Kto je pripravený, nie je prekvapený – táto poučka stála za vznikom príručky 72 hodín, ktorú české ministerstvo vnútra vlani rozoslalo do schránok domácností po celej krajine. Cieľom bolo pripraviť ľudí na zvládanie kríz, od povodní až po rozsiahle výpadky elektriny. Za projektom stál Krízový informačný tím (KRIT) Ministerstva vnútra Českej republiky. Ten však rezort po nástupe vlády Andreja Babiša (ANO) zrušil. Ako informuje Blesk Zprávy, členovia tímu varujú, že strategická komunikácia štátu teraz chýba práve vtedy, keď kríz skôr pribúda, ako ubúda. Česi pritom informácie o tom, čo robiť v núdzi, ocenili.

Tím, ktorý koordinoval štát počas streľby aj povodní

Na čele Krízového informačného tímu stál Ján Paťawa. Koordinoval komunikáciu štátu počas streľby na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v roku 2023, počas povodní v roku 2024 aj počas blackoutu v roku 2025. Jeho úlohou bolo zabezpečiť, aby štátne inštitúcie v týchto vypätých chvíľach komunikovali jednotne a zrozumiteľne.

V marci tohto roku sa ministerstvo rozhodlo tím zrušiť. Stalo sa tak niekoľko týždňov po nástupe Babišovej vlády. Oficiálnym odôvodnením bola potreba šetriť. Krízovú komunikáciu rezort presunul späť do tlačového oddelenia, kde sa pôvodne nachádzala. Začiatkom roka navyše skončil aj Odbor strategickej komunikácie štátu (STRATCOM) na Úrade vlády, ktorý do októbra minulého roka viedol Otakar Foltýn.

Babiš dlhodobo kritizoval Foltýna, že straší ľudí vojnou, a dal najavo, že odbor na Úrade vlády nepovažuje za potrebný. Do krízového tímu ministerstva vnútra sa pustil pre príručku 72 hodín, ktorú Česi vlani po voľbách dostali do schránok. Keď bol ešte v opozícii, vyhlásil: V dobe, keď ľudia počítajú každú korunu za jedlo a energie, prichádza Rakušan s brožúrou o tom, ako prežiť 72 hodín bez elektriny, vody a jedla. Namiesto posilnenia záchranného systému vláda rozdáva letáky. Toto nie je pomoc, to je drahá kampaň päťkoalície, postavená na strachu.

Paťawa zmeny na ministerstve vníma ako krok nesprávnym smerom. Zdôraznil, že PR a krízová komunikácia sú odlišné odbory s odlišnými príjemcami, no práve preto KRIT pôsobil v rámci odboru komunikácie spoločne s oddelením tlače a PR. Podľa jeho slov reorganizácia vedomú koordináciu nenahradila, ale fakticky ju zrušila. Pripomenul tiež, že podobné tímy fungujú v mnohých európskych krajinách, napríklad vo Veľkej Británii alebo v Poľsku.

Prečo príručka vznikla a čo ukázali povodne

Zadanie prišlo po povodniach

Paťawa opísal, prečo sa tím vôbec rozhodol príručku vytvoriť. Zadanie prišlo vlani v apríli od vtedajšieho ministra vnútra Víta Rakušana (STAN). Na ministerstve vznikla zhoda, že bezpečnosť sa týka každého a občania by mali vedieť, čo sa od nich očakáva. Od revolúcie to však nikto jasne nepopísal.

Medzery sa naplno ukázali počas povodní v roku 2024. Paťawa opísal situáciu, keď ľudia napriek trojdňovému varovaniu nereagovali, zostávali doma a čakali, čo sa stane. Keď boli vyzvaní na evakuáciu, odmietali ju. Tím hľadal príčiny tohto správania a dospel k záveru, že jedným z dôvodov bol nedostatok informácií o tom, čo ich v takejto situácii čaká.

Záchranári sa nemôžu postarať o všetkých naraz

Paťawa podotkol, že Česko má perfektne fungujúci Integrovaný záchranný systém. Práve preto však mnohí ľudia očakávajú, že sa o nich okamžite a so všetkým pohodlím postará štát. V prvých hodinách krízy sa záchranári musia sústrediť predovšetkým na ohrozené skupiny, ako sú seniori, chronicky chorí alebo deti. Príručka preto radí, ako tieto prvotné hodiny zvládnuť samostatne, aby mali záchranári voľné ruky. Obsahuje rady o zásobách vody, trvanlivých potravín, powerbanky aj o tom, kde hľadať overené informácie.

Sociológ Jaroslav Valůch priblížil, že tím si urobil rozsiahlu rešerš toho, ako k podobným príručkám pristúpili v zahraničí. Estónski kolegovia ich varovali, že ľudia môžu byť z varovných správ časom unavení a prestanú hrozby vnímať. S tým súviselo dilema, či v príručke spomínať vojnu. Nakoniec sa KRIT rozhodol vojnu nespomínať, aby nebol, ako sami nazvali, preplnený štart. Prípravu na krízu totiž možno uplatniť rovnako pri ozbrojenom konflikte aj pri blackoute.

