu to podľa agentúry Reuters povedala šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Ministrov tiež požiadala, aby európske krajiny posilnili námornú obrannú misiu v Červenom mori.

Medzinárodné reakcie a rokovania o bezpečnosti prielivu

V Británii sa dnes a vo štvrtok na konferencii zišli vojaci z približne 30 krajín, aby prerokovali vytvorenie misie pod vedením Británie a Francúzska s cieľom zabezpečiť bezpečnosť plavby v Hormuzskom prielive, napísala agentúra AFP. Iránska blokáda tejto významnej vodnej cesty je reakciou na útoky Spojených štátov a Izraela z konca februára. Česká republika ponúkla pasívny radar na zabezpečenie bezpečnosti v Hormuzskom prielive a minister zahraničia Petr Macinka uviedol, že táto ponuka sa Francúzsku aj Británii zamýva.

Libanonský premiér Naváf Salám na tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom uviedol, že Libanon neusiluje o konfrontáciu s militantným hnutím Hizballáh, no nenechá sa zastrašiť a v priamych mierových rokovaniach s Izraelom bude pokračovať. Francúzsko pomôže Bejrútu s prípravou rokovaní, sama sa ich však priamo zúčastniť nebude, uviedol podľa agentúry Reuters šéf Elyzejského paláca. "Pokračujeme touto cestou, presvedčení, že diplomacia nie je znakom slabosti, ale zodpovedným činom, ktorý využíva všetky možnosti na obnovenie suverenity mojej krajiny a na ochranu jej obyvateľov," uviedol Salám.

Zadržaní v Iráne a kybernetické hrozby

Iránske úrady zadržali v súvislosti s vojnou, ktorú 28. februára proti Iránu zahájili USA a Izrael, už najmenej 3 646 ľudí. Najmenej 767 z nich úrady zadržali aj po tom, čo 8. apríla vstúpilo do platnosti štrnásťdňové prímerie. Obvinenia vznesené proti zadržaným zahŕňajú špionáž, zdieľanie fotografií či videí s médiami sídliacimi v zahraničí alebo používanie terminálov systému Starlink na satelitný prístup k internetu. S odvolaním na správu ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights so sídlom v Nórsku to napísala agentúra AFP.

Riaditeľ britského Národného strediska pre kybernetickú bezpečnosť Richard Horne vo svojom prejave na konferencii CyberUK v škótskom Glasgow varoval, že najzávažnejšie kyberútoky v Británii v súčasnosti vykonávajú nepriateľské štáty, medzi ktoré patria Rusko, Irán a Čína. S odvolaním na tento prejav to napísala agentúra AP. Úrady vo Švédsku, Poľsku, Dánsku a Nórsku tiež v posledných mesiacoch varovali, že hackeri napojení na Rusko sa zamerali na ich kritickú infraštruktúru vrátane elektrární a priehrad. Horne vyzval firmy, aby včas zlepšili svoju kybernetickú obranu, pretože Británia by sa mohla stať terčom rozsiahlych útokov, ak by sa zapojila do medzinárodného konfliktu.

Lufthansa ruší 20-tisíc letov pre zdraženie paliva

Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa ruší 20 000 letov v dôsledku nárastu cien paliva. Malo by ísť o zhruba 12 letov denne a zrušenie čaká mnohé krátke linky medzi Mníchov a Frankfurtom. Spoločnosť očakáva úsporu asi 40 000 ton paliva. Lufthansa odstaví lietadlá divízie CityLine do októbra. Cena kerozínu sa od februára zdvojnásobila. V libanonskiej dedine Kfar Sir medzitým prebiehajú hromadné pohreby a sprievody smútiacich žien za bojovníkmi Hizballáhu. Pákistanský obchodník Nadím v Islamabáde pre agentúru AFP uviedol, že dopad rastúcich cien pohonných hmôt, opakovaných výpadkov elektriny a vládnych obmedzení otváracích hodín na podnikateľov je devastujúci. "Nedokážeme pokryť svoje výdavky a nemáme ani príjmy, aby sme mohli vyplatiť mzdy našim zamestnancom," povedal Nadím. Pracovník v obchode s obuvou v Islamabáde Vakár Salím pre AFP dodal: "Keď stúpne cena benzínu, všetko zdraží. Múka, cukor, všetko." Ekonomický analytik Churram Husajn uviedol, že výpadky elektriny sú hlavným problémom krajiny a majú veľký dopad ako na priemysel, tak na domácnosti.