Desiatky domácností severne od Prahy sa musia dočasne zaobísť bez vody z kohútika. Rozbory totiž odhalili v pitnej vode nebezpečne vysoké koncentrácie olova a vodárne teraz obyvateľom dôrazne odporúčajú, aby ju nepili ani nepoužívali na varenie.

Čo presne odhalili odbery vody

Vodu z vodojemu Odolena Voda nie je možné používať na pitie, pretože štvrtkové odbery ukázali nadlimitné koncentrácie olova. Tento vodojem zásobuje vodou obce Hoštice, Husinec, Klíčany, Klecany, Máslovice, Odolenu Vodu, Postřižín, Řež, Sedlec, Větrušice, Vodochody a Zdiby. Náhodná konzumácia vody podľa vodárov zdravie neohrozuje. Kvôli rozsahu zasiahnutej lokality zabezpečia Středočeské vodárny náhradné zásobovanie vodou pre prioritné objekty, ako sú školy, škôlky a zdravotnícke zariadenia. Ako informujú Středočeské vodárny, vodu môžu ľudia bez obmedzenia používať na osobnú hygienu, upratovanie a podobné účely.

Vodárne začali kvalitu vody sledovať intenzívnejšie už po skorších nálezoch, ktoré ukázali výskyt olova vo vodovodnej sieti. Predchádzajúce výsledky ešte spĺňali normy, dnešné odbery však ukázali nadlimitné hodnoty. "Pitná voda není v souladu s legislativou a není možné ji používat k pití a vaření," uviedli vodárne. Hygienický limit pre olovo v pitnej vode predstavuje podľa vyhlášky desať mikrogramov na liter. Z dvanástich odobratých vzoriek boli nadlimitné dve, s hodnotami 29,5 a 24,4 mikrogramu na liter.

Zdroj kontaminácie a ďalšie opatrenia

Pravdepodobný pôvod problému

Podľa vodárov je pravdepodobný zdroj kontaminácie známy a prevádzkové opatrenia by mali ďalšiemu znečisteniu zabrániť. Bližšie informácie o zdroji kontaminácie vodárne neuviedli. Ďalšie výsledky rozborov zverejnia na svojom webe a zároveň ich predajú hygienikom, obciam a ďalším inštitúciám, aby mohli obyvateľov informovať aktuálne.

Podobný prípad z marca

Kontamináciu pitnej vody riešili Středočeské vodárny už v marci tohto roka v Holubiciach u Prahy. Vtedy vodu kontaminovali chemikálie, konkrétne výpary z náterov použitých pri údržbe vodojemu. Obyvatelia si následne sťažovali, že voda zapácha, a vodárne im poskytli cisterny s pitnou vodou. To, že vodu by ľudia nemali piť, tiež potvrdili hygienici. Rozbor odhalil prítomnosť nebezpečného xylénu a etylbenzénu.

Aké riziko hrozí pri kontaminovanej vode

Hygienici uviedli, že zdravotné riziká po požití kontaminovanej vody závisia od koncentrácie nebezpečnej látky. Tá bola podľa prvotných odberov vodohospodárskej spoločnosti nízka a zdravotné riziká hrozia iba pri dlhodobej expozícii. Podľa rozborov bola voda opäť nezávadná približne po týždni, čo naznačuje, že podobné situácie sa dajú riešiť relatívne rýchlo, ak sa zdroj kontaminácie správne identifikuje a odstráni.

Aká je situácia na Slovensku

Podobný scenár, teda dočasný zákaz pitia vody z vodovodu kvôli nadlimitným hodnotám nebezpečnej látky s následným zabezpečením náhradného zásobovania, sa môže vyskytnúť aj na Slovensku. Na Slovensku platí presný legislatívny rámec, ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 91/2023 Z. z., ktorá ustanovuje ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodných systémov, ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR (uvzsr.sk). Podľa ÚVZ SR patrí olovo medzi ťažké kovy, ktoré v pitnej vode predstavujú zdravotné riziko a môžu spôsobiť akútne, prípadne pri dlhodobom príjme chronické ochorenia.

Ako uvádza analýza portálu danum.sk, lokálne problémy s kvalitou vody sú na Slovensku typické najmä pre staršie budovy so zastaranými rozvodmi, z ktorých sa môžu uvoľňovať kovy podobné olovu, a v takýchto prípadoch hygienici vydávajú individuálne upozornenia. Napriek tomu podľa informácií SITA a portálu Bývanie Hrou má Slovensko v porovnaní s mnohými štátmi EÚ výhodu v tom, že väčšina pitnej vody pochádza z podzemných zdrojov, ktoré sú prirodzene chránené pred povrchovým znečistením, a preto sú stabilnejšie a čistejšie. Podľa analýz ÚVZ SR sa problémy s nadlimitnými hodnotami, napríklad s pesticídmi, týkajú len zhruba 1 % vzoriek, ktoré boli na hranici alebo mierne nad limitom, a to prevažne v poľnohospodárskych oblastiach juhozápadného Slovenska. Slovenský čitateľ tak môže byť ubezpečený, že podobné prípady kontaminácie sú u nás skôr výnimočné a lokálne, hoci systém monitorovania a upozorňovania funguje obdobne ako v Česku.