Päť miliónov ľudí si príručku prečítalo. Čo ďalej?

Sociológ Martin Převrátil uviedol, že bolo rozoslaných 5,2 milióna výtlačkov a s príručkou sa oboznámilo 5 miliónov dospelých osôb v Česku. Označil to za veľmi dobrý výsledok. Osemdesiatri percent príjemcov venovalo príručke pozornosť, tretina sa jej venovala relatívne intenzívne a 52 percent ju aspoň prelistovalo. Viac ako polovica príjemcov hodnotila príručku pozitívne. Niečo užitočné sa podľa prieskumu dozvedelo 43 percent ľudí a u 1,5 milióna ľudí došlo k posilneniu pocitu osobnej zodpovednosti. Strach alebo obavy z príručky malo len 15 percent osôb a dve tretiny domácností si ju odložili.

Čísla sú však podľa Převrátila len jedna stránka veci. Ľudia radi a rýchlo zabúdajú. Konštatoval, že pripravenosť na krízy a strategická komunikácia sú veci, ktoré je potrebné budovať dlhodobo, a to sa podľa neho zo strany štátu momentálne úplne nedeje.

Rovnakého názoru je Paťawa. Varuje, že je potrebné ísť za rámec jednej kampane, a dodáva, že strategická komunikácia sa buduje dlho. U mnohých politikov podľa neho panuje nepochopenie, čo to vlastne je. Osobne sa obáva, aby počas ďalšej krízy nedošlo k náhodnej zmeti protichodných správ, ako sa to dialo počas covidu. Průšvih to byť môže, varuje a vyjadruje prianie, aby štát v strategickej komunikácii pokračoval. Ak to štát robiť nebude, verí aspoň v osvetu zo strany neziskových organizácií a záchranárov.

Paťawa po zrušení tímu nezložil ruky do lona. Opýtal sa kolegov, či chcú pokračovať, a všetci súhlasili. Spoločne založili KRIT.institute, ktorý plánuje pokračovať v strategickej a krízovej komunikácii a školiť napríklad samosprávy. Hlavným odkazom celej príručky, ktorá niesla názov Spoločne to zvládneme, bolo podľa Paťawu to, že ľudia si v ťažkých chvíľach dokážu navzájom pomáhať.

Ministerstvo vnútra prostredníctvom Hany Malej z Odboru komunikácie uviedlo, že projekt 72 hodín bol časovo ohraničenou kampaňou, no web aj brožúra zostávajú naďalej dostupné. S projektom bude ďalej pracovať hasičský záchranný zbor, ktorý bol zdrojom väčšiny podkladov pre vznik brožúry. Rezort podľa Malej obdobný projekt momentálne nechystá, no pokračuje v osvete v oblasti ochrany mäkkých cieľov, prevencie kriminality a bezpečnosti na školách, v zdravotníckych zariadeniach a obchodných centrách. V oblasti krízového riadenia pripravuje súhrnnú novelizáciu predpisov.

Ako je na tom Slovensko

Kým Česko rozoslalo príručku 72 hodín do 5,2 milióna domácností, Slovensko zvolilo skromnejší prístup. Podľa portálu pravda.sk vydalo slovenské ministerstvo vnútra vlastnú príručku s názvom Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu. Prvý náklad čítal 200-tisíc kusov a jeho tlač stála 56-tisíc eur. Brožúra bola distribuovaná prostredníctvom okresných úradov, klientskych centier a škôl.

Na rozdiel od českého modelu však slovenská príručka nebola rozoslaná priamo do každej domácnosti. Odborník Braňo Tichý zo SafetyCrew podľa portálu news.refresher.sk upozornil, že ministerstvo k téme nepripravilo masívnu informačnú kampaň. Ten istý odborník kritizuje aj obsah príručky: podľa neho sa takmer výlučne sústreďuje na individuálnu pripravenosť a nevenuje sa komunitnému prístupu, ktorý sa napríklad pri vojne na Ukrajine ukazuje ako kľúčový.

Alarmujúco vyznieva aj ďalší údaj. Podľa ministra vnútra by v súčasnosti malo možnosť prečkať v krytoch civilnej ochrany len približne 4 % obyvateľov Slovenska, uvádza noviny.sk. Ministerstvo preto spustilo audit a pasportizáciu krytov s termínom do konca roka 2025. Na pozitívnej strane, ako informuje noviny.sk, bude slovenská príručka dostupná aj v rusínčine, ukrajinčine a maďarčine a pripravuje sa aj zvuková verzia pre starších občanov a osoby so zrakovým postihnutím.