Krehké prímerie medzi Izraelom a Libanonom dostalo novú šancu – predĺžilo sa o ďalších 45 dní. Radosť z dohody však trvala len krátko. Izraelská armáda nariadila evakuáciu deviatich dedín na juhu Libanonu a napriek platnému prímerie v oblasti uskutočnila nové vzdušné útoky. Ako cieľ označila infraštruktúru libanonského militantného hnutia Hizballáh. Región pritom sužuje rozsiahlejší konflikt, ktorý vypukol 28. februára, keď USA a Izrael zahájili útoky proti Iránu. Ako informuje portál Blesk.cz, dohodu o predĺžení prímeria uzavreli Izrael a Libanon v piatok vo Washingtone. Odvtedy sa situácia na Blízkom východe naďalej vyvíja búrlivo a s ďalekosiahlymi dôsledkami pre celý svet.

Prímerie na papieri, útoky v praxi

Prímerie medzi Izraelom a Libanonom, uzavreté 16. apríla, malo pôvodne vypršať v nedeľu. Obe strany sa však v piatok vo Washingtone dohodli na jeho predĺžení o 45 dní. Hovorca amerického ministerstva zahraničia Tommy Pigott označil dvojdňové rokovania za "veľmi produktívne" a potvrdil, že sprostredkovateľom boli Spojené štáty.

Pigott zároveň oznámil konkrétne termíny ďalších rokovaní. Na bezpečnostnej úrovni sa stretnú izraelská a libanonská vojenská delegácia 29. mája v Pentagone. Rokovania na politickej úrovni sú naplánované na 2. a 3. júna. "Dúfame, že tieto diskusie prispejú k trvalému mieru medzi oboma krajinami, plnému uznaniu vzájomnej suverenity a územnej celistvosti a k zabezpečeniu skutočnej bezpečnosti pozdĺž ich spoločnej hranice," uviedol Pigott.

Napriek platnej dohode Izrael v ten istý deň nariadil evakuáciu deviatich libanonských dedín a vzápätí zaútočil. Hizballáh odpovedal dronovým útokom na severskoizraelskú obec Roš Hanikra, ktorá leží v tesnej blízkosti hraníc s Libanonom. Pri útoku boli zranení traja civilisti. Dron zasiahol parkovisko, pričom varovné sirény sa vopred nerozozneli.

Gaza a cieľ s menom Izzadín Haddád

Útok na veliteľa Hamásu

Izrael v ten istý deň uskutočnil v Pásme Gazy úder zameraný na šéfa ozbrojeného krídla teroristickej skupiny Hamás. Izraelská armáda označila Izzadína Haddáda za strůjcu útoku zo 7. októbra 2023, po ktorom nasledovalo viac ako dva roky trvajúce izraelské ťaženie v Pásme Gazy. Haddád sa stal lídrom vojenského krídla Hamásu po smrti Muhammada Sinvára, ktorého izraelská armáda zabila pri útoku v máji minulého roka.

Obete a nejasnosti

Podľa zdravotníkov v Pásme Gazy boli pri útokoch na byt a vozidlo zabití traja ľudia. Ďalších 20 osôb utrpelo zranenia. Či bol medzi obeťami aj samotný Haddád, v čase uzávierky správy nebolo jasné. Hamás na žiadosť agentúry Reuters o komentár nereagoval. Haddád je najvyššie postaveným predstaviteľom Hamásu, na ktorého Izrael zaútočil od začiatku prímeria sprostredkovaného USA vlani v októbri.

Hormuzský prieliv, ropa a diplomatické napätie

Ceny ropy rastú, prieplav je zablokovaný

Širší konflikt na Blízkom východe sa naplno prejavuje na svetových trhoch. Iránska blokáda Hormuzského prielivu výrazne zdvihla ceny ropy a plynu. Severomorská ropa Brent sa pohybovala mierne pod hranicou 109 dolárov za barel, čo predstavuje nárast asi o tri percentá. Americká ľahká ropa West Texas Intermediate (WTI) si pripísala viac ako tri percentá a nachádzala sa v blízkosti 104,50 dolára za barel.

Analytici bankovej spoločnosti Commerzbank podľa agentúry Reuters uviedli: "Tón medzi USA a Iránom sa opäť stal oveľa viac konfrontačným. Hoci prímerie trvá, nádej na rýchle znovuotvorenie Hormuzského prielivu poľavila." Írán medzitým začal umožňovať niektorým čínskym lodiam plavbu prielivom v súlade s iránskym protokolom pre správu prielivu. Iránske revolučné gardy uviedli, že od stredajšieho večera prielivom preplulo okolo 30 plavidiel s povolením iránskych úradov.

Diplomatické signály z Berlína, Washingtonu aj Pekingu

Americký prezident Donald Trump a nemecký kancelár Friedrich Merz sa dnes v telefonáte zhodli na troch kľúčových bodoch: Irán musí zasadnúť k rokovaciemu stolu, Hormuzský prieliv sa musí otvoriť a Teherán nesmie disponovať jadrovými zbraňami. Merz to uviedol na sieti X a dodal, že s Trumpom hovoril aj o mierovom riešení vojny na Ukrajine a o nadchádzajúcom summite NATO v Ankare. "USA a Nemecko sú silní partneri v silnom NATO," napísal kancelár.

