Blízky východ žije v napätí, ktoré nemá v posledných desaťročiach obdobu. Spojené štáty a Izrael zaútočili na Irán 28. februára, čím zažali regionálnu vojnu s ďalekosiahlymi následkami. Irán a jeho spojenci odpovedali dronmi, balistickými raketami a útokmi na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Teherán zablokoval Hormuzský prieliv, čo spôsobilo výrazný rast cien ropy a zemného plynu na svetových trhoch. Ako informuje Blesk.cz, americký prezident Donald Trump teraz tvrdí, že Irán súhlasil s tým, že na neurčito pozastaví svoj jadrový program, pričom Teherán toto tvrdenie nepotvrdil.

Trumpove tvrdenia a iránska odpoveď

Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre agentúru Bloomberg uviedol, že Irán súhlasil s pozastavením svojho jadrového programu na neurčito a zároveň od Spojených štátov neobdrží žiadne zmrazené finančné prostriedky. Podľa agentúry Reuters Trump taktiež vyhlásil, že USA budú spolupracovať s Iránom na získaní jeho obohateného uránu a jeho následnom prevezení do Spojených štátov. Svoju predstavu priblížil slovami: "Zvládneme to spoločne. Vydáme sa tam s Iránom v príjemnom, pokojnom tempe, zostúpime dolu a začneme s ťažbou pomocou ťažkej techniky. Privezieme to späť do Spojených štátov."

Iránska tlačová agentúra Mízán, ktorá spadá pod iránsku justíciu, toto tvrdenie v ten istý deň poprela. "Žiadne rokovania ohľadom prevodu iránskeho vysoko obohateného uránu do Ameriky sa nikdy nekonali a prirodzene v tejto veci neexistuje ani žiadna dohoda," zdôraznila agentúra. Vysoko postavený iránsky úradník pre Reuters uviedol, že medzi Washingtonom a Teheránom pretrvávajú výrazné rozdiely vrátane jadrových otázok. Zároveň však pripustil, že v nasledujúcich dňoch sa oba štáty možno zhodnú na predbežnej dohode a predĺžení prímeria.

Podľa agentúry AP disponuje Irán približne 450 kilogramami uránu obohateného na 60 percent. Ten možno podľa agentúry za pomoci malého technického kroku obohatiť na 90 percent, čo je úroveň dostatočná na výrobu jadrovej zbrane.

Hormuzský prieliv a rokovania o prímerí

Otvorenie prielivu a reakcie svetových lídrov

Irán oznámil, že v súlade s prímerím v Libanone je Hormuzský prieliv úplne otvorený všetkým obchodným plavidlám, a to po dobu trvania prímeria. Ceny ropy na svetových trhoch na túto správu reagovali prudkým poklesom. Severomorská ropa Brent okolo 15:30 stredoeurópskeho letného času odpisovala desať percent a obchodovala sa pod 89,50 dolára za barel. Barel americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate zlacnel o 10,7 percenta na približne 84 dolárov. Za normálnych okolností prúdi Hormuzským prielivom zhruba pätina svetových dodávok ropy. Blokáda zo strany Teheránu po americko-izraelskom útoku viedla k výraznému zdraženiu, pričom ceny opakovane prekročili 100 dolárov za barel.

Generálny tajomník OSN António Guterres otvorenie prielivu privítal. "Vítam vyhlásenie Iránu, že Hormuzský prieliv je úplne otvorený pre všetky obchodné lode po zvyšok prímeria. Toto je krok správnym smerom," napísal Guterres. Zároveň zdôraznil: "Postoj OSN zostáva jasný: Potrebujeme plné obnovenie medzinárodných navigačných práv a slobôd v Hormuzskom prielive, rešpektovaných všetkými." Guterres vyjadril nádej, že tento krok spolu s prímerím prispeje k budovaniu dôvery medzi stranami konfliktu a posilní prebiehajúce rokovania medzi USA a Iránom.

