Americko-izraelské útoky na Irán pokračujú a napätie na Blízkom východe narastá. Iránska armáda nasadila hypersonické rakety, ktoré dokážu meniť smer počas letu a výrazne komplikujú ich zachytenie systémami protivzdušnej obrany. Americký prezident Donald Trump zdôvodnil útoky snahou zabrániť Iránu získať jadrové zbrane. Iránska strana odpovedala odpálením rakiet a vyslaním dronov na Izrael aj americké základne v regióne. Ako informuje Blesk, analytici sa zhodujú, že tretia svetová vojna nehrozí, no zároveň upozorňujú, že doba sa zmenila a s tým prichádzajú nové riziká.

Útoky a evakuácia Čechov z Dubaja

V Dubaji sa v sobotu ráno spustil poplach a aktivovala sa protivzdušná obrana. Nad mestom sa ozývali výbuchy a trosky zostreleného dronu dopadli v blízkosti letiska, ktoré na čas obmedzilo prevádzku. Čitateľka čakajúca na repatriačný let opísala situáciu pre Blesk: let spoločnosti Smartwings mal odštartovať z letiska DWC o 17:10, pričom druhé dubajské letisko DXB bolo ráno ochromené výbuchmi z dopadu trosiek zostreleného dronu. Podľa jej slov boli na letisku v prevahe rodiny s deťmi a seniori. "Čakanie sa predlžuje a začína stúpať nervozita, hlavne u detí. Všetci sa tešia domov," uviedla.

Z Dubaja sa z piatka na sobotu vrátilo do Prahy asi 380 ľudí dvoma letmi Smartwings. Ďalšie repatriačné spoje mali nasledovať. Podľa ministerstva zahraničných vecí bolo v systéme cestovania DROZD stále zapísaných zhruba 4 300 Čechov nachádzajúcich sa v oblasti Blízkeho východu. Medzitým izraelská armáda oznámila ďalšie masívne údery na Teherán a požiare hlásili aj z tamojšieho letiska Mehrábád.

Hypersonické rakety a arzenál Iránu

Irán podľa izraelských médií nasadil proti Izraelu nové hypersonické strely Fattah-1 a Fattah-2. Tieto zbrane letia extrémnou rýchlosťou a navyše dokážu počas letu meniť smer. Jedna z týchto striel mala zasiahnuť opevnené veliteľské centrum izraelskej armády. Teherán pri nich uvádza rýchlosť až okolo Mach 13 až 15, čo je viac ako desaťnásobne rýchlejšie ako bežné dopravné lietadlo. Vďaka špeciálnej hlavici môžu v záverečnej časti letu manévrovať, čo výrazne komplikuje ich zachytenie systémami protivzdušnej obrany.

Teherán zároveň priznal, že vôbec po prvý raz nasadil aj jednu zo svojich najmohutnějších striel nazvanú Khorramšahr-4. Táto raketa má podľa dostupných údajov dolet približne 2 000 kilometrov a je navrhnutá tak, aby uniesla bojovú hlavicu vážiacu takmer dve tony. Samotná strela pritom váži okolo 20 ton. Irán pripustil, že raketu vypálil na letisko Davida Ben Guriona v Tel Avive a ďalšie ciele v Izraeli. Z iránskeho územia tak možno s obrovskou ničivou silou zasiahnuť nielen Izrael, ale aj Egypt, Turecko, Grécko či časť Bulharska.

Čo hovoria analytici o iránskych zbraniach

Západní analytici upozorňujú, že skutočné schopnosti niektorých nových iránskych rakiet zatiaľ nie sú úplne jasné. Ukazuje sa, že Teherán postupne skúša rôzne typy zbraní zo svojho arzenálu, od dronov cez klasické balistické strely až po nové hypersonické projekty. Podľa amerického generála Kennetha McKenzieho, ktorý to uviedol v roku 2023 pred Kongresom, vlastní Irán viac ako 3 000 balistických striel určených na nesenie konvenčných aj jadrových hlavíc.

Iránsky jadrový program a medzinárodné obavy

Iránsky jadrový program dlhodobo vyvoláva obavy najmä v západnom svete. V roku 2015 Irán podpísal so svetovými mocnosťami, konkrétne s USA, Čínou, Ruskom, Nemeckom, Francúzskom a Britániou, dohodu nazvanú Spoločný všeobecný akčný plán (JCPOA). Jej súčasťou bolo zmiernenie protiíránskych sankcií výmenou za obmedzenie jadrových ambícií Teheránu. Dohoda umožňovala Iránu obohacovať urán maximálne na 3,67 percenta. Trump však v roku 2018 od dohody odstúpil s tým, že je nedostatočná, a sankcie obnovil. Teherán následne začal záväzky z dohody postupne vypovíkať a zvyšovať úroveň obohacovania uránu.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že cieľom amerických a izraelských úderov je odstrániť existenčnú hrozbu, ktorú predstavuje režim v Teheráne. "Tento vražedný teroristický režim nesmie byť vyzbrojený jadrovými zbraňami, ktoré by mu umožnili ohrozovať celé ľudstvo," vyhlásil Netanjahu. Irán dlhodobo popiera, že by usiloval o získanie jadrových zbraní, a tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne mierové zameranie.

