Napätie na Blízkom východe sa v noci na sobotu 6. júna 2026 opäť vystupňovalo. Americká armáda zostrelila štyri iránske drony smerujúce k Hormuzskému prielivu a zachytila niekoľko iránskych balistických striel namierených na Kuvajt a Bahrajn. Veliteľstvo amerických síl na Blízkom východe zároveň zaútočilo na iránske radarové stanoviská. Ako informuje portál Blesk.cz, konflikt v regióne trvá od 28. februára 2026, keď USA a Izrael zahájili údery proti Iránu. Odvtedy sa región ocitol v stave otvorenej vojny, ktorá zasiahla nielen vojenské ciele, ale aj civilnú infraštruktúru.

Drony, balistické strely a útoky na radary

Veliteľstvo amerických síl na Blízkom východe oznámilo, že zostrelené drony predstavovali bezprostrednú hrozbu pre regionálnu námornú dopravu. "Útočné drony predstavovali bezprostrednú hrozbu pre regionálnu námornú dopravu," uviedlo veliteľstvo na sociálnej sieti X. Americké sily následne zaútočili na iránske pobrežné radarové stanoviská v Goruku a na ostrove Kešm, aby zabránili ďalším útokom na mori.

Iránske námorníctvo v piatok tvrdilo, že vystrelilo varovné rakety na dve americké vojenské lode v Ománskom zálive, pričom však neupresnil čas udalosti. Americké armádne veliteľstvo CENTCOM toto tvrdenie poprel. Podľa CENTCOM iránske sily nezaútočili ani nestrieľali na lode amerického námorníctva, pričom veliteľstvo zdôraznilo, že takýto čin by predstavoval porušenie prímerí.

Ománsky záliv susedí s Hormuzským prielivom, kde blokujú námornú prepravu obe strany konfliktu. Skôr v ten istý deň ománsky terminál Míná al-Fahal pozastavil nakládanie ropy po výbuchu medzi kotvišťami, ktorý bol podľa agentúry Reuters zrejme dôsledkom dronového útoku. Terminál neskôr podľa miestnych štátnych médií obnovil normálnu prevádzku.

Diplomatické rokovania a podmienky mieru

Rokovania v Oak Ridge a mierové memorandum

Paralelne s vojenskými operáciami prebiehajú intenzívne diplomatické aktivity. Vyslanci Bieleho domu Steve Witkoff a Jared Kushner vo štvrtok navštívili národné laboratórium v Oak Ridge v štáte Tennessee, kde rokovali s tímom jadrových expertov. Tí by mohli zohrať úlohu pri rokovaniach s Iránom o jeho jadrovom programe. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa usiluje o uzavretie memoranda porozumenia s Iránom s cieľom ukončiť vojnu.

"Stretnutie v Oak Ridge neznamená, že dôjde k dohode, ale signalizuje, že rokovania sú vo veľmi serióznej fáze a že existuje veľká šanca na ich zavŕšenie. A chceme byť pripravení," povedal podľa spravodajského webu Axios nemenovaný americký predstaviteľ.

Zmrazené aktíva ako kľúčová podmienka

Vojenský poradca najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Modžtabu Chameneího Mohsen Rezáí v rozhovore pre televíziu CNN uviedol, že prípadná mierová dohoda závisí od toho, či bude Trumpova administratíva ochotná uvoľniť zmrazené iránske aktíva v hodnote 24 miliárd dolárov. Rezáí zároveň varoval, že ak by USA po súčasnom prímerí obnovili boje, Teherán by rozšíril vojnu až do Stredozemného mora.

Americký prezident Donald Trump medzitým novinárom v Oválnej pracovni povedal, že Spojené štáty nepotrebujú dohodu s Iránom, aby získali jeho zásoby vysoko obohateného uránu, bez ďalších podrobností. Zároveň varoval, že ak by iránske ozbrojené sily zabili amerických vojakov, bol by to dobrý dôvod na obnovenie konfliktu.

Humanitárna kríza, Libanon a ďalšie fronty konfliktu

Libanon: viac ako milión vysídlených

Trojmesačné boje medzi hnutím Hizballáh a izraelskou armádou vyhnali z domovov viac ako milión ľudí v Libanone. Mnohí z nich prežívajú v stanoch na uliciach alebo nábrežiach Bejrútu, iní našli útočisko v štátom zriadených, no už preplnených centrách. Niektoré z týchto centier ovládli členovia Hizballáhu, ktorí tak politizujú humanitárnu pomoc a ďalej podkopávajú autoritu štátu.

