Napätie okolo Iránu sa v priebehu jediného dňa dramaticky zmenilo. Americký prezident Donald Trump najskôr pohrozil ďalšími tvrdými údermi, avizoval obsadenie iránskeho ostrova Charg a prevzatie kontroly nad iránskou ropnou infraštruktúrou. Niekoľko hodín nato však na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že plánované bombardovanie ruší. Podľa jeho slov došlo k rokovaniam na najvyššej úrovni a Irán hlavné body dohody prijal. Ako informuje portál Blesk.cz, viceprezident J.D. Vance sa má cez víkend zúčastniť podpisu dohody v Európe.

Od hrozieb k diplomacii: Čo sa udialo za jeden deň

Udalosti sa vyvíjali mimoriadne rýchlo. Trump ráno vyhlásil, že USA podniknú veľmi tvrdé údery proti Iránu a v blízkej budúcnosti obsadia iránsky ostrov Charg, aby prevzali kontrolu nad iránskou ropou a zemným plynom. Prirovnal to k situácii vo Venezuele, kde podľa neho podobný postup funguje skvele pre obe strany. Zároveň zopakoval tvrdenie, že iránske námorníctvo, letectvo, radarové systémy a protivzdušná obrana boli z veľkej časti zničené.

V podvečer však Trump zmenil tón. Na Truth Social napísal, že vďaka významnému pokroku v rokovaniach odvoláva chystané bombardovanie a že čoskoro oznámi miesto a termín podpisu dohody. Dodal, že americká námorná blokáda iránskych prístavov zostáva zatiaľ v platnosti. Irán svoj súhlas s dohodou oficiálne nepotvrdil — informovaný iránsky zdroj polooficiálnej agentúry Fars uviedol, že Teherán dosiaľ neschválil žiadny text memoranda o porozumení so Spojenými štátmi.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová na sieti X uviedla, že návrat k plnohodnotnej vojne by mal pre celý región Blízkeho východu obrovské náklady a že najlepšia cesta z vojny je diplomatická. Zároveň informovala, že hovorila s ministrami zahraničia Iránu a Kuvajtu. S iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím diskutovala o poslednej eskalácii a zopakovala potrebu diplomatického riešenia konfliktu.

Vojenské operácie a ich dôsledky pre región

Útoky a protiútoky v noci

Americká armáda v noci dokončila ďalšie kolo úderov proti Iránu, ktoré cielili na protivzdušnú obranu, prieskumné zariadenia a komunikačnú techniku iránskej armády po celej krajine. Veliteľstvo amerických síl CENTCOM označilo tieto údery za obranné, vykonané na rozkaz vrchného veliteľa Trumpa, a to ako odvetu za neoprávnenú a pokračujúcu agresiu Iránu. Irán hlásil výbuchy na viacerých miestach a jeho sily pohrozili odvetou.

Iránska armáda oznámila, že zaútočila na americké základne v Bahrajne a Kuvajte. Neskôr informovala aj o vypálení 12 balistických striel na základňu s americkou vojenskou technikou v Jordánsku. Jordánsko uviedlo, že jeho protivzdušná obrana zachytila 20 iránskych striel mieriacich na oblasť, kde sa nachádza letecká základňa s americkými jednotkami, pričom nikto nebol zranený. Kuvajt kvôli iránskemu útoku na niekoľko hodín uzavrel vzdušný priestor. V Bahrajne bola pri útoku ľahko zranená 11-ročná dievčina a úlomky zneškodnených striel poškodili budovy a vozidlá.

Humanitárne dôsledky úderov

Americké údery, ktoré v noci zasiahli oblasť iránskeho prístavného mesta Sírík, pripravili 20 000 obyvateľov o prístup k pitnej vode. Iránska štátna televízia informovala, že útoky poškodili dve vodné nádrže a región nemá dostatok zdrojov podzemnej vody, ktoré by výpadok nahradili. Nádrže zásobovali oblasti Bemání a Kóhestak. Abdolhamíd Hamzepór z miestnej vodohospodárskej spoločnosti uviedol, že v regióne panujú extrémne horúčavy s teplotami medzi 45 a 50 stupňami Celzia, čo výrazne sťažuje životné podmínky obyvateľov.