Americká námorná blokáda pokračuje

Napriek otvoreniu prielivu Trump na svojej sieti Truth Social oznámil, že americká námorná blokáda Iránu nebude ukončená. Blokáda bude podľa neho pokračovať, kým nebude na sto percent dokončená americká transakcia s Iránom. Väčšina bodov bola podľa Trumpa už dojednaná, a tak by celý proces mal byť veľmi rýchly. Trump zároveň vyhlásil, že Irán súhlasil s tým, že Hormuzský prieliv už nikdy neuzavrie, a že táto vodná cesta nebude využívaná ako zbraň proti svetu.

Libanon, Hizballáh a medzinárodná misia

Od 2. marca do štvrtka 17. apríla zabili izraelské útoky v Libanone 2 294 ľudí, uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva. O polnoci miestneho času začalo platiť prímerie, ktoré má na desať dní zastaviť útoky izraelskej armády na ciele hnutia Hizballáh v Libanone a ostreľovanie severu Izraela týmto šiitským hnutím z libanonského územia. Americký prezident Trump na sieti Truth Social uviedol, že Izrael už nebude bombardovať Libanon a že Spojené štáty budú spolupracovať s Libanonom pri riešení situácie týkajúcej sa proiránskeho militantného hnutia Hizballáh.

Poslanci za Hizballáh prímerie opatrne podporili, pričom zdôraznili, že musí platiť na celom libanonskom území a obmedziť pohyb izraelských vojakov po Libanone. Zásluhy za dojednané prímerie pripisujú iránskej diplomacii a naopak kritizujú priame kontakty medzi libanonskými a izraelskými diplomatmi, ktorí po niekoľkých desiatkach rokov rokovali v utorok vo Washingtone. Trump oznámil, že chce usporiadať v Bielom dome rokovanie medzi izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a libanonským prezidentom Josephom Aúnom.

Libanonský prezident Joseph Aún v televíznom prejave uviedol, že chce, aby Libanon dojednal trvalé dohody zaručujúce jeho suverenitu. Obhajoval rokovania s Tel Avivom, ktoré podľa neho nie sú prejavom slabosti. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, talianska premiérka Giorgia Meloniová a nemecký kancelár Friedrich Merz na spoločnej tlačovej konferencii privítali otvorenie Hormuzského prielivu. Podľa Starmera povedú Francúzsko a Británia v prielive medzinárodnú misiu na ochranu slobody plavby, avšak až keď to podmienky na Blízkom východe dovolia. Meloniová doplnila, že mierové úsilie v prielive začne, až keď v regióne ustanú boje. Merz uviedol, že Nemecko sa zapojí do vojenského plánovania a vyzval ďalšie krajiny, aby sa k tejto snahe pridali.

Obete konfliktu a ďalšie dôsledky vojny

Počas útokov zahynuli viacerí vysokopostavení iránski predstavitelia, medzi nimi iránsky minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr, bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád a iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Delegácie vysokých amerických a iránskych predstaviteľov dorazili v sobotu do Pakistanu rokovať o trvalom mieri. Trump uviedol, že súhlasil s prerušením útokov na Irán na dva týždne a je pripravený na prímerie, ak Teherán otvorí Hormuzský prieliv.

Vojna proti Iránu ohrozuje dodávky zbraní Ukrajine, varoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Poďakoval partnerom pomáhajúcim prekonať túto situáciu a zdôraznil, že Ukrajina usiluje o domácu výrobu potrebných zbraní pre protivzdušnú obranu. "Kvôli vojne v Iráne existujú riziká pre dodávky zbraní na Ukrajinu a ďakujem všetkým partnerom, ktorí sú pripravení pomôcť a hľadať spôsoby, ako to napraviť," napísal Zelenskyj na sieti Telegram. V uliciach Teheránu medzitým naďalej prebiehali protesty.