Stav iránskych jadrových zariadení

Irán dlhodobo disponuje uránom obohateným na 60 percent, ktorý možno malým technickým krokom obohatiť na 90 percent, čo je úroveň dostatočná na výrobu jadrovej zbrane. Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) z minulého septembra si Irán udržiava zásoby 440,9 kilogramu uránu obohateného na 60 percent. Agentúra tiež upozornila, že Irán je jedinou krajinou na svete, ktorá nemá jadrové zbrane a vyrába takýto materiál.

Hlavné iránske zariadenie na obohacovanie uránu sa nachádza v komplexe v Natanze, 225 kilometrov južne od Teheránu. Okrem Natanzu obohacuje Irán urán aj v podzemnom zariadení Fordo, ktoré bolo vybudované v tajnosti vo vnútri hory, aby bolo chránené pred prípadným leteckým útokom. Teherán prevádzkuje aj jadrový komplex v Isfaháne. Jediná funkčná iránska jadrová elektráreň sa nachádza v Búšehre, vo výstavbe je ťažkovodná jadrová elektráreň v Aráku. Počas 12-dňovej vojny medzi Izraelom a Iránom v minulom roku bolo nadzemné zariadenie v Natanze podľa MAAE úplne zničené a podzemné bolo prinajmenšom vážne poškodené. Zasažené boli aj jadrové zariadenia v Isfaháne a Fordo.

Rokovania a diplomatické snahy

Pred vojenským zásahom viedli v únore Irán a Spojené štáty tri kolá nepriamych rozhovorov o iránskom jadrovom programe. Prvé kolo sa konalo 6. februára v Ománe a druhé nasledujúci týždeň vo Švajčiarsku. Tretie kolo prebehlo vo štvrtok v Ženeve. Ďalšie rokovania sa mali uskutočniť v pondelok vo Viedni.

Ománsky minister zahraničných vecí Badr Busaídí, ktorého úrad rozhovory medzi USA a Iránom sprostredkoval, v piatok stanici CBS News uviedol, že vyjednávači oboch strán dosiahli výrazný pokrok a dohoda o obmedzení iránskeho jadrového programu je na dosah. Irán podľa neho súhlasil s tým, že nikdy nebude mať jadrový materiál použiteľný na výrobu jadrovej zbrane. Podľa amerického splnomocnenca Stevea Witkoffa iránski zástupcovia počas rokovaní vyhlásili, že majú 460 kilogramov uránu obohateného na 60 percent, ktorý by mohol byť použitý na výrobu 11 atómových bômb. Američania podľa Witkoffa počas rokovaní dospeli k záveru, že Irán nemá iný záujem, než sa vrátiť k obohacovaniu jadrového paliva s cieľom vyrobiť jadrovú zbraň.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že Spojené štáty k útoku na Irán priviedol izraelský zámer zaútočiť na Teherán, čo by vyvolalo iránske odvetné údery proti americkým cieľom. V Kongrese USA však Rubio uviedol, že Spojené štáty zaútočili na Irán, pretože rokovania s Teheránom o iránskom jadrovom programe nikam neviedli. Minister obrany Pete Hegseth na tlačovej konferencii povedal, že cieľom je zničiť iránske rakety, námorníctvo a bezpečnostnú infraštruktúru.

Hrozí tretia svetová vojna?

Eskalácia situácie na Blízkom východe vyvoláva obavy nielen v Európe. Expert na medzinárodné vzťahy a bezpečnosť Vlastislav Bříza v podcaste Čestmír varoval: "Nie je to tak, že by týmto začala 3. svetová vojna, stále to nie je tak, že by sa tie jednotlivé, lokálne konflikty spájali a vytvárali živnú pôdu pre tretiu svetovú vojnu. Takto ďaleko nie sme. Na druhej strane je iluzórne myslieť si, že tieto vojnové konflikty typu rusko-ukrajinský alebo tento na Blízkom východe stoja mimo nás, že sa nás netýkajú."

Obavy z vypuknutia tretej svetovej vojny sprevádzali aj začiatky konfliktu na Ukrajine, do ktorého však celý svet nakoniec vtiahnutý nebol a bojisko zostalo na Ukrajine a v časti Ruska. Aj z Ruska teraz zaznievajú varovania pred treťou svetovou vojnou. Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v pondelok vyhlásil, že tretia svetová vojna vypukne, ak prezident USA Trump "bude pokračovať vo svojom šialenom kurze zločinných zmien politických režimov". Trumpove kroky označil za "vojnu USA a ich spojencov za zachovanie globálnej dominancie".