Irán verejne popravil troch mužov obvinených z usmrtenia dvoch policajtov počas protivládnych protestov. Medzi popraven ými bol aj devätnásťročný zápasník Saleh Mohammadi, ktorý bol majstrom vo wrestlingu. Spolu s ním zahynuli Mehdi Ghasemi a Saeed Davoudi pri verejnej poprave obesením v meste Qom. Išlo o prvé oficiálne popravy priamo spojené s protestmi, ktoré vypukli v krajine v predchádzajúcom roku. Ako informuje Daily Mail, popravu potvrdila súdna agentúra Mizan Online.

Rýchly súdny proces a obvinenia z mučenia

Saleh Mohammadi bol odsúdený na smrť vo februári, menej ako tri týždne po svojom zatknutí. Podľa organizácie Amnesty International mu súd prisúdil vinu za zabitie príslušníka bezpečnostných zložiek počas protestov 8. januára. Mohammadi obvinenie odmietol a tvrdil, že jeho skoršie priznania boli vynútené mučením. Súd jeho tvrdenia zamietol bez akéhokoľvek vyšetrovania.

Mehdi Ghasemi bol obvinený z účasti na rovnakom útoku ako Mohammadi. Saeed Davoudi čelil obvineniu z vraždy iného policajta v ten istý deň. Agentúra Mizan uviedla, že všetci traja boli uznaní vinnými z trestného činu označovaného ako "moharebeh", čo v preklade znamená "vedenie vojny proti Bohu" a predstavuje v iránskom právnom systéme trestný čin hodný trestu smrti.

Reakcie ľudskoprávnych organizácií

Odsúdenie zo strany Iran Human Rights

Organizácia Iran Human Rights odsúdila popravy všetkých troch mužov. Podľa nej prebehli procesy hrubo nespravodlivo a vychádzali z priznaní získaných pod nátlakom a mučením. Organizácia so sídlom v Nórsku vyhlásila, že tieto popravy považuje za mimosúdne zabíjanie uskutočnené s cieľom šíriť strach a potlačiť politický nesúhlas.

Vek popravených

Organizácia Iran Human Rights tiež uviedla, že Mohammadi dovŕšil 19 rokov minulý týždeň. Davoudi mal podľa tej istej organizácie osláviť 22. narodeniny tento víkend.

Protesty a brutálny zásah iránskych úradov

Protesty v Iráne vypukli koncom decembra predchádzajúceho roka v reakcii na rastúce životné náklady. Postupne prerástli do celoštátnych protivládnych demonštrácií, ktoré vrcholili 8. a 9. januára. Iránske úrady následne spustili tvrdý zásah a označili protesty za "nepokoje podnecované zo zahraničia" spojené so zabíjaním a vandalizmom.

Teherán priznal, že počas nepokojov zahynulo viac ako 3 000 ľudí, pričom násilnosti pripisuje "teroristickým činom". Americká agentúra Human Rights Activists News Agency (HRANA) však zaznamenala viac ako 7 000 obetí a varuje, že skutočný počet môže byť ešte vyšší. Tá istá agentúra uviedla, že pri zásahu zahynulo aj viac ako 220 detí. Iné ľudskoprávne organizácie uvádzajú ešte vyššie čísla a lekárski odborníci odhadujú, že zabitých mohlo byť až 30 000 ľudí.

Podľa Národnej rady odporu Iránu (NCRI) režim do konca decembra vykonal viac ako 2 200 popráv v 91 mestách. Išlo o najvyšší počet za niekoľko desaťročí, čo predstavuje bezprecedentný nárast brutality počas 36-ročného pôsobenia ajatolláha Alího Chameneího vo funkcii najvyššieho vodcu pred jeho smrťou.

Svedectvá o zneužívaní zadržaných a záhadné úmrtia

Zadržaní počas vládneho zásahu vypovedali o zneužívaní vo väzbe. Podľa portálu Iran International, ktorý sa odvoláva na zdroj blízky jednému z väzňov, išlo o nútené vyzliekanie, vystavenie chladu a "injekcie látkami neznámeho zloženia".

Organizácia Hyrcani Human Rights Media informovala o prípade Samiry Parvareshkhah, ktorú bezpečnostné zložky zatkli 9. januára v meste Rašt. O dva dni neskôr bola prepustená s rozsiahlymi modrinou po celom tele. Krátko po návrate domov sa jej zdravotný stav zhoršil, objavila sa silná nevoľnosť a zomrela počas prevozu do nemocnice Bandar Anzali. Úrady neposkytli žiadne oficiálne vysvetlenie príčiny jej ochorenia.

Podobné záhadné úmrtia sa objavili aj počas celoštátnych protestov "Žena, život, sloboda" v roku 2022, ktoré vypukli po smrti Mahsy Amini vo väzbe. Amini bola zatknutá za nesprávne nosenie hidžábu. Vtedy úrady podobné prípady označovali za predávkovanie alebo samovraždu.