Noc zo štvrtka na piatok priniesla obyvateľom Teheránu najsilnejšiu vlnu útokov od chvíle, keď Izrael a USA začali svoju vojenskú operáciu proti Iránu pred šiestimi dňami. Ľudia opisujú nepretržité výbuchy, trasúce sa okná a strach, ktorý ich pripravil o spánok. Niektorí sa dočasne presťahovali do miest mimo hlavného mesta, iní sledujú nálety z vlastných striech. Pohľady obyvateľov na prebiehajúce útoky sa pritom výrazne líšia. Ako informuje BBC, redakcia z bezpečnostných dôvodov nezverejňuje totožnosť ľudí, s ktorými hovorila.

Najhoršia noc od začiatku vojny

Muž v tridsiatich rokoch opísal štvrtkovú noc ako tú najhoršiu od vypuknutia konfliktu. Uviedol, že dom sa triasol päť minút v kuse a on takmer nemohol spať pre nepretržité výbuchy. Žena v štyridsiatich rokoch zasa povedala, že ju zobudil zvuk výbuchov o piatej hodine ráno a odvtedy sa jej nepodarilo znovu zaspať. Mladá žena z Teheránu prirovnala zvuk útokov k revu draka a opísala, ako sa pri každom náraze triasli všetky okná v dome.

Medzinárodné spravodajské organizácie majú do Iránu sťažený prístup, keďže im krajina často odmieta udeliť víza. Výpadky internetu situáciu ešte viac komplikujú. BBC preto nemôže nezávisle overiť počty obetí z vnútra krajiny. Americká agentúra Human Rights Activists News Agency (Hrana) uviedla, že od začiatku vojny zahynulo 1 168 civilistov vrátane 194 detí.

Útok zblízka: Svedectvo z Damavandu

Mladý muž, ktorý sa so svojou rodinou dočasne presťahoval do Damavandu, mesta neďaleko Teheránu, opísal moment, keď prvýkrát na vlastné oči videl výbuch. Povedal, že nikdy predtým nebol výbuchu takto nablízku. Z vnútra domu videl, ako svetlo náhle vystreľuje do neba, a všetky okná sa roztriasli. Rodina bola podľa jeho slov natoľko vystrašená, že sa rozhodli zbaliť veci a odísť dvoma autami, pretože jedno by nestačilo na všetko, čo chceli vziať so sebou.

Tento muž zároveň poznamenal, že medzi bežnými ľuďmi vníma veľkú nespokojnosť s vojnou. Jeho slová odrážajú rozpoltenosť iránskej spoločnosti, ktorá sa v týchto dňoch prejavuje na každom kroku.

Rozdelená spoločnosť: Strach aj nadšenie

Tí, čo vítajú útoky

Mladá žena z Teheránu opísala prekvapivú reakciu časti obyvateľov. Podľa jej slov sú niektorí ľudia takmer nadšení a vychádzajú na strechy domov, kde čakajú na ďalšie útoky. Povedala, že ôsmy a deviaty január bol pre nich oveľa desivejší, pretože vtedy boli oni sami terčom. Keď teraz prelietajú stíhačky, ľudia im podľa jej slov mávajú na rozlúčku a pískajú. Dodala, že ľudia hovoria, nech útočia, kým to nebude do Nowruzu hotové, pretože Islamskú republiku už jednoducho nevedia zniesť.

Tí, čo sa obávajú budúcnosti

Iní obyvatelia Teheránu vyjadrujú obavy z toho, čo príde po skončení bojov. Mladý muž z hlavného mesta povedal, že Irán nesmie skončiť ako Irak alebo Sýria, a dodal, že to krajina nezaslúži. Narážal pritom na občianske vojny, ktoré v tomto storočí poznačili obe krajiny.

Ten istý muž opísal aj prítomnosť prorežimných skupín v uliciach. Na každých niekoľkých križovatkách sú podľa neho kontrolné stanovištia, kde sa zhromažďujú prívrženci vlády, skandujú heslá a auto s reproduktormi šíri ďalšie slogany. Mesto sa podľa jeho slov zmenilo na mesto duchov so zápachom pušného prachu, všetko je zatvorené a všade panuje tma.

Nádej napriek neistote

Napriek ťažkej situácii mladý muž z Teheránu vyjadril nádej na zmenu. Uviedol, že ľudia žijú nádejou, no zároveň dodal, že ak sa zmena neudeje tentokrát, pravdepodobne sa neudeje nikdy. Jeho slová vystihujú náladu časti obyvateľov, ktorí v súčasných udalostiach vidia možno poslednú príležitosť na zásadný obrat. Na príprave správy sa podieľal aj Omid Montazeri z BBC Persian.