Napätie na Blízkom východe naďalej rastie. Pentagon v najbližších dňoch vyšle do regiónu ďalšie tisíce vojakov, pričom súčasťou presúvaných síl je aj lietadlová loď USS George H. W. Bush s približne 6 000 vojakmi na palube, ktorú sprevádzajú viaceré bojové lode. Írán medzitým pohrozil, že ak bude pokračovať americká blokáda íránskych prístavov, zablokuje všetku obchodnú prepravu v Perzskom zálive, Ománskom mori a Červenom mori. Ako informuje Blesk.cz, situácia sa vyhrocuje aj na diplomatickej fronte, kde rokovania o prímerí zatiaľ nepriniesli trvalý výsledok. Spojené štáty a Izrael začali útoky proti Iránu 28. februára, čím zažali regionálnu vojnu s ďalekosiahlymi následkami.

Vojenská eskalácia a hrozba blokády morských ciest

Íranske ozbrojené sily varovali, že v prípade pokračujúcej americkej blokády íránskych prístavov zablokujú všetku obchodnú prepravu v Perzskom zálive, Ománskom mori a Červenom mori. Hovorca veliteľstva íránskych síl Alí Abdolláhí uviedol, že blokáda ohrozuje bezpečnosť íránskych plavidiel a ropných tankerov. Pokračovanie blokády bude podľa neho považované za predohru porušenia prímeria.

Íranske sily síce nemôžu priamo narušiť námornú dopravu v Červenom mori, avšak proiránski húsijskí povstalci ovládajúci časť Jemenu ju môžu ochromovať útokmi. Tí už v minulosti útočili na plavidlá preplávajúce strategickou úžinou Báb al-Mandab, ktorá spája Červené more s Adenským zálivom.

Írán zároveň požaduje od piatich arabských štátov vojnové reparácie, keďže útoky proti nemu boli vedené z ich územia. Tento požadavok vzniesol íránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Íravání. Predbežné odhady škôd spôsobených americko-izraelskými útokmi Teherán vyčíslil na 270 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 5,6 bilióna korún, uviedla hovorkyňa íránskej vlády. Podľa libanonskej stanice Al-Majádín sa íránsky požadavok týka Bahrajnu, Saudskej Arábie, Kataru, Spojených arabských emirátov a Jordánska, kde majú USA vojenské základne.

Rokovania o prímerí a diplomatická situácia

Stav rokovaní medzi USA a Iránom

Americký prezident Donald Trump uviedol, že súhlasil s prerušením útokov na Irán na dva týždne a je pripravený na prímerie, ak Teherán otvorí Hormuzský prieliv. Delegácie vysokých amerických a íránskych predstaviteľov dorazili v sobotu do Pakistanu rokovať o trvalom mieri, víkendové rokovania v Islamabade však stroskotali.

Spojené štáty zatiaľ oficiálne nevyjadrili súhlas s predĺžením prímeria s Iránom. Médiám to povedal vysoký americký predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný. Podľa neho rokovania o prímerí, ktoré končí zhruba za týždeň, stále pokračujú. Irán potvrdil, že so Spojenými štátmi naďalej komunikuje prostredníctvom sprostredkovateľov. Prímerí by malo skončiť zhruba v polovici nasledujúceho týždňa.

Čína a zbrojná pomoc Iránu

Irán koncom roka 2024 tajne získal čínsku špionážnu družicu, ktorá mu na začiatku súčasnej vojny umožnila zamerať sa na americké vojenské základne na Blízkom východe. Web stanice CNN s odvolaním na tri zdroje oboznámené s analýzami amerických spravodajských služieb uviedol, že Čína sa v najbližších týždňoch chystá Iránu dodať nový systém protivzdušnej obrany. Trump povedal, že v liste požiadal čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby Iránu nedodával zbrane. Čínsky prezident podľa šéfa Bieleho domu odpovedal, že to nerobí. Trump to uviedol v rozhovore pre stanicu Fox Business, ktorý bol zverejnený v utorok. Zároveň vyhlásil, že vojna s Iránom je podľa neho takmer u konca a že Teherán si veľmi praje uzavrieť mierovú dohodu.

Obete a dianie v Libanone

Pri útokoch zahynuli viacerí vysokopostavení iránski predstavitelia, vrátane íránskeho ministra obrany Amíra Násirzádeha, veliteľa revolučných gárd Mohammada Pakpúra, bývalého prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda a íránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího. Teherán a jeho spojenci v odvete začali útočiť dronmi, balistickými strelami a raketami nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zvolal na dnešný večer bezpečnostný kabinet, ktorý prerokuje zastavenie bojov v Libanone. Agentúra Reuters a izraelské médiá s odvolaním na svoje zdroje uviedli, že niektoré médiá blízke šiitskému hnutiu Hizballáh napísali o plánovanom týždennom prímerí. Izraelskí predstavitelia však popreli, že by o prímerí už bolo rozhodnuté. Podľa libanonských zdrojov agentúry Reuters sa o prímerí rokuje.

Izraelské útoky v južnom Libanone v noci zabili najmenej 13 ľudí. Podľa denníka L'Orient-Le Jour izraelské sily bombardovali 58 dedín a miest. Útoky pokračovali aj počas dňa, pričom izraelské dronové údery zasiahli dve idúce vozidlá na hlavnej ceste spájajúcej mesto Sajdá s Bejrútom. Boje medzi militantným hnutím Hizballáh a Izraelom sa naďalej odohrávajú v libanonských mestách Chijám a Bint Džbajl.

