Sedemdesaťjedenročná Jana žila mimoriadne aktívnym životom – skákala padákom, cestovala po celom svete a ešte donedávna neužívala žiadne lieky. Potom sa však začala dusiť, za jediný týždeň pribrala pätnásť kilogramov a vedela, že niečo nie je v poriadku. Privolala si záchranku, ktorá ju odviezla do pražského IKEM. Ako informuje portál Blesk, lekári jej oznámili, že má srdcovú arytmiu a takmer zomrela. Namiesto náročnej operácie však podstúpila takzvanú abláciu – moderný zákrok, pri ktorom sa problematické tkanivo vypáli. Počet týchto zákrokov každým rokom rastie a ich výhody pre Blesk opísal Petr Peichl, vedúci lekár Oddelenia arytmológie v IKEM.

Pätnásť kilogramov za týždeň a záchranná brzda v podobe záchranky

Jana na zdravotné problémy nebola zvyknutá. Ešte dva roky pred príhodou neužívala žiadne lieky, pravidelne chodila do fitnescentra, skákala padákom a navštevovala vzdialené destinácie po celom svete. O to väčší šok pre ňu bol, keď sa náhle začala zadýchavať. Už nevládala vyjsť po schodoch, potila sa a za jediný týždeň od piatka do pondelka pribrala pätnásť kilogramov. Lekárka, ktorú navštívila, sa domnievala, že problém pochádza z pľúc, no Jane sa toto vysvetlenie nezdalo. Pribratá váha bola v skutočnosti voda.

Keď sa jej stav natoľko zhoršil, že prestala zvládať aj bežnú chôdzu, rozhodla sa zavolať záchranku. Previezli ju do Institutu klinické a experimentální medicíny v Prahe, čo ju podľa jej vlastných slov úplne šokovalo, pretože stále predpokladala, že problém má s pľúcami. Lekári však rýchlo zistili pravdu – Jana trpela srdcovou arytmiou a jej život bol v ohrožení.

Čo je srdcová arytmia a prečo môže byť smrteľná

Porucha rytmu, ktorá ohrozuje život

Srdcové arytmie sú podľa doc. MUDr. Petra Peichla, Ph.D., vedúceho lekára Oddelenia arytmológie na Klinike kardiológie v IKEM, veľmi častým problémom. Ide o poruchu srdcového rytmu, ktorá sa objavuje v súvislosti s vekom a je častejšia u starších pacientov. Pacienti s touto poruchou trpia búšením srdca, nevýkonnosťou, dýchavičnosťou, potením a únavou. Niektoré formy arytmie však môžu pacienta priamo ohrozovať na živote – či už pre riziko cievnej mozgovej príhody, srdcového zlyhania, alebo dokonca náhlej srdcovej smrti.

Fibrilácia predsiení ako najčastejšia forma

Jana trpela fibriláciou predsiení, čo je podľa Peichla najčastejšia forma arytmie. Srdcové arytmie sa bežne objavujú u ľudí nad sedemdesiat rokov a so stúpajúcim vekom riziko narastá. Z ľudí nad osemdesiat rokov má arytmiu každý desiaty. Peichl dodáva, že kto sa dožije sto rokov, má arytmiu prakticky v sto percentách prípadov. Arytmií celkovo pribúda aj preto, lebo sa zlepšuje lekárska starostlivosť a pacienti sa dožívajú vyššieho veku. Okrem veku je veľmi rizikovým faktorom obezita, ktorá je podľa Peichla problémom v českej populácii a zvyšuje kardiovaskulárne riziko.

Moderná ablácia: zákrok za hodinu a rýchly návrat do života

Ako ablácia funguje

Jana o ablácii nikdy predtým nepočula, no prekvapilo ju, aký rýchly zákrok to bol a ako rýchlo sa po ňom cítila dobre. Peichl vysvetľuje, že ide o takzvaný katetrizačný prístup – cez žilu alebo tepnu v slabine sa zavedie katéter do srdca a problematické tkanivo sa vypáli pomocou elektrických impulzov. Samotný zákrok vrátane celej prípravy trvá do hodiny, pričom sa dnes bežne vykonáva v celkovej anestézii a pacient odchádza domov na druhý deň. Jana po prebudení nesmel dvadsaťštyri hodín vstávať, no zákrok nebol bolestivý. Jedinou stopou zostali veľké modriny v slabinách, ktoré vydržali asi mesiac. Okamžite po zákroku mohla opäť normálne dýchať.

