Nemecká sociálna dávka Bürgergeld, ktorá má čoskoro zmeniť názov na Grundsicherung, má pomáhať ľuďom v ťažkých životných situáciách dočasne prekonať problémy. Nová štúdia nadácie Bertelsmann však prináša prekvapivé zistenia o skutočnom správaní poberateľov tejto dávky. Výskum odhaľuje, že viac ako polovica opýtaných poberateľov aktívne nevyhľadáva pracovné miesto.

Medzi aprílom a júnom bolo oslovených približne tisíc poberateľov dávky Bürgergeld vo veku od 25 do 50 rokov. Ako informuje Bild.de, 57 percent účastníkov prieskumu uviedlo, že v predchádzajúcom mesiaci nehľadali nové zamestnanie. Účastníci prieskumu najčastejšie odôvodňovali túto situáciu psychickými alebo chronickými ochoreniami a nedostatkom vhodných pracovných miest.

Zdravotné problémy ako hlavná prekážka

Až 74 percent, teda približne tri štvrtiny respondentov, ktorí aktívne nehľadali pracovné miesta, poukázali na zdravotné problémy ako hlavný dôvod. Celkovo 45 percent všetkých opýtaných poberateľov dávky Bürgergeld uviedlo psychické alebo chronické ochorenia. Ďalších 49 percent, teda takmer polovica, odôvodnila svoju nečinnosť príliš malým počtom vhodných pracovných miest.

Ďalšie dôvody nečinnosti

Štvrť respondentov, presne 25,5 percenta z tejto skupiny opýtaných, uviedla, že hľadanie práce by nezlepšilo ich finančnú situáciu. Približne 22 percent, čo predstavuje nieco viac ako pätinu, bolo podľa vlastných slov viazaných starostlivosťou o deti alebo príbuzných. Jedenásť percent respondentov uviedlo, že sa finančne udržiavajú nad vodou pomocou príležitostných prác.

Čas venovaný hľadaniu práce

Aj medzi tými, ktorí aktívne hľadajú zamestnanie, väčšina podľa štúdie investuje do vyhľadávania voľných miest pomerne málo času. Dvadsať hodín alebo viac týždenne venuje hľadaniu práce len šesť percent. Približne 26 percent investuje do hľadania zamestnania až deväť hodín týždenne.

Podľa údajov nadácie Bertelsmann v súčasnosti poberá v Nemecku dávku Bürgergeld podľa štatistík 1,8 milióna ľudí, ktorí sú evidovaní ako nezamestnaní a sú teda v zásade schopní pracovať. Štúdia bola zameraná na poberateľov dávok vo veku medzi 25 a 50 rokmi, ktorí dostávajú Bürgergeld najmenej rok a sú nezamestnaní alebo hľadajú prácu.

Nedostatočná podpora zo strany úradov práce

Až 43 percent opýtaných uviedlo, že od úradu práce Jobcenter ešte nedostali žiadnu ponuku pracovného miesta. Celkovo 38 percent podľa vlastných slov zatiaľ nevyužilo žiadne vzdelávacie opatrenia. Ponuky na vzdelávanie poskytujú úrady práce podľa prieskumu predovšetkým absolventom základných škôl, menej často však ženám, najmä tým s deťmi.

Výzva na zmenu prístupu

Nadácia vyhodnotila výsledky ako dôkaz potreby zmeneného prístupu. Expert nadácie Tobias Ortmann vysvetlil, že ak chronické alebo psychické choroby neposkytujú reálnu šancu na integráciu na trh práce, mal by sa preskúmať prechod zo základného zabezpečenia do vhodnejšieho systému podpory, ako je sociálna pomoc alebo dôchodok pre osoby so zníženou schopnosťou zárobku. Podľa neho je potrebný konštruktívny prístup k situácii.

Ďalší expert nadácie pre trh práce Roman Wink vyhlásil s odkazom na prieskum Inštitútu pre aplikovaný ekonomický výskum a inštitútu Soko, že úrady práce musia nanovo stanoviť priority. Dodal, že úrady práce potrebujú menej byrokracie a viac sprostredkovania, musia dostať ľudí do vhodnej práce. Celková vzorka 1006 opýtaných bola vybraná Inštitútom pre výskum trhu práce a povolaní Federálnej agentúry pre prácu. Celkový prieskum je tematicky širšie zameraný a má poskytnúť poznatky o životnej realite poberateľov dávky Bürgergeld a o prekážkach pri nástupe do zamestnania.

Kritika prezentácie výsledkov

Paritätischer Gesamtverband kritizoval verejnú prezentáciu výsledkov. Štúdia zachytáva výhradne dlhodobých poberateľov dávky Bürgergeld viac ako jeden rok, a nie poberateľov dávky celkovo, čo skresluje obraz. Tvrdenie, že polovica nehľadá prácu, je zavádzajúce. V skutočnosti malo 59 percent nehľadajúcich legitímne důvody, ako je choroba alebo účasť na opatrení. Zo zvyšných 41 percent bolo zase 73 percent aktívne na hľadaní práce.