"Mimovládne organizácie napojené na Hizballáh odstraňujú z balíčkov s humanitárnou pomocou vládne štítky a nahrádzajú ich svojimi," povedal serveru This is Beirut bývalý libanonský podpredseda vlády a poslanec Ghasan Hasbání. Podľa neho je cieľom tejto taktiky posilniť lojalitu vysídlených komunít k Hizballáhu.

Prímerí pod tlakom a smrť príslušníka misie OSN

Izrael a Libanon sa v stredu dohodli na predĺžení krehkého prímerí a zriadení bezpečnostných zón na libanonskom území, kde by nemohli vstúpiť príslušníci Hizballáhu. Podmienkou prímerí je úplné zastavenie paľby zo strany hnutia a vyhnanie všetkých jeho členov z oblasti južne od rieky Lítání. Šéf Hizballáhu Naím Kásim však dohodu o prímerí s Izraelom fakticky odmietol a označil ju za kapituláciu.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac uviedol, že Izrael bude prozatím pokračovať v pozemných operáciách v južnom Libanone a obyvatelia, ktorých Izrael prinútil opustiť domovy, sa nebudú môcť vrátiť. Izraelskí vojaci zostanú v takzvanej bezpečnostnej zóne vrátane oblasti okolo stredovekej pevnosti Beaufort, ktorú Izrael obsadil v nedeľu.

Člen mírové misie OSN v Libanone podľahol zraneniam zo stredajšieho ostreľovania na juhovýchode krajiny. Predseda Európskej rady António Costa uviedol, že zabitý vojak bol Srb, a vyjadril sústrasť srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi. Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová označila smrť člena mierových síl OSN za dôkaz krehkej povahy dohody o prímerí medzi Izraelom a Libanonom.

Najvyšší libanonský prezident Joseph Aún a predseda vlády Naváf Salám vyzvali Irán, aby nezneužíval ich krajinu pri rokovaniach so Spojenými štátmi. Prohlášenie učinili deň po tom, čo šéf Hizballáhu fakticky odmietol dohodu o prímerí s Izraelom.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu opätovne vyzvala Teherán, aby bezodkladne poskytol informácie o obohatenom uráne z iránskych jadrových zariadení, ktoré vlani bombardovali Izrael a Spojené štáty. Agentúra tiež žiada, aby Irán umožnil inšpektorom plne obnoviť kontroly.

Ako vojna na Blízkom východe zasiahla Slovensko

Eskalácia konfliktu v Hormuzskom prielive sa priamo odráža na cenách palív a energií na Slovensku. Podľa portálu autotrendy.sk presiahol benzín Natural 95 na slovenských čerpacích staniciach 1,665 eura za liter a nafta 1,751 eura za liter, čo sú najvyššie ceny za posledné roky. Od začiatku krízy zdražel benzín o 13 percent a nafta o celých 20 percent. Analytik a odborník na energetiku Radovan Potočár pre STVR upozornil: "Ceny ropy, a tým pádom aj ceny palív, sú ako na hojdačke" a reagujú na každú správu o bojoch alebo šanci na dohodu.

Analytik VÚB banky Michal Lehuta varuje, že ak sa konflikt natiahne na tri až šesť mesiacov a Hormuzský prieliv sa úplne zablokuje, ceny ropy by mohli vyletieť k 100 dolárom za barel, v niektorých dňoch až na 120 dolárov, uvádza dennikn.sk. Európske ceny plynu podľa portálu emefka.sk vyskočili o viac než 20 percent a ceny ropy na svetových trhoch približne o osem percent pre obavy z výpadkov dodávok z Blízkeho východu.

Slovenská vláda v reakcii na rast cien zaviedla dvojité ceny nafty a predĺžila toto opatrenie do mája 2026, aby pomohla zmierniť dopady na domácnosti a podniky, informuje autotrendy.sk. Rakúsko, Nemecko ani Česko žiadne zastropovanie nezaviedli. Energodotácie na rok 2026 budú Slovensko stáť okolo 400 miliónov eur, pričom vojna na Blízkom východe urobila očakávania poklesu regulovaných cien energií málo pravdepodobnými, uvádza pravda.sk.

Dosah konfliktu sa prejavuje aj v susednej Českej republike. Podľa štúdie analytickej spoločnosti CEEC Research, ktorej závery cituje blesk.cz, zaznamenalo zvýšenie nákladov 86 percent českých stavebných firiem, v priemere o 15,3 percenta. Boje v Perzskom zálive majú vplyv na rastúce ceny energií, pohonných hmot a stavebných materiálov. Podľa portálu techbyte.sk vojna v Iráne celkovo zvýšila výdavky amerických spotrebiteľov o takmer 60 miliárd dolárov, čo v prepočte na jednu americkú domácnosť predstavuje sumu 447,19 dolára, teda približne 384 eur.