Napätie na Blízkom východe sa po týždňoch intenzívnych bojov a diplomatického balansirovania začína pomaly uvoľňovať. Írán a Spojené štáty sa podľa sprostredkovateľov blížia k dohode o šesťdesiatdňovom predĺžení prímeria. Obema znepriatelenými stranami sa diplomatickú cestu z vojny snažia pomôcť nájsť Pakistán a Katar. Rokovania prebiehajú v čase, keď blokáda Hormuzského prielivu naďalej spôsobuje globálne ekonomické otrasy. Ako informuje portál Blesk.cz s odvolaním na Financial Times, súčasťou potenciálnej dohody by malo byť postupné znovuotvorenie tejto kľúčovej námornej trasy.

Čo sa stalo: od vypuknutia vojny po súčasné rokovania

Konflikt sa naplno rozhrel 28. februára, keď USA a Izrael zahájili útoky proti Iránu. Teherán a jeho spojenci odpovedali dronmi, balistickými raketami a strelami namierenými nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Pri úderoch zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí, ktorého nahradil jeho syn Modžtaba Chameneí. Írán následne zablokoval Hormuzský prieliv, čo spôsobilo prudký nárast cien ropy a plynu na svetových trhoch.

Od začiatku prímeria 8. apríla prebieha krehké zastavenie paľby, no situácia zostáva nestabilná. Hlavný iránsky vyjednávač a predseda parlamentu Muhammad Ghálíbáf varoval, že ak USA obnovia vojnu, Teherán odpovie podľa agentúry AFP drvivým spôsobom. Zároveň uviedol, že Írán od začiatku prímeria obnovil svoje ozbrojené sily. Americká CNN s odvolaním na štyri zdroje oboznámené so závermi amerických spravodajských služieb informovala, že iránska armáda sa obnovuje oveľa rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo.

Americký prezident Donald Trump v priebehu týždňa opäť pohrozil Iránu útokmi, ak Teherán nepristúpi na dohodu o ukončení vojny. Zároveň však vyjadril nádej, že nové údery nebudú nutné. Po žiadosti spojencov v Perzskom zálive Trump sľúbené útoky zastavil. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu telefonicky hovoril s Trumpom o ďalšom postupe, pričom podľa CNN a Axiosu rozhovor odrážal ich odlišný pohľad na situáciu — Netanjahu dlhodobo preferuje agresívnejší prístup voči Teheránu.

Hormuzský prieliv: zablokovaná tepna svetovej ekonomiky

Tisíce námorníkov uväznených na mori

Blokáda Hormuzského prielivu má ničivé humanitárne aj ekonomické dôsledky. Podľa agentúry Reuters uvázlo v Perzskom zálive viac ako 20 000 námorníkov na približne 2 000 plavidlách. Mnohí z nich nemôžu opustiť loď, trpia nedostatkom potravín a pitnej vody a obávajú sa neistej budúcnosti uprostred vojnovej zóny. Federácia zastupujúca námorníkov varuje pred katastrofálnymi podmienkami. Írán zverejnil novú mapu, na ktorej si nárokuje kontrolu nad Hormuzským prielivom, čo situáciu ďalej komplikuje.

Ropné trhy v napätí

Pred vojnou prechádzala Hormuzským prielivom zhruba pätina globálnych dodávok ropy a skvapalneného plynu. Takmer úplné uzavretie tejto trasy vyvolalo prudký nárast cien energií a obavy z globálnej vlny inflácie, čo zásadne zmenilo výhľad úrokových sadzieb centrálnych bánk po celom svete. Ropa Brent sa 22. mája obchodovala za 104,98 dolára za barel, americká ľahká ropa WTI za 98,16 dolára. Investori zostávajú skeptickí voči snahám o mierové urovnanie konfliktu. Americký minister financií Marco Rubio uviedol, že USA zaznamenali určitý pokrok v mierových rokovaniach, no dodal, že ešte ich čaká práca. Zároveň označil iránsky plán na zavedenie mýtneho systému v Hormuzskom prielive za neprijateľný.

Americká námorná blokáda Iránu

Spojené štáty zahájili námornú blokádu Iránu začiatkom apríla s deklarovaným cieľom obmedziť príjmy iránskeho režimu z predaja ropy. Americké sily sa v Ománskom zálive nalodili na ropný tanker plávajúci pod iránskou vlajkou s názvom Celestial Sea, ktorý sa podľa oblastného veliteľstva CENTCOM zrejme pokúšal porušiť blokádu. Plavidlo bolo prehľadané a prinútené zmeniť kurz. Podľa agentúry AP ide od začiatku blokády najmenej o piate takto skontrolované plavidlo.

