Americký prezident Donald Trump pohrozil, že Spojené štáty budú likvidovať iránske lode, ktoré sa priblížia k americkej námornej blokáde. Veliteľstvo americkej armády CENTCOM oznámilo, že americké vojenské sily od dnešného popoludnia zavádzajú blokádu iránskych prístavov. Armáda nebude blokovať plavbu Hormuzským prielivom lodiam, ktoré nesmerujú do Iránu. Britská vojenská námorná služba (UKMTO) uviedla, že obmedzenia platia od 16:00 SEČ. Správu priniesol Blesk.cz, ktorý situáciu na Blízkom východe sleduje online.

Blokáda iránskych prístavov a Trumpove hrozby

Donald Trump na svojej sociálnej sieti jasne pohrozil zničením iránskych lodí v prípade, že sa priblížia k americkej námornej blokáde. Veliteľstvo CENTCOM na sieti X oznámilo: "Akékoľvek plavidlo, ktoré bez povolenia vstúpi do blokovanej oblasti alebo ju opustí, bude zadržané, odklonené a zaistené." Trump zároveň uviedol, že súhlasil s prerušením úderov na Irán na dva týždne a je pripravený na prímerie, pokiaľ Teherán otvorí Hormuzský prieliv.

Delegácie vysokých amerických a iránskych predstaviteľov dorazili v sobotu do Pakistanu rokovať o trvalom mieri. Podľa odborníka Zdeňka Kříža z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity, ktorý sa špecializuje na medzinárodné bezpečnostné organizácie a bezpečnostnú politiku, rokovania medzi USA a Iránom nepriniesli žiadny prelom a šanca na dohodu je veľmi nízka. Kříž uviedol, že požiadavky oboch strán sú v súčasnej fáze ťažko zlučiteľné, pričom hlavným sporným bodom je americká požiadavka, aby Irán neprekračoval úroveň obohacovania uránu využiteľnú pre civilnú energetiku. "Pokiaľ by na to Irán chcel pristúpiť, mohol to urobiť už v minulosti. Ochota tam nebola," uviedol Kříž.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan dnes vyzval na čo najrýchlejšie znovuotvorenie Hormuzského prielivu po tom, čo v nedeľu zlyhali rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom v Islamabáde. Fidan, ktorý je v úzkom kontakte s USA, Iránom aj sprostredkovateľským Pakistanom, uviedol, že Hormuzský prieliv by mal byť otvorený diplomatickou cestou. "Hovoríme, že je potrebné viesť nevyhnutné rokovania s Iránom, že je potrebné byť presvedčiví a že prieliv musí byť čo najskôr znovu otvorený," zdôraznil minister v rozhovore pre štátnu tlačovú agentúru Anadolu.

Vojenské operácie a situácia v Libanone

Boje v Bint Džbajl a útoky na Libanon

Juholibanonským mestom Bint Džbajl dnes otriasli silné boje medzi izraelskou armádou a militantným hnutím Hizballáh. Izraelská armáda podľa agentúry AFP tvrdila, že dokončila obliehanie tohto strategického mesta. Bojovníci Hizballáhu však ostrelovali izraelské sily v snahe zatlačiť ich späť. Izraelské útoky na južný Libanon si dnes vyžiadali najmenej šesť mŕtvych a niekoľko zranených, uviedla agentúra NNA. Izraelská armáda tvrdí, že pri dnešnom útoku zahynulo viac ako 100 bojovníkov Hizballáhu.

Mesto Bint Džbajl bolo pre Izrael kľúčové už v minulosti, keď Izrael okupoval Libanon 18 rokov. Až do svojho stiahnutia v roku 2000 Izrael spoliehal na toto mesto a ďalšie vyvýšené miesta ako strategicky výhodné body. Kopcovité mesto leží nad takzvanou modrou líniou, ktorá obe krajiny oddeľuje, a od izraelských hraníc je vzdialené zhruba tri kilometre.

Úder na stredisko Červeného kríža a incidenty s UNIFIL

Pri dnešnom izraelskom útoku na stredisko Červeného kríža v juholibanonskom meste Súr bolo zničených niekoľko sanitiek a zahynul zranený pacient, ktorého mal jeden z vozov prevážať. Podľa agentúry NNA to uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva. V nedeľu prechádzajúca izraelská kolóna zabila záchranára Červeného kríža, ktorého tím zasahoval na ceste pri obci Bajt Jáhún. Červený kríž uviedol, že sanitky boli riadne označené a ich pohyb koordinovaný s mierovými silami OSN.

Predbežné jednotky OSN v Libanone (UNIFIL) uviedli, že izraelský tank Merkava v nedeľu pri dvoch incidentoch narazil do ich vozidiel, pričom jedno z nich výrazne poškodil. Podľa vyjadrenia UNIFIL boli aj tieto vozidlá riadne označené. Izraelská armáda v reakcii obvinila UNIFIL, že s ňou dostatočne nekoordinuje pohyb v oblasti južného Libanonu.

