Blízky východ zostáva v centre svetovej pozornosti. Izrael a Libanon sa dohodli na predĺžení prímeria o 45 dní – výsledok dvojdňových rokovaní sprostredkovaných Spojenými štátmi vo Washingtone. Americký prezident Donald Trump medzitým spochybnil správy niektorých médií o tom, že Irán má stále dostatočné raketové kapacity. Podľa neho bolo zničených 80 percent iránskeho arzenálu. Správu o predĺžení prímeria priniesla agentúra Reuters. Konflikt, ktorý vypukol 28. februára tohto roku americkými a izraelskými údermi proti Iránu, naďalej destabilizuje celý región a jeho dôsledky pociťuje celý svet.

Prímerie medzi Izraelom a Libanonom: čo sa dohodlo

Hovorca amerického ministerstva zahraničia Tommy Pigott oznámil predĺženie prímeria medzi Izraelom a Libanonom o 45 dní. Označil predchádzajúce dvojdňové rokovania za "veľmi produktívne" a zdôraznil, že ich sprostredkovateľom boli Spojené štáty. Prímerie nadväzuje na dohodu, ktorú americký prezident Donald Trump pôvodne vyhlásil 16. apríla.

Pigott zároveň avizoval ďalšie kolá rokovaní. Na politickej úrovni sa strany stretnú 2. a 3. júna, na bezpečnostnej úrovni už 29. mája v Pentagone za účasti izraelskej a libanonských vojenských delegácií. "Dúfame, že tieto diskusie prispejú k trvalému mieru medzi oboma krajinami, plnému uznaniu vzájomnej suverenity a územnej celistvosti a k zabezpečeniu skutočnej bezpečnosti pozdĺž ich spoločnej hranice," uviedol Pigott.

Úder na veliteľa Hamásu v Gaze

Paralelne s diplomatickými rokovaniami Izrael oznámil, že vykonal úder v Pásme Gazy zameraný na Izzadína Haddáda – šéfa ozbrojeného krídla teroristickej skupiny Hamás. Izrael ho označil za jedného z hlavných strôjcov útoku zo 7. októbra 2023, po ktorom nasledovalo viac ako dvojročné izraelské ťaženie v Pásme Gazy. Haddád sa stal lídrom vojenského krídla Hamásu po smrti Muhammada Sinvára, ktorého izraelská armáda zabila pri útoku v máji minulého roka.

Podľa zdravotníkov v Pásme Gazy boli pri úderoch na byt a vozidlo zabití traja ľudia. Či bol medzi nimi Haddád, zostáva nejasné. Ďalších 20 osôb utrpelo zranenia. Haddád je najvyššie postaveným predstaviteľom Hamásu, na ktorého Izrael zaútočil od začiatku prímeria sprostredkovaného USA v októbri minulého roka. Hamás na žiadosť agentúry Reuters o komentár nereagoval.

Pozadie konfliktu: ako sa vojna rozpútala

Spojené štáty a Izrael zahájili 28. februára tohto roku útoky proti Iránu, ktoré zažali regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali útočiť dronmi, balistickými strelami a raketami nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Pri úderoch zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí, ktorého nahradil jeho syn Modžtaba Chameneí. Irán následne zablokoval Hormuzský prieliv, čo spôsobilo výrazný rast cien ropy a zemného plynu na svetových trhoch.

Trump, Merz a diplomatický tlak na Irán

Americký prezident Donald Trump na palube prezidentského špeciálu Air Force One, ktorým sa vracal z Pekingu, spochybnil správy niektorých médií o tom, že Irán disponuje stále dostatočnými raketovými kapacitami. Podľa Trumpa bolo zničených 80 percent iránskeho arzenálu. Reportérovi denníka The New York Times, ktorý bol prítomný na palube, Trump povedal, že jeho spravodajstvo o Iráne je "zradcovské".

Denník The New York Times v článku z tohto týždňa uviedol, že verejné vyhlásenia americkej administratívy o vojensky zničenom Iráne sú v príkrom rozpore s tým, čo jej oznamujú vlastné spravodajské služby. Z utajovaných analýz z tohto mesiaca podľa denníka vyplýva, že iránsky režim má prístup k väčšine svojich základní a zariadení na skladovanie a odpaľovanie striel rôzneho typu.

Trump sa v Pekingu stretol aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Uviedol, že obaja majú veľmi podobný názor na ukončenie konfliktu – nechcú, aby Teherán získal jadrové zbrane, a "chcú mať otvorený" Hormuzský prieliv. Trump zároveň oznámil, že Si Ťin-pching počas rokovaní sľúbil, že Iránu neposkytne vojenské vybavenie. "Povedal, že im nedá vojenské vybavenie. To je dôležité vyhlásenie. Povedal to dnes," citoval Trump čínskeho prezidenta.