Trump zároveň spochybnil správy niektorých médií o tom, že Irán má stále dostatočné raketové kapacity. Podľa neho bolo zničených 80 percent iránskeho arzenálu. Denník The New York Times však v článku z tohto týždňa uvádza, že utajované analýzy z tohto mesiaca naznačujú opak – iránsky režim má podľa nich prístup k väčšine svojich základní a zariadení na skladovanie a odpaľovanie striel rôzneho typu. Reportérovi NYT na palube prezidentského špeciálu Air Force One Trump povedal, že jeho spravodajstvo o Iráne je "zradcovské".

Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching sa dnes zhodli, že Hormuzský prieliv musí zostať otvorený pre voľnú prepravu ropy a zemného plynu. Írán medzičasom pristúpil k povoleniu plavby čínskych lodí po žiadostiach čínskeho ministra zahraničia a veľvyslanca v Teheráne.

Letecká doprava a cestovný ruch pod tlakom

Vysoké ceny leteckého paliva sa čoraz výraznejšie prejavujú aj v cestovnom ruchu. Šéf Medzinárodného združenia pre leteckú dopravu (IATA) Willie Walsh pre stanicu BBC potvrdil, že vyššie ceny leteniek v Európe sú nevyhnutné. Podľa neho by sa dopady narušenia trhu mohli prejaviť ešte v budúcom roku, aj keby sa Hormuzský prieliv okamžite uvoľnil. Walsh zároveň zdôraznil, že nie je dôvod na paniku, no v Británii pretrvávajú obavy z možného nedostatku leteckého paliva počas leta.

Turisté po celej Európe prehodnocujú svoje dovolenkové plány. Mnohí s rezerváciami radšej čakajú na neskorší termín a počítajú s väčšou flexibilitou. Konflikt na Blízkom východe narúša obľúbené trasy a zdražuje cestovanie v čase, keď cena ropy prekračuje 100 dolárov za barel.

Škola v Mínábe a otázky o civilných obetiach

Veliteľ oblastného veliteľstva amerických síl CENTCOM admirál Brad Cooper vyhlásil, že vzdušný útok na dievčenskú školu v Mínábe je jediným incidentom s civilnými obeťami vo vojne proti Iránu, o ktorom vie. Uviedol to podľa denníka The New York Times vo štvrtok pri vypočúvaní v Kongrese a dodal, že útok mohol byť vykonaný americkou bombou, no stále sa prešetruje. Pri útoku 28. februára, v prvý deň americko-izraelských úderov na Irán, zahynulo podľa iránskych úradov 175 ľudí, prevažne detí. Časť senátorov Cooperovo tvrdenie prijala podľa NYT veľmi skepticky, keďže médiá, mimovládne organizácie aj iránske úrady v minulosti informovali o viacerých útokoch na civilné ciele. Spojené štáty vo vojenskej kampani proti Iránu uskutočnili viac ako 13 600 úderov.

Ako sa konflikt dotýka Česka a Slovenska

Vojna na Blízkom východe a blokáda Hormuzského prielivu sa priamo premietajú do každodenného života slovenských aj českých domácností – predovšetkým prostredníctvom rastúcich cien pohonných hmôt a leteniek. Česká národná banka (ČNB) ponechala základnú úrokovú sadzbu na úrovni 3,5 percenta, na ktorej sa nachádza od mája minulého roka. Časť bankovej rady však otvorene varuje, že pri predlžovaní konfliktu bude nutné sadzby upraviť, ako vyplýva zo záznamu z rokovania bankovej rady citovaného priamo v zdrojovom článku.

Člen bankovej rady Jakub Seidler podľa záznamu uviedol, že s predlžujúcim sa konfliktom postupne klesá pravdepodobnosť, že bude možné "prečkať cenový šok bez úpravy úrokových sadzieb". Viceguvernérka Eva Zamrazilová avizovala, že bez upokojujúcich signálov bude pre ňu relevantná úvaha o zvýšení sadzieb. Člen bankovej rady Jan Procházka zasa zdôraznil, že ČNB musí byť pripravená sadzby zvýšiť, ak porastie výhľad inflácie v dôsledku druhotných dopadov konfliktu na ceny iných tovarov a služieb. Členovia rady sa zhodli, že ČNB by nemala reagovať priamo na vývoj cien ropy, ale sledovať práve tieto druhotné dopady.

Šéf IATA Willie Walsh pre BBC potvrdil, že vyššie ceny leteniek v Európe sú nevyhnutné a ich dopady môžu pretrvávať až do budúceho roka. Cena ropy Brent sa pohybuje pod 109 dolármi za barel a WTI okolo 104,50 dolára, čo sa podľa zdrojového článku v Česku prejavilo predovšetkým zdražením pohonných hmôt. Slovensko ako členský štát eurozóny čelí rovnakým inflačným tlakom, pričom menovú politiku v eurozóne určuje Európska centrálna banka.