Obezita, podvýživa a klimatická zmena – tri javy, ktoré sa navzájom posilňujú a spoločne ohrozujú zdravie ľudí po celom svete. Vedci pre ne dokonca vytvorili nový termín: globálna syndemie. Extrémne horúčavy odrádzajú ľudí od pohybu, sucho a povodne zdražujú ovocie a zeleninu, a ľudia siahajú po lacných priemyselne spracovaných potravinách. Ako informuje portál Blesk, o týchto súvislostiach hovorila lekárka Marie Bourne, ktorá sa podieľa na výuke praktického lekárstva na 3. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej. Jej slová sú varovným signálom nielen pre Čechov, ale pre každého, kto žije v strednej Európe.

Čo je globálna syndemie a prečo nás ohrozuje

Termín syndemie označuje viacero faktorov prítomných po celom svete, ktoré sa navzájom zhoršujú. V tomto prípade ide o obezitu, podvýživu a klimatickú zmenu. Podľa lekárky Marie Bourne to nie je jednoduchá rovnica kalorií na vstupe a výstupe – prostredie zásadne ovplyvňuje, či niekto obezitu vyvinie alebo nie.

Bourne vysvetľuje, že v lete sú vďaka klimatickej zmene častejšie a dlhšie vlny horúčav. Ľudia sa boja vychádzať von, pohyb vonku prestáva byť bezpečný, čo platí obzvlášť pre ľudí s rôznymi obmedzeniami. V zime zase chýba sneh, čo znamená, že zimné športy, na ktoré boli ľudia zvyknutí, sú nedostupné. Celková fyzická aktivita tak klesá. Lekárka pritom upozorňuje, že podobné správy prichádzajú napríklad aj z Fínska, kde ľudia výrazne znížili svoju aktivitu práve v dôsledku zmien počasia.

Tento začarovaný kruh má aj ekonomický rozmer. Keď nastanú extrémne výkyvy počasia – sucho alebo povodne – poľnohospodárska produkcia klesá. Jahody, jablká, zelenina, na ktorú sme zvyknutí, zdražejú. Ľudia s nižšími príjmami potom siahajú po priemyselne spracovaných potravinách, ktoré sú vyrobené tak, aby boli lacné, no ich nutričná hodnota je nízka.

Živočíšna strava, sója a uhlíková stopa jedla

Prečo živočíšne výrobky zaťažujú planétu najviac

Podľa lekárky Bourne súčasné poľnohospodárstvo a spôsob produkcie potravín nie sú udržateľné. Sú veľkým zdrojom znečistenia – nielen skleníkových plynov, ale aj znečistenia pôdy, vody a ovzdušia. Ľudia dnes konzumujú oveľa viac mäsa a mliečnych výrobkov ako predchádzajúce generácie, a práve tieto produkty živočíšneho pôvodu sú v poľnohospodárstve najnáročnejšie na zdroje.

Bourne zároveň upozorňuje, že ľudia, ktorí jedia viac živočíšnej stravy – teda viac červeného mäsa a mliečnych výrobkov – viac trpia obezitou, ale aj inými chorobami. Červené mäso je podľa nej veľkým rizikovým faktorom pre rakovinu hrubého čreva. Neznamená to však úplne vylúčiť živočíšnu stravu – lekárka hovorí o racionálnom obmedzení nad rámec toho, na čo sme si zvykli.

Sója: komplikovaný príbeh

Osobitnou kapitolou je sója. Drvivá väčšina sóje produkovanej na svete slúži ako krmivo pre zvieratá, ktoré potom ľudia jedia. Sója je dôvodom, prečo sa napríklad v Brazílii kácajú pralesy – aby tam mohla rásť sója, ktorá putuje do Číny, kde sa ňou kŕmia ošípané. Tie sa potom konzumujú nielen v Číne, ale aj v Európe. Bourne preto zdôrazňuje, že problémom nie je priama konzumácia sóje ľuďmi, ale živočíšna produkcia, ktorá ju pohltí.

Keby ľudia obmedzili spotrebu živočíšnych produktov, nebolo by potrebné pestovať toľko krmiva. Plochy využívané v poľnohospodárstve na živočíšnu produkciu by sa mohli vrátiť do divokého stavu, stromy by opäť viazali uhlík a pôda by sa obnovila – čo by prispelo k rovnováhe, v ktorej ľudstvo žilo stovky tisíc rokov.

