Delegácie Spojených štátov a Iránu sa stretli v pakistanskom hlavnom meste Islamabad na mierových rokovaniach, ktorých cieľom je ukončiť šesťtýždňovú vojnu, ktorá si vyžiadala tisíce obetí na celom Blízkom východe. Rokovania sa konajú za krehkého prímeria, ktoré sprostredkoval práve Pakistan. Americkú stranu mal viesť viceprezident J. D. Vance, pričom pakistanské zdroje potvrdili prílet splnomocnenca amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevea Witkoffa a prezidentovho zaťa Jareda Kushnera. Vance pred odletom do Pakistanu varoval Teherán, aby si s Washingtonom nezahrával. Ako informuje Blesk.cz, pakistanský premiér Šahbáz Šaríf uviedol, že rokovania budú rozhodujúce pre dosiahnutie mieru.

Pozadie konfliktu a priebeh vojny

Spojené štáty a Izrael zahájili 28. februára útoky proti Iránu, ktoré zažali regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali útočiť dronmi, balistickými raketami a strelami nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Pri útokoch zahynuli iránsky minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr, bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád a ďalší. Zahynul aj iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Americký prezident Donald Trump 7. apríla pohrozil zničením celej jednej civilizácie, pokiaľ Irán nepristúpi na dohodu, pričom útoky mali Irán zasiahnuť 8. apríla po 2:00 stredoeurópskeho letného času.

Trump neskôr uviedol, že súhlasil s prerušením útokov na Irán na dva týždne a je pripravený na prímerie, pokiaľ Teherán otvorí Hormuzský prieliv. Prímerie, ktoré v noci na stredu zastavilo vojnu medzi Iránom a Spojenými štátmi, podľa CNN pomohol sprostredkovať Peking. Americký prezident Donald Trump má 14. a 15. mája navštíviť Čínu a stretnúť sa tam so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom.

Sporné ústupky a zmrazené iránske aktíva

Vysoký iránsky predstaviteľ vyhlásil, že Spojené štáty súhlasili s uvoľnením zmrazených iránskych aktív uložených v Katare a ďalších zahraničných bankách, a to v súvislosti so zabezpečením bezpečnej plavby Hormuzským prielivom. S odvolaním na tohto predstaviteľa to napísala agentúra Reuters. Spojené štáty túto informáciu popreli. Irán zároveň uviedol, že pred rokovaniami so Spojenými štátmi musia byť zmrazené iránske aktíva uvoľnené a prímerie musí byť dodržiavané v celom regióne.

Čína a dodávky protivzdušnej obrany

Čína sa v najbližších niekoľkých týždňoch chystá dodať Iránu nové systémy protivzdušnej obrany. S odvolaním na tri zdroje oboznámené s analýzami amerických spravodajských služieb to napísal web stanice CNN. Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone informáciu popiera. Podľa CNN by dodanie systémov predstavovalo provokatívny krok, keďže Peking vyhlásil, že pomohol sprostredkovať krehkú dohodu o prímerí. Spravodajské informácie tiež poukazujú na to, že Irán možno využíva prímerie ako príležitosť na doplnenie niektorých zbraňových systémov s pomocou kľúčových zahraničných partnerov. Podľa zdrojov existujú náznaky, že Peking sa snaží zásielky prepravovať cez tretie krajiny, aby zamaskoval ich skutočný pôvod.

Rozkol v hnutí MAGA

Americký prezident Donald Trump slovne napadol vplyvných konzervatívnych komentátorov, ktorí ho v minulosti podporovali, no teraz ostro vystupujú proti jeho vojne s Iránom. Trump vo štvrtok večer stredoeurópskeho letného času napísal na sociálnej sieti Truth Social, že Tucker Carlson, Megyn Kellyová, Candace Owensová a Alex Jones nie sú súčasťou jeho hnutia MAGA. Označil ich za ničotných ľudí s nízkym IQ. Podľa webu Politico je Trumpov výpad znakom rozkolu v hnutí MAGA, ktorý umocnili americko-izraelské útoky na Irán. Prezident skupinu komentátorov označil za tých, ktorí sa na jeho účet snažia zviditeľniť kritizovaním vojny, ktorú mnohí konzervatívni kritici vnímajú ako porušenie jeho predvolebného sľubu nezaťahovať Spojené štáty do vojenských konfliktov na Blízkom východe.