Na rovnakej línii sa zhodli aj nemecký kancelár Friedrich Merz a Trump počas telefonátu. "Dobrý telefonát s prezidentom Spojených štátov amerických Donaldom Trumpom na jeho spiatočnej ceste z Číny. Sme zajedno: Irán musí teraz k rokovaciemu stolu. Hormuzský prieliv sa musí otvoriť. Teherán nesmie mať žiadne jadrové zbrane," uviedol Merz. Dodal, že s Trumpom hovoril aj o mierovom riešení vojny na Ukrajine a o nadchádzajúcom summite NATO, ktorý sa uskutoční začiatkom júla v tureckom hlavnom meste Ankare.

Hormuzský prieliv a ekonomické dôsledky blokády

Ceny ropy rastú, dohoda je v nedohľadne

Ceny ropy 15. mája výrazne rástli. Severomorská ropa Brent sa okolo 16:45 stredoeurópskeho letného času pohybovala mierne pod hranicou 109 dolárov za barel, čo predstavovalo nárast asi o tri percentá. Americká ľahká ropa West Texas Intermediate (WTI) si pripísala viac ako tri percentá a nachádzala sa v blízkosti 104,50 dolára za barel. Analytici bankovej spoločnosti Commerzbank podľa agentúry Reuters uviedli: "Tón medzi USA a Iránom sa opäť stal oveľa viac konfrontačným. Hoci prímerie trvá, nádej na rýchle znovuotvorenie Hormuzského prielivu opadla."

Spojené arabské emiráty urýchľujú výstavbu ropovodu

Spojené arabské emiráty reagujú na blokádu Hormuzského prielivu konkrétnym krokom. Urýchlia výstavbu nového ropovodu, ktorý by mal zdvojnásobiť vývoznú kapacitu cez prístav Fudžajra, čím sa výrazne rozšíria možnosti obísť Hormuzský prieliv. Korunný princ Abú Zabí šajch Chálid bin Muhammad bin Zajd nariadil štátnej ropnej spoločnosti Abu Dhabi National Oil Company (ADNOC), aby urýchlila práce na projekte ropovodu West-East Pipeline. Podľa vládnej tlačovej kancelárie Abú Zabí sa ropovod už stavia a jeho prevádzka má byť spustená budúci rok.

Úder na dievčenskú školu v Mínábe pod drobnohľadom

Veliteľ oblastného veliteľstva amerických síl CENTCOM admirál Brad Cooper vyhlásil, že vzdušný úder na dievčenskú školu v Mínábe je jediným incidentom s civilnými obeťami vo vojne proti Iránu, o ktorom vie. Podľa denníka The New York Times to Cooper povedal pri vypočutí v Kongrese, kde uviedol, že útok mohol byť vykonaný americkou bombou a stále sa prešetruje. Útok, pri ktorom podľa iránskych úradov zahynulo 175 ľudí, prevažne detí, sa stal 28. februára – v prvý deň americko-izraelských úderov na Irán. Spojené štáty vo vojenskej kampani proti Iránu vykonali viac ako 13 600 úderov. Časť senátorov prijala Cooperovo tvrdenie podľa NYT veľmi skepticky.

Ako sa konflikt dotýka Slovenska

Predĺženie prímeria medzi Izraelom a Libanonom a pretrvávajúca blokáda Hormuzského prielivu sa priamo odrážajú aj v slovenských peňaženkách. Podľa portálu FinReport.sk je nafta na Slovensku medziročne drahšia približne o 20 percent a benzín o viac ako 10 percent, pričom hlavnou príčinou sú práve dôsledky konfliktu na Blízkom východe a uzavretie Hormuzského prielivu. Podľa údajov TechByte.sk sa benzín 95 v marci dostal na 1,524 eura za liter a bežná nafta na 1,528 eura za liter.

Portál FinReport.sk zároveň pripomína, že Hormuzský prieliv patrí medzi najdôležitejšie dopravné tepny sveta – prechádza ním približne pätina globálneho obchodu s ropou. Ako informuje Pravda.sk, cez Hormuzský prieliv po prvýkrát v histórii neplávajú žiadne tankery. Odborníci varujú, že tento stav môže spôsobiť celosvetové zdraženie palív, plynu, ale aj potravín. Pravda.sk tiež upozorňuje, že cez prieliv neprechádza len ropa a plyn, ale aj veľká časť svetových dodávok hélia – plynu nevyhnutného pre technologický sektor.

Situáciu sleduje aj Česká národná banka. Podľa portálu Peníze.cz člen bankovej rady Jakub Seidler uviedol, že s predlžujúcim sa konfliktom sa znižuje pravdepodobnosť, že bude možné "prečkať cenový šok bez úpravy úrokových sadzieb." Česká národná banka tak vyčkáva a kľúčovým faktorom pre ďalší vývoj úrokových sadzieb bude vývoj situácie na Blízkom východe.