Celý život drela, počítala každú korunu a ako rozvedená matka samoživiteľka odišla za prácou až na Sibír. Dnes má osemdesiatdvaročná pani Jitka z pražskej Michle jediné prianie: ochrániť svoj milionový byt pred dcériným novým manželom a jeho príbuznými. Chce, aby majetok zostal výhradne v pokrvnej rodine. Ako to dosiahnuť a aké právne kroky treba podniknúť? Správu priniesol denník Blesk.

Životný príbeh, ktorý by vydal na román

Pani Jitka vlastní byt od roku 1986. Splácala ho sama — ako trikrát rozvedená žena s dcérou z prvého manželstva. Keď sa objavili finančné problémy a dcéra práve študovala na Vysokej škole ekonomickej, urobila radikálny krok. Odišla pracovať do vtedajšieho Sovietskeho zväzu na výstavbu plynovodov. Bola som tam štyri a pol roka. Byt som zaplatila a finančne nám pomohla, spomína na ťažké časy. Pracovala aj v Poľsku či na Kamčatke. Jej odhodlanie a pracovitosť sú základom majetku, o ktorý dnes bojuje — nie pre seba, ale pre svoju vnučku.

Dcéra sa medzičasom vydala po druhý raz. Pani Jitka síce má so súčasným zaťom dobré vzťahy, no v rodinnom usporiadaní vidí potenciálnu hrozbu. Dcérin nynější manžel má z pôvodného vzťahu tiež dcéru. Sú tam isté finančné aj emocionálne problémy. Nevidím dôvod dávať priestor niekomu inému ako mojej pokrvnej príbuznosti, hovorí rázne seniorka. Jej prianie je jasné: po jej smrti má byt zdediť dcéra, no po dcérinej smrti má celý byt pripadnúť vnučke — nie zaťovi ani jeho príbuzným.

Darovanie za života: jediná stopercentná istota

Podľa Ombudsmana denníka Blesk JUDr. Pavla Nováka sa musí pani Jitka v prvom rade rozhodnúť, či chce situáciu riešiť cestou dedičstva, alebo priamo — ešte za svojho života. Práve tu prichádza do úvahy darovanie. Pokiaľ chce, aby byt skutočne získala vnučka, jedine darovanie je na sto percent isté, zdôrazňuje JUDr. Pavel Novák.

Darovacia zmluva s vecným bremenom

Riešením je darovať byt vnučke ešte za života, pričom na byte sa zriadi vecné bremeno plného a neobmedzeného užívania bytu pani Jitkou doživotne. Týmto spôsobom pani Jitka nepríde o strechu nad hlavou — bude môcť v byte bývať až do konca života — no vlastníctvo prejde na vnučku okamžite. Zaťovi ani jeho príbuzným tak nevznikne žiadny nárok.

Závet a zmluva o zrieknutí sa dedičského práva

Ak pani Jitka nechce darovať byt hneď, existuje aj druhá cesta — kombinácia závetu a zmluvy o zrieknutí sa dedičského práva. JUDr. Pavel Novák odporúča dva súčasné kroky: v prvom kroku pani Jitka spíše závet, v ktorom odkáže byt priamo vnučke. V druhom kroku uzavrie s dcérou zmluvu o zrieknutí sa dedičského práva. Práve tu sa skrýva dôležitý právny detail — ak by sa dcéra jednoducho zriekla dedičského práva bez správnej formulácie, mohla by byť z dedenia vylúčená aj vnučka. Zmluva preto musí byť formulovaná tak, aby sa zrieknutie dcéry nevzťahovalo na jej potomkov. JUDr. Pavel Novák jednoznačne odporúča spísať všetky listiny formou notárskeho zápisu. Notár dokumenty pripraví ako kombináciu závetu a zmluvy o zrieknutí sa dedičského práva. Tým sa dosiahne riešenie, ktoré bude právne najpevnejšie a prakticky nenapadnuteľné, uzatvára.

Prítomnosť vnučky u notára nie je povinná, ale možná

JUDr. Pavel Novák tiež upresňuje, že vnučka nemusí byť účastníčkou zmluvy o zrieknutí sa dedičského práva. Môže však byť prítomná, ak sa budú súčasne spísať ďalšie listiny. Celý proces tak môže prebehnúť v rámci jednej návštevy notára, čo je praktické a časovo úsporné riešenie. Kľúčové je, aby pani Jitka neotáľala — závet aj darovacia zmluva sú dokumenty, ktoré je lepšie mať pripravené včas, kým je človek plne spôsobilý na právne úkony. Príbeh pani Jitky ukazuje, že starostlivosť o majetok a jeho ochranu pre milovaných blízkych nie je prejavom nedôvery, ale zodpovednosti a lásky.

Ako je to na Slovensku

Príbeh českej seniorky Jitky je pre slovenských čitateľov plne aktuálny — slovenský právny poriadok pozná rovnaké nástroje ochrany majetku. Na Slovensku dedičské právo upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa informácií portálu e-justice.europa.eu § 479 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň polovica ich zákonného dedičského podielu — ide o tzv. neopomenuteľných dedičov. Závetom teda nemožno obísť priamych potomkov.

Ako potvrdil partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners Pavol Daubner pre portál finsider.sk, závetom môže poručiteľ odlišne od zákonnej dedičskej postupnosti určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi, nesmie však vynechať neopomenuteľných dedičov — tými sú jeho potomkovia. Pre slovenských seniorov, ktorí chcú ochrániť majetok pred nežiaducimi dedičmi, je preto kľúčové poznať obe dostupné cesty.

Podľa portálu nubb.sk je darovanie formou darovacej zmluvy riešením počas života, na ktoré má darca ešte dosah. V rámci darovacej zmluvy si možno zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti — rovnako ako v prípade pani Jitky. Portál nubb.sk zároveň upozorňuje, že ak je nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom, nemôže ju obdarovaný previesť na inú osobu, ani ju zaťažiť, ani si na ňu vziať úver. Podľa portálu uzitocna.pravda.sk vecné bremeno doživotného užívania prechádza aj na ďalšieho nadobúdateľa — ak by vlastník byt predal, byt by bol aj naďalej zaťažený vecným bremenom, ktoré by musel rešpektovať aj nový vlastník.

Dôležitou správou pre slovenských seniorov je aj daňová stránka veci. Podľa portálu nubb.sk pri darovaní sa neplatí daň z darovania ani pri dedení daň z dedičstva — obidve cesty sú na Slovensku daňovo neutrálne. Čo sa týka formy závetu, portál patacpartners.sk uvádza, že slovenský právny poriadok pozná viacero foriem: vlastnoručný závet, závet napísaný inou osobou podpísaný pred dvomi svedkami a závet vo forme notárskej zápisnice, ktorý je najbezpečnejšou formou. Portál nubb.sk zároveň odporúča závet uložiť do Notárskeho centrálneho registra závetov a listín, keďže jeho prípadnú neplatnosť už nebude môcť poručiteľ po svojej smrti riešiť.