Americký senát dnes odhlasoval legislatívu, ktorá požaduje ukončenie amerických vojenských úderov na Írán. Ide o výrazný signál voči administratíve prezidenta Donalda Trumpa, ktorá zároveň rokuje o mierovej dohode s Teheránom. Hlasovanie prichádza v čase, keď región stále pociťuje dôsledky konfliktu, ktorý vypukol koncom februára. Situácia na Blízkom východe zostáva mimoriadne napätá a jej vývoj sleduje celý svet. Správu priniesol portál Blesk.cz s odvolaním sa na agentúru Reuters.

Ako sa začal konflikt a čo nasledovalo

Spojené štáty a Izrael zahájili 28. februára 2026 vojenské útoky proti Íránu, čím zažali rozsiahly regionálny konflikt. Teherán a jeho spojenci odpovedali protiúdermi, pri ktorých využívali drony, balistické rakety aj riadené strely. Ciele útokov neboli len vojenské – zasiahnuté boli americké vojenské objekty na Blízkom východe, Izrael, ale aj civilná infraštruktúra vrátane ropných zariadení v okolitých arabských krajinách.

Jednou z najzávažnejších udalostí konfliktu bola smrť iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího, ktorý zahynul pri úderoch. Na jeho miesto nastúpil jeho syn Modžtaba Chameneí. Táto zmena na čele iránskeho vedenia predstavuje historický zlom, ktorého dôsledky pre smerovanie krajiny sú zatiaľ nejasné.

Hormuzský prieliv a globálne dôsledky

Blokáda, ktorá otriasla svetovými trhmi

Írán v rámci konfliktu zablokoval Hormuzský prieliv, čo malo okamžitý a dramatický dopad na svetové ceny ropy a zemného plynu. Táto strategická vodná cesta je jednou z najdôležitejších na svete a jej uzavretie spôsobilo výrazný nárast cien energií na globálnych trhoch.

Diplomatické úsilie napriek vojenskému napätiu

Napriek prebiehajúcemu konfliktu americká administratíva nezastavila diplomatické úsilie. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ujistil štáty Perzského zálivu, že žiadna časť prípadnej dohody s Iránom nebude ohrozovať ich bezpečnosť, stabilitu ani prosperitu. Rubio zároveň zdôraznil, že Spojené štáty usilujú o mierovú dohodu s Iránom, avšak nie za každú cenu. Podpísané memorandum podľa dostupných informácií tvorí základ pre prebiehajúce rokovania o konečnej dohode.

Senát vs. Trump: Čo rezolúcia znamená

Dnešné hlasovanie amerického senátu je politicky významným krokom, ktorý naznačuje, že časť zákonodarcov chce obmedziť prezidentské právomoci v oblasti vedenia vojny bez súhlasu Kongresu. Agentúra Reuters však upozorňuje, že nie je jasné, ako táto rezolúcia reálne ovplyvní priebeh konfliktu s Teheránom. Administratíva prezidenta Trumpa totiž súbežne pracuje na dosiahnutí mierovej dohody s Iránom, čo situáciu komplikuje. Výsledok diplomatických rokovaní tak zostáva otvorený a svet sleduje každý ďalší krok s napätím.

Ako konflikt zasiahol slovenských motoristov a energetiku

Vojenský konflikt na Blízkom východe a blokáda Hormuzského prielivu sa slovenských domácností dotkli priamo v peňaženke. Podľa údajov portálu startitup.sk platili slovenskí motoristi v 11. týždni roku 2026 za liter Natural 95 v priemere 1,524 eura a za naftu 1,528 eura. Oproti predchádzajúcemu týždňu to predstavovalo zdraženie o približne štyri centy, čo je výrazne viac ako bežný medzitýždňový výkyv pohybujúci sa dlhodobo okolo 1,5 centa za liter. Ceny pohonných hmôt sa tak dostali na najvyššie úrovne za posledné mesiace a prekonali aj hodnoty spred roka.

Hormuzský prieliv je pre svetové zásobovanie energiami kľúčový. Podľa portálu noviny.sk prešlo cez túto vodnú cestu v roku 2025 denne 21 miliónov barelov ropy, čo predstavuje až 20 percent svetového obchodu s ropou. Pätina svetového skvapalneného zemného plynu, pochádzajúceho najmä z Kataru, tiež prechádza cez tento prieliv. Európa sa pritom po energetickej kríze v roku 2022 stala ešte závislejšou na katarskom plyne, čo zvyšuje jej zraniteľnosť voči akémukoľvek narušeniu tejto trasy.

Analytické domy podľa agentúry Reuters, na ktorú sa odvoláva portál techbyte.sk, nevylučovali pri predĺžení blokády rast cien ropy Brent nad hranicu 100 dolárov za barel. Podľa portálu noviny.sk by úplné uzavretie Hormuzského prielivu mohlo zdražiť ropu o 20 až 50 dolárov za barel a svetová ekonomika by mohla prísť o 1 až 2 percentá HDP ročne. Istým pozitívnym signálom je správa zo dňa 25. júna 2026 – podľa denníka SME ceny ropy na trhoch klesali, keďže cez kritický prieliv sa začína dostávať čoraz väčší počet lodí. Prípadná mierová dohoda medzi USA a Iránom a odblokovaním prielivu by tak mohla priniesť úľavu aj slovenským motoristom a znížiť tlak na ceny energií.