Izraelské údery medzitým zasiahli juh Libanonu v oblasti mesta Súr, kde zahynulo 12 ľudí — osem v obci Tajr Dibbá a štyria v obci Dajr Kánún an-Nahr. Izraelská armáda tiež zadržala dve osoby, ktoré sa priblížili k oblasti jej vojenských operácií, a previezla ich na územie Izraela na ďalší výsluch. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyšle budúci týždeň do Libanonu tím, ktorý prešetrí možné porušenia medzinárodného humanitárneho práva.

Ekonomické dopady: Ropa, OPEC a nemecká recesia

Konflikt má závažné ekonomické dôsledky presahujúce hranice Blízkeho východu. Ťažba Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) klesla v máji na najnižšiu úroveň najmenej od roku 2000. Celková produkcia 11 členov OPEC sa znížila oproti predchádzajúcemu mesiacu o 1,06 milióna barelov denne na 16,13 milióna barelov denne — výrazne menej než v čase pandémie ochorenia covid-19 v roku 2020, keď dopyt prudko klesol. Dôvodom je americká námorná blokáda obmedzujúca iránsky vývoz a faktické uzavretie Hormuzského prielivu Iránom, čo znížilo vývoz ďalších producentov v Perzskom zálive.

Iránska armáda oznámila úplné uzavretie Hormuzského prielivu — kľúčovej trasy pre prepravu ropy a plynu — a pohrozila útokom na každú loď, ktorá sa pokúsi úžinou preplávať. Washington túto informáciu označil za nepravdivú. Spojené arabské emiráty, ktoré vystúpili z OPEC k 1. máju, zvýšili svoju ťažbu v máji o 100 000 barelov denne na 2,1 milióna barelov denne.

Indie vyzvala Spojené štáty, aby prestali útočiť na plavidlá v Ománskom zálive. USA tento týždeň zaútočili na tri tankery s indickou posádkou — CENTCOM uviedol, že prepravovali iránsku ropu. Pri jednom z útokov zahynuli traja indickí námorníci, ktorých Dillí pôvodne uvádzalo ako nezvestných. Nemecká ekonomika by sa podľa dostupných informácií mohla kvôli energetickému šoku spôsobenému americko-izraelskou vojnou s Iránom prepadnúť do technickej recesie. Viac ako 20 krajín vrátane Česka odsúdilo hrozby zo strany Iránu a nedávne útoky, ku ktorým sa v Európe prihlásila skupina Harakat Asháb al-Jamín al-Islámíja.

Ako sa konflikt dotýka slovenských motoristov

Vojna okolo Iránu a uzavretie Hormuzského prielivu sa slovenských domácností priamo dotýkajú cez ceny palív na čerpacích staniciach. Podľa portálu autotrendy.sk ceny ropy vzrástli nad 110 dolárov za barel po uzavretí Hormuzského prielivu od konca februára 2026, čo zdvihlo cenu benzínu na Slovensku nad 1,665 eura za liter — najdrahšiu úroveň za posledné roky. Podľa údajov techbyte.sk v týždni do 3. mája stúpla priemerná cena litra Naturalu 95 na Slovensku na 1,777 eura a cena litra nafty na 1,849 eura.

Ako uvádza portál sme.sk, Slovensko už pred vypuknutím tejto krízy patrilo medzi drahšie krajiny V4 — benzín aj nafta boli približne o šesť percent drahšie než v Česku a benzín bol na Slovensku najdrahší zo všetkých krajín V4. Obe palivá sú na Slovensku drahšie než v Česku, Poľsku aj Maďarsku. Podľa techbyte.sk je liter paliva za 2 eurá na Slovensku realitou a začínajú sa objavovať otázky o možnom zlacňovaní. Slovenská vláda podľa autotrendy.sk zaviedla dvojité ceny nafty a toto opatrenie predĺžila do mája 2026 ako reakciu na zdražovanie spôsobené vojnou v Iráne. Prípadná mierová dohoda medzi USA a Iránom a znovuotvorenie Hormuzského prielivu by mohlo priniesť výrazné zlacnenie na slovenských čerpacích staniciach.