Rekonvalescencia a návrat k bežnému životu

Rekonvalescencia po ablácii je rýchla. Peichl odporúča pacientom, aby týždeň obmedzili väčšiu fyzickú záťaž, po ktorom môžu pokračovať v bežných činnostiach. Jana sa rýchlo vrátila k cvičeniu aj cestovaniu, dostala len lieky. Rok a pol po zákroku bola bez problémov, no potom sa ťažkosti vrátili – počas nasledujúceho polroka ju záchranná služba odviezla do nemocnice štyri až päťkrát. Lekári v IKEM vyhodnotili, že arytmia pretrváva a bude potrebná opakovaná ablácia.

Nové technológie posúvajú liečbu vpred

Podľa Peichla je niekedy potrebné abláciu zopakovať, čo súvisí s vekom pacienta. Vďaka novším katétrom a vylepšenej technológii sa však počty opakovaných zákrokov znižujú a ich účinnosť rastie. Kým v minulosti sa tkanivo vypaľovalo alebo mrazilo, dnes sa používajú vysokonapäťové elektrické impulzy jednosmerného prúdu, ktoré ovplyvnia tkanivo tak, aby negenerovalo arytmické impulzy. Vďaka tejto metóde sa zákroky výrazne skrátili a zjednodušili. Peichl, ktorý začínal svoju kariéru pred dvadsiatimi šiestimi rokmi, si cení, ako ďaleko sa vývoj posunul – vtedy zákroky trvali mnoho hodín a nemali optimálne výsledky. U pacientov, ktorí už katetrizačný zákrok podstúpili, je postup trochu zložitejší, pretože treba zmapovať skôr ošetrené miesto v srdci, čo predlžuje výkon na asi dve hodiny. V Česku ročne potrebuje abláciu dvanásťtisíc pacientov a len v IKEM vykonali minulý rok tisícpäťstodevätdesiatštyri ablácií. IKEM v máji usporiadal aj odbornú akciu Prague Rhythm zameranú na liečbu srdcových arytmií, kde prezentoval tieto moderné spôsoby liečby. Ablácia môže pomôcť väčšine pacientov so srdcovými arytmiami, hoci v prípadoch pokročilého srdcového ochorenia je niekedy potrebný iný zákrok alebo implantácia kardiostimulátora.

Aká je situácia na Slovensku

Príbeh Jany rezonuje aj so slovenskou realitou. Podľa údajov portálu presrdce.eu má fibriláciu predsiení – najčastejšiu formu srdcovej arytmie – na Slovensku odhadom 150 000 ľudí a ročne pribudne ďalších 35 000 nových pacientov s touto diagnózou. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií malo fibriláciu predsiení v sledovanom roku 120 340 ľudí, pričom až 17 433 z nich patrilo do vekovej skupiny 22 až 44 rokov, ako uvádza pravda.sk.

Podľa štatistík zverejnených na nusch.sk je až 84 percent pacientov so srdcovou arytmiou starších ako 65 rokov. Epidemiologické štúdie zároveň ukazujú, že až 25-percentné riziko fibrilácie predsiení hrozí každému, kto sa dožije štyridsiatky. Závažnosť ochorenia podčiarkuje aj ďalší údaj z pravda.sk: až 20 percent pacientov, ktorí utrpeli cievnu mozgovú príhodu, malo zistenú fibriláciu predsiení.

Predsedníčka Slovenskej asociácie srdcových arytmií Gabriela Kaliská podľa sita.sk upozorňuje, že výskyt fibrilácie predsiení v Európe aj na Slovensku stále rastie – a to nielen u seniorov, ale aj u mladých ľudí vo veku 22 až 44 rokov. Globálny rozmer problému priblížil portál vedanadosah.cvtisr.sk: na celom svete žije až 40 miliónov pacientov s fibriláciou predsiení a ich počet sa v najbližších 25 rokoch zdvojnásobí.