Počet detí, ktoré sa cítia nešťastne, v Česku rastie. Tretina rodičov pritom priznáva, že u svojho dieťaťa zaznamenala psychické alebo emocionálne ťažkosti a ďalších desať percent si nie je istých, či ich dieťa podobnými problémami netrpí. Reálne čísla tak môžu byť ešte vyššie. Vyplýva to z prieskumov organizácie UNICEF ČR a agentúry STEM/MARK. Ako informuje Blesk, experti sa zhodujú na tom, že situácia je skutočne vážna a že duševných ťažkostí medzi deťmi dramaticky pribúda. Riešenie vidia predovšetkým v regulácii sociálnych sietí a v budovaní odolnosti mladých ľudí.

Deti sú čoraz nešťastnejšie – čo ukazujú prieskumy

UNICEF realizuje prieskum medzi českými deťmi od roku 2001 a má tak dlhodobé porovnanie vývoja situácie. Výsledky prezentované na konferencii zameranej na duševné zdravie neukazujú pozitívny trend. Psychická pohoda detí a dospievajúcich sa oproti roku 2024, keď sa prieskum uskutočnil naposledy, zhoršila.

Počet detí, ktoré o sebe povedali, že sa cítia šťastne, klesol o osem percent. Výslovne nešťastne sa cítilo o jedno percento viac detí ako predtým. Ako najčastejší zdroj nepohody uvádzali školu – konkrétne tlak na výkon, obavy z neúspechu a vzťahy s kamarátmi. Zdrojom šťastia bola naopak najčastejšie rodina.

Významným faktorom psychickej nepohody bol podľa prieskumu aj čas strávený online. Viac ako 60 percent detí uviedlo, že v poslednom čase boli online viac, než chceli. Agentúra STEM/MARK sa pýtala aj rodičov – 32 percent z nich potvrdilo, že u svojho dieťaťa zaznamenalo psychické alebo emocionálne ťažkosti.

Psychiater Horáček: Úzkosti raketovo stúpajú

Digitálne technológie zostřujú všetko negatívne

Jiří Horáček, riaditeľ Národného ústavu duševného zdravia, potvrdzuje, že mladým ľuďom v súčasnosti výrazne nie je dobre. Príčiny sú podľa neho vedecky dobre popísané a ide o kombináciu viacerých faktorov. Zdôrazňuje, že na mladých ľudí vždy dopadá súčasný svet – vojny aj klimatická kríza – oveľa intenzívnejšie ako na dospelých. Tieto javy navyše vnímajú prostredníctvom digitálnych technológií, ktoré podľa neho majú tú vlastnosť, že všetko negatívne zostřujú a zosilňujú.

Výsledkom je, že určitá skupina psychických ťažkostí medzi deťmi a mladými ľuďmi raketovo stúpa. Ide hlavne o rôzne úzkosti. "To je to, čo nám dramaticky letí nahor a letí to výrazne," opisuje Horáček. Tieto ťažkosti sú podľa neho priamou reakciou na súčasný svet, zatiaľ čo iné poruchy, napríklad psychózy, zostávajú nemenné.

Algoritmy a krátke videá zmenili všetko

Horáček zdôrazňuje, že rola sociálnych sietí je obrovská. Nechce pritom kritizovať všetky digitálne technológie, iba určité ich vlastnosti. Podľa neho sa spoločnosť začala polarizovať v momente, keď sa na sociálnych sieťach objavili algoritmy. "Ďalej sa to zhoršilo, keď vznikli siete zamerané na krátke videá, keď TikTok umožnil zrýchlené prehrávanie krátkych videí, a ďalším zásadným problémom je filtrovanie vlastných obrázkov," opisuje psychiater.

Ako príklad uvádza dospievajúce dievčatá, ktoré si svoju hodnotu definujú prostredníctvom lajkov a navyše na upravených obrázkoch, namiesto toho, aby si ju vytvárali vlastným pohľadom na seba. "To nesmierne negatívne zasahuje do psychologického vývoja mladého človeka," konštatuje Horáček.