Skrytý hlad, menej vitamínov v plodinách a daň z cukru

Plodiny s menej vitamínmi a fenomén skrytého hladu

Existuje čoraz viac štúdií, ktoré ukazujú, že čím vyššia je koncentrácia CO2 v atmosfére, tým menej stopových prvkov – ako je železo alebo zinok dôležité pre imunitu – niektoré plodiny obsahujú. Niektoré majú dokonca menej bielkovín. Podľa Bourne sa to v Čechách priamo nedotýka väčšiny ľudí, no v krajinách globálneho juhu, kde ľudia jedia prevažne rastlinnú stravu, to vedie k chronickým chorobám a poruchám imunity.

S tým súvisí pojem skrytý hlad. Ide o stav, keď má človek dostatok kalórií, ale telu chýbajú dôležité živiny. Bourne upozorňuje, že tento problém sa týka aj ľudí žijúcich s obezitou – navonok vyzerajú, že majú jedla nadostatok, no mikronutrienty im chýbajú. Deje sa to najmä vtedy, keď sa živia priemyselne spracovanými potravinami, ktoré zaženú hlad, ale neobsahujú všetky prvky potrebné pre zdravý život. Celostná strava a biopotraviny sú drahé, a ľudia s nižšími príjmami – aj v Čechách – si ich jednoducho nemôžu dovoliť.

Dane, školské jedálne a potraviny budúcnosti

Lekárka Bourne sa vyjadrila aj k systémovým riešeniam. Podľa nej takzvané dane z nerestí fungujú a majú veľký vplyv na verejné zdravie. Daň z alkoholu je jedným z mála nástrojov, ktorý preukázateľne znižuje alkoholizmus – keď je alkohol drahší, ľudia ho pijú menej. To isté platí pre cukor či soľ. Daň z cukru alebo mäsa, prípadne podpora lokálnej produkcie na zníženie uhlíkovej stopy potravín, by podľa nej boli krokom správnym smerom.

Pozitívne sa vyjadrila aj k novej vyhláške o školskom stravovaní v Čechách, ktorá obmedzuje polotovary a zahŕňa viac strukovín a rýb. Keď deti vyrastajú bez obezity a naučia sa správne stravovacie návyky v detstve, nesú si ich do dospelosti. Bourne to považuje za dôležitú investíciu do verejného zdravia. Čo sa týka potravín budúcnosti, lekárka neodporúča jednu superpotravinu, ale pestrý a farebný tanier. Upozorňuje, že v Čechách ľudia jedia málo semienok a orechov – plodín, ktoré nie sú náročné na skleníkové plyny a obsahujú veľa vlákniny a mikronutrientov.

Ako je na tom Slovensko

Téma skrytého hladu a obezity nie je vzdialená ani slovenským čitateľom – práve naopak. Podľa údajov zverejnených na portáli sme.sk takmer dve tretiny slovenskej populácie sa nachádza v pásme nadváhy až obezity podľa indexu telesnej hmotnosti (BMI). Obezitou druhého alebo vyššieho stupňa trpí každý desiaty človek na Slovensku.

Agentúra TASR a portál teraz.sk informovali, že takmer 60 percent populácie Slovenska trpí nadváhou alebo obezitou. Diabetologička Ľubomíra Fábryová pritom upozornila, že 29 percent dospelých na Slovensku žije s obezitou a od roku 2010 tieto čísla rastú. Podľa údajov sme.sk dáta z rokov 2025 a 2026 potvrdzujú, že situácia sa zásadne nezlepšuje a obezita si vo väčšine prípadov vyžaduje odbornú liečbu.

Zaujímavý je aj fenomén podceňovania vlastnej hmotnosti. Podľa prieskumu citovaného agentúrou TASR a portálom teraz.sk dve pätiny slovenskej populácie vnímajú svoj BMI ako nižší, než v skutočnosti je – čo priamo zodpovedá fenoménu skrytého hladu a skresleneho vnímania vlastného zdravotného stavu, o ktorom hovorí lekárka Bourne. Podľa štatistík publikovaných na sme.sk má nadváhu 48 percent mužov, pričom obezita prevláda u 26 percent žien. Slovensko tak patrí medzi krajiny s najvyšším podielom ľudí s nadváhou a obezitou v Európskej únii.