Hospodárske dopady vojny a situácia v regióne

Prezident Svetovej banky Ajay Banga v rozhovore s agentúrou Reuters uviedol, že vojna na Blízkom východe bude mať na svetovú ekonomiku reťazový dopad, a to aj v prípade, že krehké prímerie vydrží. Podľa základného scenára, ak vojna skoro skončí, by globálny rast mohol klesnúť o 0,3 až 0,4 percentuálneho bodu, pri pokračovaní vojny až o jeden percentuálny bod. Inflácia by sa mohla zvýšiť o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu, v prípade dlhšieho konfliktu až o 0,9 percentuálneho bodu. Konflikt už zvýšil ceny ropy o zhruba 50 percent a narušil dodávky ropy, plynu, hnojív, hélia i ďalších komodít, ako aj cestovný ruch a leteckú dopravu.

Spotrebiteľská dôvera v Spojených štátoch klesla v apríli na rekordné minimum v dôsledku obáv z rastúcich cien benzínu a ďalších negatívnych hospodárskych dopadov vojny s Iránom. Vyplýva to z predbežných výsledkov aprílového prieskumu Michiganskej univerzity. Index spotrebiteľskej dôvery podľa týchto výsledkov klesol na 47,6 bodu z marcových 53,3 bodu. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters predpovedali oveľa miernejší pokles, a to na zhruba 52 bodov.

Hormuzský prieliv, Libanon a protesty v Írsku

Hormuzským prielivom od stredajšieho začiatku krehkého prímeria preplávalo 15 lodí. S odkazom na údaje o lodnej doprave portálu MarineTraffic to napísal spravodajský server BBC. Pred konfliktom, ktorý sa začal 28. februára americko-izraelskými útokmi na Irán, preplávalo týmto prielivom kľúčovým pre svetovú prepravu ropy takmer 140 lodí denne. Zo 15 uvedených plavidiel boli štyri tankery prepravujúce ropu, plyn alebo chemikálie, ostatné boli kontajnerové lode. Asociácia letísk ACI varovala, že Európe hrozí nedostatok leteckého paliva, pokiaľ sa v najbližších troch týždňoch neobnoví doprava v Hormuzskom prielive.

Počet obetí izraelských vzdušných útokov na Libanon vzrástol na 357, uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva podľa agentúry AFP. Záchranári naďalej vyprošťujú ďalšie obete z trosiek. Izraelské útoky na juholibanonské mesto Nabatíja zabili 19 ľudí, z toho osem civilistov a 11 príslušníkov bezpečnostných zložiek, pričom najmenej 15 ľudí bolo zranených, píše libanonský denník L’Orient-Le Jour. Intenzívne izraelské nálety sa zameriavali na úradné budovy v Nabatíji, kde sídli libanonská štátna bezpečnosť, armádna rozviedka a ďalší miestni úradníci. Podľa denníka Le Monde žilo v meste na začiatku tohto mesiaca 75 000 obyvateľov, dnes ich tam zostáva len niekoľko stoviek.

V Írsku demonštranti, ktorí od vlády žiadajú opatrenia proti prudkému rastu cien pohonných hmôt, už štvrtý deň po sebe traktormi a nákladnými vozidlami blokovali prístav, palivový terminál aj ropnú rafinériu. Blokády boli vyvolané viac ako 20-percentným nárastom cien nafty od zahájenia vojny Izraela a USA proti Iránu na konci februára. Priemyselná skupina Fuels for Ireland uviedla, že viac ako 100 čerpacích staníc vyčerpalo zásoby pohonných hmôt a že tento počet by sa do večera mohol zvýšiť na 500. Doručovacia spoločnosť DPD oznámila, že v sobotu kvôli protestom pozastaví svoje služby v Írsku.