Pri severnej hranici Izraela sa ozývajú dlhé dávky guľometnej paľby z vnútra Libanonu. Nové izraelské jednotky prenikajú na strategické pozície v pohraničnej oblasti. Vzduch nad zničenými šiitskými dedinami, rozbitými počas poslednej pozemnej vojny v roku 2024, nepretržite otriasajú údery leteckých útokov. Situácia sa rýchlo vyhrocuje a vojenské pohyby naznačujú, že konflikt môže nadobudnúť oveľa väčší rozsah. Ako informuje BBC, vo štvrtok vyšší vojenský predstaviteľ potvrdil, že izraelské pozemné sily obsadzujú ďalšie kopce v Libanone s cieľom lepšie chrániť severné izraelské komunity.

Masívne vojenské presúvanie pri hranici

V piatok ráno boli pri hranici rozmiestnené desiatky tankov a obrnených buldozérov. Tento výrazný nárast vojenskej prítomnosti živí špekulácie o plánovanej rozsiahlej pozemnej invázii. Vyšší vojenský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, uviedol: "Môžeme sa ocitnúť v situácii, keď budeme musieť manévrovať do oblasti južne od rieky Litani v tej či onej forme a nechceme tam civilistov." Dodal, že sily sú pripravené okamžite sa pohnúť, ak dostanú rozkaz, pričom plány zahŕňajú postup až k rieke Litani a prípadne aj za ňu.

Izrael vydal rozsiahly evakuačný príkaz pre južný Libanon, ktorý sa vzťahuje na územie siahajúce približne 27 kilometrov do vnútrozemia krajiny. Náčelník generálneho štábu Izraelských obranných síl Eyal Zamir vyhlásil, že cieľom operácie v Libanone je odzbrojenie Hezbolláhu a že nepoľaví, kým sa to nepodarí.

Hezbolláh útočí, civilisti utekajú

Každodenné raketové útoky na sever Izraela

Hezbolláh sa v pondelok zapojil do vojny po boku svojho spojenca Iránu a odvtedy každý deň odpaľuje rakety a drony na severný Izrael. Väčšinu z nich zachytávajú izraelské protivzdušné systémy. Obyvatelia jednej izraelskej pohraničnej komunity, ktorú v utorok zasiahol dron, novinárom povedali, že nemajú v pláne odísť. "Kam by som šiel?" povedal jeden z obyvateľov a dodal: "Do Jeruzalema? Tel Avivu? Tam je teraz nebezpečnejšie."

Státisíce Libanončanov na úteku

Na libanonskej strane hranice utekajú státisíce civilistov pred izraelskými leteckými útokmi. Deje sa to necelých 18 mesiacov po tom, čo prímerie v novembri 2024 ukončilo predchádzajúci konflikt. Počas tej vojny Izrael bojoval dom po dome cez mnohé libanonské pohraničné dediny. Ich zničené pozostatky stále lemujú krajinu. Podľa dostupných informácií sa niektorí bojovníci Hezbolláhu do týchto oblastí vrátili a Izrael teraz znovu bojuje na rovnakom území.

Politické hlasy a vízia sterilnej zóny

Izraelský líder opozície Jair Lapid v rozhovore pre miestnu televíziu vyhlásil, že Izrael nebude mať inú možnosť, ako vytvoriť v južnom Libanone takzvanú sterilnú zónu, podobnú Žltej línii v Gaze, ktorá označuje hranicu medzi územím dočasne drženým izraelskými silami a územím kontrolovaným Hamasom. "Oblasť bez libanonských dedín," povedal Lapid. "Možno to bude nepekné alebo nepríjemné zrovnať so zemou dve či tri libanonské dediny, ale sami si to privolali. Nikto im nehovoril, že sa musia stať hostiteľským štátom teroristickej organizácie."

Strategický kontext a otázky bez odpovede

Izraelský komentátor Avi Issacharof vyzval svoju krajinu, aby si "na chvíľu zostúpila na zem". V denníku Jedioth Ahronoth napísal, že zvrhnutie iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího môže znieť lákavo, no "v uliciach Teheránu nie sú žiadne davy, žiadne rozsiahle verejné protesty a zatiaľ žiadne menšinové milície neovládajú územie". Dodal, že koniec Chameneího by neznamenal koniec iránskeho režimu.

Bez útokov na Hezbolláh v roku 2024, ktoré výrazne oslabili tohto kľúčového iránskeho spojenca, by Izrael len ťažko mohol viesť súčasnú vojnu proti Iránu alebo predchádzajúcu z júna minulého roka bez oveľa vyšších strát na vlastnom území. Izraelská stratégia a prah tolerancie rizika sa mohli zmeniť od útokov Hamasu 7. októbra 2023, no bez jasného politického plánu pre obdobie po skončení vojny zostáva otázka, kam smeruje nový Blízky východ, bez odpovede.