Iránske ozbrojené sily znovu uzavreli Hormuzský prieliv. Dôvodom je pokračujúca americká námorná blokáda iránskych prístavov, ktorú Spojené štáty odmietajú ukončiť. Uzavretie potvrdilo veliteľstvo iránskych ozbrojených síl prostredníctvom svojho hovorcu. Kontrola nad prielivom sa vrátila pod pevnú kontrolu iránskych ozbrojených síl. Ako informuje Blesk.cz, americký prezident Donald Trump pritom v piatok tvrdil, že Teherán súhlasil s tým, že prieliv už nikdy neuzavrie a nebude ho využívať ako zbraň proti svetu.

Írán podmienil opätovné otvorenie prielivu ukončením americkej blokády iránskych prístavov. Hormuzský prieliv je kľúčovou námornou cestou pre vývoz ropy z Perzského zálivu a jeho uzavretie má priamy dosah na svetové trhy s energiami. Ceny ropy po oznámení opätovného uzavretia výrazne reagovali na svetových trhoch.

Trumpove vyhlásenia a realita na mieste

Americký prezident Donald Trump v noci vyhlásil, že ak nebude s Teheránom uzavretá mierová dohoda, zachová americkú blokádu iránskych prístavov. Zároveň nevylúčil, že nepredĺži prímerí, ktoré malo vypršať v stredu. Tieto slová predniesol novinárom na palube lietadla Air Force One.

"Možno ho nepredĺžim, ale blokáda bude pokračovať," povedal Trump. "Takže blokáda zostane a bohužiaľ budeme musieť znovu začať zhadzovať bomby," dodal podľa agentúry Reuters. Americká námorná blokáda Iránu podľa Trumpa neskončí ani napriek tomu, že Teherán oznámil plné znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Blokáda bude podľa neho pokračovať, kým nebude zo sto percent dokončená americká transakcia s Iránom. Väčšina bodov bola podľa Trumpa už dojednaná, a tak by celý proces mal byť veľmi rýchly.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf reagoval na Trumpove vyhlásenia ostro. Na sociálnej sieti X napísal, že americký prezident počas jednej hodiny predniesol sedem tvrdení, z ktorých všetky sú nepravdivé. "Pokiaľ bude blokáda pokračovať, Hormuzský prieliv otvorený nezostane. Jeho preplávanie bude prebiehať na základe určenej trasy a s povolením Iránu," uviedol Ghálíbáf. Dodal, že o tom, či je prieliv otvorený alebo uzavretý, rozhoduje situácia na mieste, nie sociálne siete.

Medzinárodné reakcie a mierové rokovania

Generálny tajomník OSN António Guterres privítal predchádzajúce vyhlásenie Iránu o otvorení prielivu pre obchodné lode počas prímerí. "Toto je krok správnym smerom," uviedol Guterres. Zároveň zdôraznil, že postoj OSN zostáva jasný: je potrebné plné obnovenie medzinárodných navigačných práv a slobôd v Hormuzskom prielive, rešpektovaných všetkými stranami. Guterres vyjadril nádej, že kroky spojené s prímerím prispejú k budovaniu dôvery medzi stranami konfliktu a posilnia prebiehajúce rokovania medzi USA a Iránom.

Vrcholní predstavitelia Francúzska, Británie, Nemecka a Talianska uvítali otvorenie Hormuzského prielivu na tlačovej konferencii po rokovaní štátov ochotných podieľať sa na mierovej misii v tejto úžine. Francúzsky prezident Emmanuel Macron uskutočnenie operácie potvrdil. Podľa britského premiéra Keira Starmera sa misia uskutoční pod vedením Francúzska a Británie, avšak až vtedy, keď to podmienky na Blízkom východe dovolia. Starmer zároveň zdôraznil, že otvorenie Hormuzského prielivu musí byť trvalé.

Pozícia Talianska a Nemecka

Talianska premiérka Giorgia Meloniová uviedla, že mierové úsilie v prielive sa začne až vtedy, keď v regióne ustanú boje. Nemecký kancelár Friedrich Merz oznámil, že Nemecko sa zapojí do vojenského plánovania, a zároveň vyzval ďalšie krajiny, aby sa k tejto snahe pripojili.

Rokovania v Pakistane a iránsky minister zahraničia

Delegácie vysokých amerických a iránskych predstaviteľov dorazili v sobotu do Pakistanu rokovať o trvalom mieri. Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí na sociálnej sieti X uviedol, že v súlade s prímerím v Libanone je Hormuzský prieliv úplne otvorený všetkým obchodným plavidlám po dobu trvania prímerí. Plavba prielivom bude viesť po koordinovanej trase, ktorú vopred oznámil iránsky úrad pre prístavy a námornú plavbu.

Pozadie konfliktu a obete

Spojené štáty a Izrael zahájili 28. februára útoky proti Iránu, ktoré zažali regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali útočiť dronmi, balistickými strelami a raketami nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách.

Pri útokoch zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Zahynuli tiež iránsky minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr a bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád. Izraelské útoky v Libanone od 2. marca do štvrtka si vyžiadali 2 294 obetí na životoch, uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva. O polnoci miestneho času začalo platiť prímerí, ktoré má na desať dní zastaviť útoky izraelskej armády na ciele hnutia Hizballáh v Libanone a ostreľovanie severu Izraela týmto šiitským hnutím.

Ukrajinskí prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že vojna proti Iránu ohrozuje dodávky zbraní Ukrajine. Poďakoval partnerom pomáhajúcim prekonať túto situáciu a zdôraznil, že Ukrajina usiluje o domácu výrobu potrebných zbraní pre protivzdušnú obranu. Zelenskyj oznámil, že sa prostredníctvom videa zúčastní rokovania pod vedením Británie a Francúzska o obnovení plavby lodí Hormuzským prielivom.

Ceny ropy a zásoby paliva

V dôsledku iránskej blokády Hormuzského prielivu výrazne vzrástli ceny ropy a plynu na svetových trhoch. Ceny ropy opätovne prekročili 100 USD za barel. Po oznámení Iránu o úplnom otvorení prielivu pre obchodné lode ceny prudko klesli. Severomorská ropa Brent okolo 15:30 stredoeurópskeho letného času odepisovala desať percent pod 89,50 dolára za barel. Barel americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate zlacnel o 10,7 percenta a obchodoval sa približne za 84 dolárov. Za normálnych okolností prielivom prúdi zhruba pätina svetových dodávok ropy.

Dodávky leteckého petroleja pre český trh sú v súčasnosti plynulé a bez výpadkov, uviedli zástupcovia spoločností Orlen Unipetrol a OMV. Zásobníky na letisku Ruzyně sú zaplnené na 94 percent. Celková kapacita je 18,5 milióna litrov, paliva v nich je 17,5 milióna litrov. Hovorkyňa Letiska Praha Denisa Hejtmánková pre ČTK uviedla, že tento objem predstavuje zásobu približne na 12 dní prevádzky pri súčasnom tempe výdajov. Európska komisia zároveň uviedla, že nič nenasvedčuje tomu, že by v EÚ systematicky dochádzalo palivo, čo by viedlo k rozsiahlemu rušeniu letov.