Diplomacia, NATO a jadrová otázka

Na diplomatickom fronte sa súbežne odohráva niekoľko dôležitých procesov. Štyrtýždňová konferencia OSN o nešírení jadrových zbraní sa skončila bez jasnej dohody — príčinou bol spor medzi USA a Iránom ohľadom iránskeho jadrového programu, uviedla agentúra AP. Medzi 191 zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní nedošlo ku konsenzu ani ohľadom zjednodušeného záverečného dokumentu, oznámil vietnamský veľvyslanec pri OSN Do Hung Viet, ktorý konferencii predsedal.

Potenciálna dohoda o predĺžení prímeria by podľa Financial Times zahŕňala postupné znovuotvorenie Hormuzského prielivu, kroky Washingtonu na zmiernenie blokády iránskych prístavov, uvoľnenie sankcií a rokovania o zriedení alebo presune iránskych zásob obohateného uránu. Iránski zástupcovia však pri rokovaniach s pakistanskými predstaviteľmi v Teheráne vyhlásili, že rozdiely medzi Iránom a USA sú hlboké a podstatné, píše Reuters.

Napätie sa prejavuje aj v rámci NATO. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na rokovaní ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie v švédskom Helsingborgu kritizoval odmietavý postoj členov aliancie k pomoci USA vo vojne proti Iránu. Trump opakovane kritizuje spojencov z NATO za to, že podľa neho neurobili nič, aby Spojeným štátom pomohli. Washington žiadal napríklad o vojenskú podporu pri zabezpečení Hormuzského prielivu. Krajiny NATO prípadnú misiu nevylúčili, chcú sa do nej však zapojiť až po uzavretí mieru. Rubio zároveň ubezpečil, že presun amerických vojakov v Európe nie je formou trestu — Trump oznámil vyslanie ďalších 5 000 vojakov do Poľska, pričom USA pred tromi týždňami ohlásili zníženie počtu svojich jednotiek v Nemecku o rovnaký počet.

Iránske revolučné gardy pohrozili, že rozšíria vojnu za hranice Blízkeho východu, ak USA a Izrael znovu zaútočia na Írán, informovala agentúra AFP. Napriek prímeriu pokračujú boje medzi izraelskou armádou a libanonským hnutím Hizballáh — Izrael v piatok večer uskutočnil päť leteckých útokov vo východnom Libanone pri sýrskych hraniciach a zasiahol aj dve budovy v okolí mesta Súr na juhozápade krajiny. Oblasť pri meste Brítál, vzdialenom zhruba 56 kilometrov východne od Bejrútu, bola pritom od 17. apríla, keď začalo platiť prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom, ušetrená izraelských útokov.

Ako sa konflikt dotýka slovenských vodičov a cestujúcich

Vojna na Blízkom východe a blokáda Hormuzského prielivu sa priamo premietajú do peňaženiek slovenských domácností. Podľa portálu peniaze.sk vyskočila cena ropy Brent z predvojnovej úrovne 74 dolárov za barel až na 116 dolárov, čo sa odrazilo na cenách palív na slovenských čerpacích staniciach — v medziročnom porovnaní je nafta na Slovensku drahšia o približne 20 percent a benzín o 11 percent. Podľa údajov Štatistického úradu SR, ktoré cituje sme.sk, priemerná cena nafty na Slovensku v 15. týždni roku 2026 klesla na 1,750 eura za liter a benzín 95 sa predával za 1,669 eura za liter — išlo o prvý pokles po šiestich týždňoch nepretržitého rastu cien.

Ako upozorňuje portál peniaze.sk, Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetového obchodu s ropou a tretina hnojív, bol uzavretý Iránom. Medzinárodná energetická agentúra varovala, že zásoby kerozínu v Európe vystačia len približne na šesť týždňov. Výrazný tlak sa prejavil aj na trhu s leteckým palivom — kerozín zdražel od začiatku vojny o viac ako sto percent. Podľa peniaze.sk zrušila letecká spoločnosť SAS približne tisíc letov, KLM plánuje ďalšie rušenie a Ryanair upozorňuje, že počas leta môže zrušiť päť až desať percent spojov.

Slovensko sa pritom podľa tvnoviny.sk nachádza v relatívne priaznivejšej pozícii v porovnaní s okolitými krajinami — v Nemecku sa za menej ako dve eurá za liter benzínu natankovať prakticky nedalo a v Taliansku stojí nafta na samoobslužných pumpách už dve eurá. Pre slovenských vodičov a firmy závislé od dopravy je výsledok rokovaní medzi USA a Iránom priamo ekonomicky relevantný: prípadné šesťdesiatdňové predĺženie prímeria a postupné znovuotvorenie Hormuzského prielivu by mohlo zastaviť ďalší rast cien palív na domácich čerpacích staniciach.