Experti OSN označili aprílové izraelské bombardovanie Libanonu za agresiu a bezohľadnú bombardovaciu kampaň. S odvolaním na Radu OSN pre ľudské práva to napísala agentúra Reuters. Odborníci OSN v prehlásení uviedli: "Nejde o sebaobranu. Ide o flagrantné porušenie Charty OSN, úmyselné ničenie vyhliadok na mier a urážku multilateralizmu a medzinárodného poriadku založeného na OSN."

Energetická kríza a európska reakcia

V dôsledku íránskej blokády Hormuzského prielivu výrazne vzrástli ceny ropy a plynu na svetových trhoch. Európska komisia varovala členské krajiny Európskej únie, že v prípade pokračovania vojny s Iránom budú energetické trhy čeliť dlhodobejším problémom na strane dodávok, čo by si vyžiadalo obmedzovanie spotreby pohonných hmôt. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na nemenovaných diplomatov z EÚ. Európa zatiaľ nepociťuje nedostatok dodávok, potýka sa však s dopadmi rastu cien ropy a plynu. Európske letiská navyše varujú, že v priebehu niekoľkých týždňov by mohli nastať problémy s nedostatkom leteckého paliva.

Európska únia plánuje znížiť zdanenie elektriny. Členské štáty by mohli daň pre energeticky náročné odvetvia aj úplne zrušiť. Brusel chce zároveň urýchliť rozšírenie technológií obnoviteľných zdrojov energie. Plán AccelerateEU má európskych spotrebiteľov chrániť pred prudkým rastom cien ropy a plynu, ktorý vyvolala vojna na Blízkom východe, aj pred budúcimi energetickými šokmi. Podľa návrhu by elektrina bola zdanená nižšou sadzbou ako fosílne palivá.

Slovensko, pápež a ďalšie reakcie na vojnu

Slovensko plánuje predĺžiť nariadenie o uplatňovaní dvojitých cien nafty a ponechať v platnosti obmedzenia pri predaji nafty na čerpacích staniciach, pričom stávajúce limity zvýši. Novinárm to povedal predseda vlády Robert Fico. Dvojité ceny nafty, ktoré v praxi viedli k zavedeniu vyšších cien pre vozidlá registrované v zahraničí, už kritizovala Európska komisia. Reguláciu pri predaji nafty zaviedla Ficova vláda 19. marca v reakcii na palivovú turistiku zo zahraničia. Po vypuknutí vojny na Blízkom východe palivá na Slovensku zdražovali menej ako v iných európskych krajinách, čo podľa predstaviteľov slovenskej vlády viedlo k tomu, že poľskí vodiči začali hromadne tankovať naftu na Slovensku.

Americký viceprezident J. D. Vance vyhlásil, že pápež Lev XIV. by mal byť opatrný, keď sa vyjadruje k teológii. Vance to povedal v utorok na podujatí konzervatívnej organizácie Turning Point USA na Univerzite v Georgii, kde kritizoval hlavu katolíckej cirkvi za výrok, že Ježiš nikdy nestojí na strane tých, ktorí kedysi zvierali meče a dnes zhadzujú bomby. Pápež je kritický k vojne USA a Izraela proti Iránu. Vance pri vystúpení v Georgii čelil protivojnovým výkrikom z publika. "Bol Boh na strane Američanov, ktorí oslobodili Francúzsko od nacistov? Bol Boh na strane Američanov, ktorí oslobodili koncentračné tábory a oslobodili tých nevinných ľudí, ktorí prežili holokaust? Určite si myslím, že odpoveď znie áno," vyhlásil Vance.

Český prezident Petr Pavel v rozhovore pre Armádu ČR uviedol, že bezpečnosť Izraela nemôže byť uplatňovaná na úkor bezpečnosti iných krajín Blízkeho východu a že je potrebné byť aktívny vo všetkých iniciatívach vedúcich k ukončeniu konfliktu. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok poďakoval českému ministrovi zahraničia Petrovi Macinkovi a premiérovi Andrejovi Babišovi za veľkú podporu, ktorú Česká republika Izraelu preukazuje. Izraelský minister zahraničia Gideon Saar po stretnutí s Macinkom označil českého ministra za priateľa a Českú republiku za jedného z najväčších priateľov Izraela na svete.

Do Iránu sa vrátila Mahdí Esfandiaríová, ktorá bola vo Francúzsku väznená za podnecovanie k terorizmu. Jej návrat nasledoval po tom, čo Teherán minulý týždeň prepustil dvoch francúzskych občanov väznených pre obvinenie zo špionáže. Iránska štátna televízia Esfandiaríovú po jej návrate označila za aktivistku za práva Palestínčanov. Podľa denníka The Wall Street Journal európske krajiny spolu s Kanadou diskutujú o vytvorení európskeho NATO pre prípad, že Donald Trump USA z aliancie stiahne alebo výrazne obmedzí ich zapojenie. Európania chcú postupne prevziať funkcie, na ktorých je NATO v súčasnosti silne závislé od Spojených štátov, od spravodajských služieb a logistiky až po veliteľské štruktúry.