Regulácia sietí a budovanie odolnosti ako jediná cesta

Sociálne siete vytvárajú závislosť rýchlejšie ako niektoré drogy

Horáček je presvedčený, že je potrebné riešiť príčiny, nielen navyšovať počty psychiatrov a psychológov, hoci aj to je dôležité. Za zásadné považuje dve veci. Po prvé, začať nejakým spôsobom regulovať digitálny svet. "Tie deti jednoducho ťahajú za kratší koniec a nemôžu odolať tlaku technológií," hovorí. Bol by aj za konzervatívne odporúčanie zakázať sociálne siete deťom do 12 rokov, ktoré by sa v blízkej budúcnosti vyhodnotilo.

Sociálne médiá sú podľa neho vyvíjané tak, aby vyvolávali závislosť. Každá chemická látka je pritom náročne testovaná, aby sa ochránilo zdravie populácie – pri sociálnych sieťach to však neplatí. "Máme tu segment technológií, ktorý robí úplne tú istú vec, vytvára závislosť v mnohých prípadoch ešte rýchlejšie ako niektoré drogy – to je absolútne neregulované a nie je to správne voči tým deťom," dodáva Horáček.

Odolnosť ako schopnosť prežiť v náročnom svete

Druhou kľúčovou vecou je podľa Horáčka budovanie odolnosti – teda schopnosti úspešne prežívať v relatívne nepriateľskom svete. Deti treba podľa neho naučiť, že z hľadiska civilizačného vývoja jednoducho občas nastanú obdobia nepokoja, a preto je potrebné zvýšiť prah toho, čo na seba človek nechá dopadnúť. Zároveň pripúšťa, že odolnosť je takmer filozofická otázka a dôležitú rolu v nej zohrávajú humanitné vedy.

Patrik Zachar z ministerstva zdravotníctva priznal, že hoci sa počty odborníkov venujúcich sa deťom darí navyšovať, problémom zostáva, že zároveň veľa špecialistov starne. "Ale že by sme dokázali povedať, že máme riešenie, ktoré za pol roka ten problém úplne odstráni – tam nie sme," otvorene priznal. Horáček zároveň tvrdí, že zvyšovanie odolnosti a regulácia sociálnych sietí sa môžu prejaviť na stave detí už v priebehu mesiacov, no treba konať rýchlo.

Dětský ombudsman Martin Beneš volá po okamžitej regulácii, zároveň však varuje pred úplným zákazom sociálnych sietí. Podľa neho by sa deti stiahli z veľkých platforiem do temných kútov internetu, ako je darknet, kde regulácia nie je možná. Na platformy ako Facebook od Mety možno podľa neho aspoň cieliť európskou legislatívou. Určitú formu regulácie zavádza európske nariadenie o digitálnych službách (DSA), no Česko má s jeho implementáciou veľké meškanie – zákon o digitálnej ekonomike, ktorý DSA obsahuje, stále leží v parlamente.

Ako je na tom Slovensko

Situácia opísaná v českom prostredí je priamo relevantná aj pre Slovensko. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo v roku 2022 hospitalizovaných vyše 2 400 pacientov vo vekovej kategórii 0 až 17 rokov pre psychické poruchy. Podľa prieskumu Úradu verejného zdravotníctva SR z roku 2023 uviedlo až 40 percent slovenských stredoškolákov, že sa cítia psychicky vyčerpaní, pričom úzkostné poruchy boli najčastejšie hlásené ťažkosti.

Slovensko zároveň patrí podľa odhadov portálu sme.sk a psychiatria.sk k krajinám s jednou z najnižších hustôt detských psychiatrov v Európskej únii – na celú krajinu pripadá menej ako 100 detských psychiatrov a čakacie doby dosahujú aj niekoľko mesiacov. Regulácia prístupu detí k sociálnym sieťam na Slovensku prakticky neexistuje. Podľa informácií ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR implementácia európskeho nariadenia DSA na Slovensku prebieha, no bez vekových obmedzení pre platformy. Ako informuje portál Aktuality.sk, Austrália v roku 2024 zakázala sociálne siete deťom do 16 rokov – na Slovensku podobná legislatíva nie je v príprave.