Britský premiér o situácii v Libanone

Izraelské bombardovanie Libanonu je podľa britského premiéra Keira Starmera nesprávne a malo by okamžite prestať. Starmer to dnes uviedol v dolnej snemovni britského parlamentu pri debate o situácii na Blízkom východe. Ministerský predseda povedal, že proiránske libanonské hnutie Hizballáh je potrebné odzbrojiť, vyhlásil však, že izraelské útoky majú devastujúce humanitárne dopady a vyvolávajú v Libanone krízu. "Vyzývame k tomu, aby bol Libanon okamžite zahrnutý do prímeria," uviedol Starmer poslancom podľa servera Sky News.

Na prerušení bojov sa v minulom týždni dohodli zástupcovia Iránu a Spojených štátov, Izrael však uviedol, že táto dohoda nezahŕňa jeho konflikt s Hizballáhom, a po oznámení dohody vystupňoval svoje útoky na ciele na libanonskom území. Krátko nato izraelský premiér Benjamin Netanjahu prejavil záujem o priame rokovania s Libanonom, ktoré by sa mali uskutočniť v utorok vo Washingtone. "Diplomacia je správna cesta," komentoval nadchádzajúce mierové rozhovory Starmer. Británia zároveň podľa Starmera nepodporuje avizovanú blokádu Hormuzského prielivu zo strany USA. "Túto blokádu nepodporujeme," povedal premiér podľa agentúry Reuters.

Ekonomické dopady konfliktu a reakcie sveta

Ceny ropy a energií

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) znížila výhľad globálneho dopytu po rope v druhom štvrťroku o 500 000 barelov denne. Príčinou sú dopady vojny na Blízkom východe. Celosvetový dopyt by podľa nového odhadu mal v druhom štvrťroku dosiahnuť v priemere 105,07 milióna barelov denne, pričom v marci OPEC očakával dopyt 105,57 milióna barelov za deň.

Ohlásená blokáda Hormuzského prielivu rýchlo zvýšila ceny ropy na trhu, zatiaľ však ide podľa analytikov o dočasný efekt. Pre ceny palív bude rozhodujúca dĺžka obmedzenia — dlhodobá blokáda by prehĺbila súčasný nedostatok ropy a udržiavala ceny vysoko po dlhší čas, spolu s tým by stúpli aj ceny plynu či elektriny. Pri rýchlom odblokovaní by naopak súčasný rast mohol čoskoro ustať. Vyplýva to z komentárov analytikov pre ČTK.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila obnovu slobodnej plavby v Hormuzskom prielive za mimoriadne dôležitú. Na dnešnom mimoriadnom rokovaní únijnej exekutívy sa komisári zhodli, že všetky opatrenia, ktoré členské štáty EÚ prijímajú v snahe znížiť ceny energií, musia byť koordinované. "Už 44 dní trvajúci konflikt zvýšil náklady únie na dovoz fosílnych palív o 22 miliárd eur (asi 536 miliárd Kč). Ukazuje to obrovský dopad na ekonomiku EÚ," povedala von der Leyenová novinárom. Európska komisia má podľa nej v pláne predložiť už budúci týždeň na neformálnom summite EÚ na Cypre návrh opatrení — okamžitých, ale aj dlhodobých a štrukturálnych.

Regulácia cien pohonných hmôt na Slovensku

Vláda dnes schválila návrh zákona, ktorý do budúcna umožní regulovať ceny pohonných hmôt formou nariadenia vlády. Na sieti X to napísala ministerka financií Alena Schillerová (ANO). Zákon reaguje na skokové zdraženie palív po vypuknutí vojny v Iráne. Podobná regulácia už platí pre ceny elektriny a plynu. "Vláda práve schválila Zákon o regulácii cien PHM. Každému kabinetu umožní reagovať v dobe krízy rýchlo a silno cenovým výmerom formou nariadenia vlády, podobne ako dnes pri elektrine a plyne," uviedla ministerka.

Medzinárodné reakcie a diplomatické iniciatívy

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko v najbližších dňoch spolu s Britániou usporiada konferenciu krajín, ktoré sú ochotné podieľať sa na medzinárodnej mierovej misii za obnovu slobodnej plavby v Hormuzskom prielive. Zdôraznil pritom, že takáto námorná misia bude mať čisto obranný charakter. "Táto výhradne obranná misia, ktorá sa bude držať stranou bojujúcich strán konfliktu, má byť nasadená, akonáhle to okolnosti dovolia," uviedol Macron na sieti X.

Čína dnes vyzvala na obnovenie neobmedzenej plavby v Hormuzskom prielive, a to niekoľko hodín pred oznámeným zablokovaním iránskych prístavov americkou armádou. Peking zároveň podľa agentúry Reuters vyzýva všetky strany na pokoj a zdržanlivosť. "Hormuzský prieliv je dôležitou medzinárodnou obchodnou cestou pre tovar a energie a je v spoločnom záujme medzinárodného spoločenstva udržiavať v ňom bezpečnosť, stabilitu a nerušenú prevádzku," uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun.

Pápež Lev XIV. je odhodlaný naďalej vystupovať proti vojne a bude sa snažiť presadzovať mier, dialóg a také vzájomné vzťahy medzi štátmi, ktoré povedú k spravodlivým riešeniam problémov. Pápež tak podľa agentúry Reuters reagoval na kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uviedol, že Lev má slabé postoje v zahraničnej politike a že by sa mal spamätať a prestať sa podbízať radikálnej ľavici.