Bývalý britský premiér Tony Blair verejne skritizoval súčasného premiéra Keira Starmera za to, že na začiatku konfliktu nepodporil Spojené štáty v ich vojenskej akcii proti Iránu. Blair Starmerovi odkázal, že Británia mala stáť po boku Ameriky od samého začiatku. Napätie medzi Londýnom a Washingtonom v súvislosti s konfliktom narastá. Blair varoval svojho nástupcu na čele Labouristickej strany priamymi slovami. Ako informuje Daily Mail, Blair na podujatí organizovanom Jewish News v piatok vyhlásil: "Ak sú vaším spojencom a nenahraditeľným základom vašej bezpečnosti… musíte sa ukázať."

Blairova kritika a jej kontext

Blair na súkromnom podujatí Jewish News povedal: "Nehovorím nič, čo som vláde už nepovedal… Myslím si, že sme mali podporiť Ameriku od samého začiatku." Zdôraznil, že britsko-americké spojenectvo je pre bezpečnosť Británie nenahraditeľné a že aliancia sa nepreveruje v ľahkých časoch, ale práve vtedy, keď je to ťažké. Hovorca Blaira následne uviedol, že jeho vyjadrenia zazneli na súkromnom podujatí a neboli určené na zverejnenie.

Blair vo svojom prejave rozlišoval medzi súčasnou situáciou a predchádzajúcimi vojenskými angažmánmi: "Nie je to ako vo Vietname… nie je to ako iracká kampaň, kde sme mali tisíce britských vojakov. Američania žiadali o použitie našich základní na doplnenie paliva." Podľa jeho slov americký vzťah mimoriadne záleží práve dnes, a to bez ohľadu na to, ktorý prezident je práve pri moci.

Starmerovo váhanie a Trumpova reakcia

Prezident Donald Trump označil Starmera slovami, že "nie je Winston Churchill", a to po tom, čo mu britský premiér spočiatku odmietol povoliť útoky na Irán z britského územia. Odmietnutie sa týkalo aj spoločnej americko-britskej základne na ostrove Diego Garcia na Čagosských ostrovoch. Trump neskôr uviedol, že bol svojím britským partnerom "veľmi sklamaný".

Starmer nakoniec ustúpil a povolil Spojeným štátom vykonávať misie na "špecifické a obmedzené obranné účely". Následne udelil súhlas aj na použitie britských leteckých základní na bombardovanie iránskych raketových odpaľovacích zariadení s odôvodnením ochrany britských záujmov a spojencov v Perzskom zálive. Starmer svoje pôvodné odmietnutie zdôvodnil tým, že neverí v "zmenu režimu z neba", pričom jeho argumenty vychádzali z medzinárodného práva.

Politické dôsledky v Labouristickej strane

Hrozba rezignácií v kabinete

Downing Street sledoval situáciu s ohľadom na možné rezignácie ministrov, ktorí sú proti vojenskej akcii. Podľa dostupných informácií minister energetiky Ed Miliband stál na čele skupiny ministrov, ktorí Starmera prinútili odmietnuť podporu Trumpovi na začiatku konfliktu pred týždňom.

Tieň irackej vojny

Blairova kritika Starmera je citlivá najmä preto, že Labouristická strana nesie stále jazvy po Blairovom rozhodnutí pripojiť sa k americkej invázii do Iraku v roku 2003. Tá prebehla na základe nepravdivého tvrdenia, že Saddám Husajn vlastnil zbrane hromadného ničenia. Práve tento historický kontext robí z Blairovho verejného vstupu do debaty mimoriadne chúlostivú záležitosť pre vedenie strany.

Blair o jednote strany

Blair odmietol obavy, že bezpodmienečná podpora Trumpa by rozštiepila Labouristickú stranu. Uviedol: "Ľudia sa vždy sťažujú… problémom pre lídra je, keď sa rozhodneš a rozdeľuješ… samozrejme, je to ťažké. Nakoniec väčšina poslancov bude vedieť, že pred voľbami sa bude rozhodovať o iných veciach." Dodal, že v zahraničnej politike ľudia uprednostňujú silného a jasného lídra, aj keď s ním nesúhlasia.

Americké bombardéry na britskej pôde

Počas víkendu pristáli v Británii americké bombardéry v predvečer avizovaného zosilnenia útokov na Irán. Štyri bombardéry B-1 Lancer dorazili na leteckú základňu RAF Fairford v grófstve Gloucestershire v piatok a v sobotu. Každý z týchto lietadiel je schopný niesť 24 riadených striel. Ich prílet sa odohral v čase rastúceho diplomatického napätia medzi Londýnom a Washingtonom.