Dron dnes zaútočil na jadrovú elektráreň v Spojených arabských emirátoch a spôsobil požiar vo vonkajšom okruhu zariadenia. Ide o jedinú jadrovú elektráreň v arabskom svete. Tamojšie úrady potvrdili, že útok si nevyžiadal žiadnych zranených a nedošlo k úniku rádioaktivity. Napriek tomu incident znovu otvoril otázku, či krehké prímerie medzi USA, Izraelom a Iránom vydrží. Ako informuje portál Blesk.cz, správu priniesli tlačové agentúry s odvolaním sa na miestne úrady.

Ako sa začal konflikt a čo sa dialo od februára

Vojenský konflikt v regióne vypukol 28. februára 2026, keď USA a Izrael zahájili údery proti Iránu. Teherán a jeho spojenci odpovedali raketami, dronmi a balistickými strelami. Ciele útokov neboli len vojenské – zasiahnutá bola aj civilná infraštruktúra vrátane ropných zariadení v okolitých arabských krajinách. Počas bojov zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Na jeho miesto nastúpil jeho syn Modžtaba Chameneí. Iránska blokáda Hormuzského prielivu medzitým výrazne zdvihla ceny ropy a zemného plynu na svetových trhoch.

Prímerie vstúpilo do platnosti 8. apríla, no situácia zostáva napätá. Spojené štáty naďalej udržiavajú vlastnú blokádu iránskych prístavov. Hormuzský prieliv, cez ktorý za bežných okolností prechádza asi pätina svetových dodávok ropy, zostáva pre mnohé lode uzavretý.

Hormuzský prieliv: kľúčový bod svetového obchodu

Iránsky mechanizmus kontroly plavby

Predseda bezpečnostného výboru iránskeho parlamentu Ebráhím Azízí oznámil, že Irán pripravil mechanizmus na riadenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv. Podľa jeho slov budú môcť prielivom plávať len obchodné lode a strany spolupracujúce s Iránom. Za tieto služby bude Teherán vyberať poplatky. Azízí zároveň zdôraznil, že trasa zostane uzavretá pre účastníkov americkej vojenskej operácie nazvanej Projekt Sloboda, ktorej cieľom je sprevádzať obchodné lode uviaznuté v Perzskom zálive.

Európske krajiny rokujú s Teheránom

Niektoré európske štáty začali s Teheránom rokovať o povolení plavby cez Hormuzský prieliv. Informovala o tom iránska štátna televízia podľa agentúry AFP. Spojené arabské emiráty medzitým pristúpili k urýchleniu výstavby nového ropovodu, ktorý by mal zdvojnásobiť vývoznú kapacitu cez prístav Fudžajra a umožniť obísť Hormuzský prieliv. Korunný princ Abú Zabí šajch Chálid bin Muhammad bin Zajd nariadil štátnej ropnej spoločnosti ADNOC, aby urýchlila práce na projekte West-East Pipeline. Ropovod sa už stavia a jeho spustenie je plánované na budúci rok.

Ceny ropy naďalej rastú

Ceny ropy zostávajú vysoké. Severomorská ropa Brent sa pohybovala mierne pod hranicou 109 dolárov za barel, americká ropa WTI sa priblížila k 104,50 dolára za barel. Analytici bankovej spoločnosti Commerzbank podľa agentúry Reuters uviedli, že tón medzi USA a Iránom sa opäť stal výrazne konfrontačnejším a nádeje na rýchle znovuotvorenie Hormuzského prielivu opadli.

Civilné obete, diplomatické rokovania a situácia v Gaze

Útok na dievčenskú školu v Mínábe

Veliteľ amerického oblastného veliteľstva CENTCOM admirál Brad Cooper vyhlásil pred Kongresom, že vzdušný úder na dievčenskú školu v Mínábe je jediným incidentom s civilnými obeťami vo vojne proti Iránu, o ktorom má vedomosť. Útok, pri ktorom podľa iránskych úradov zahynulo 175 ľudí, prevažne detí, sa odohral 28. februára – v prvý deň americko-izraelských úderov. Cooper pripustil, že útok mohol byť vykonaný americkou bombou a stále sa vyšetruje. Časť senátorov prijala jeho tvrdenie, že ide o jediný takýto incident, podľa denníka The New York Times veľmi skepticky. Spojené štáty vo vojenskej kampani proti Iránu vykonali viac ako 13 600 úderov.

Izrael, Libanon a Gaza

Prímerie medzi Izraelom a Libanonom bolo predĺžené o 45 dní. Hovorca amerického ministerstva zahraničia Tommy Pigott uviedol, že dohoda je výsledkom dvojdňového rokovania sprostredkovaného Spojenými štátmi. Ďalšie rokovania na politickej úrovni sú naplánované na 2. a 3. júna, na bezpečnostnej úrovni na 29. mája v Pentagone za účasti izraelskej a libanonských vojenských delegácií. Napriek platnému prímeniu Izrael nariadil evakuáciu deviatich dedín na juhu Libanonu a vykonal nové údery na infraštruktúru hnutia Hizballáh. V Pásme Gazy Izrael zaútočil na byt a vozidlo spojené s Izzadínom Haddádom, ktorého označil za strojcu útoku zo 7. októbra 2023. Podľa zdravotníkov v Gaze pri útokoch zahynuli traja ľudia a ďalších 20 utrpelo zranenia. Či bol Haddád medzi obeťami, zostáva nejasné.

Diplomatický front: Trump, Merz a BRICS

Americký prezident Donald Trump a nemecký kancelár Friedrich Merz sa v telefonáte zhodli na troch požiadavkách: Irán musí zasadnúť k rokovaciemu stolu, Hormuzský prieliv sa musí otvoriť a Teherán nesmie disponovať jadrovými zbraňami. Merz to uviedol na sieti X. Obaja politici hovorili aj o vojne na Ukrajine a koordinovali postoje pred nadchádzajúcim summitom NATO v Ankare. Trump zároveň spochybnil správy médií o tom, že Irán si zachoval väčšinu svojich raketových kapacít. Podľa neho bolo zničených 80 percent iránskeho arzenálu. Denník The New York Times však uviedol, že utajované analýzy amerických spravodajských služieb z tohto mesiaca naznačujú opak – iránsky režim má podľa nich prístup k väčšine svojich základní a zariadení na skladovanie a odpaľovanie striel. Rokovanie ministrov zahraničia skupiny BRICS sa medzitým skončilo bez spoločného vyhlásenia, keďže krajiny sa podľa Indie nezhodli na postoji k situácii na Blízkom východe.

Ako konflikt zasiahol slovenských motoristov a ekonomiku

Blokáda Hormuzského prielivu a eskalácia konfliktu na Blízkom východe sa citeľne prejavili aj na Slovensku. Podľa portálu FinReport.sk vzrástla cena ropy Brent od začiatku konfliktu o viac ako 40 percent, čo sa postupne premietlo do cien pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach. Podľa toho istého zdroja vyskočila aj cena urey, kľúčového dusíkatého hnojiva, medziročne takmer o 50 percent, keďže cez Hormuzský prieliv neprechádza len ropa, ale aj približne tretina svetového obchodu s hnojivami.

Podľa STVR Správy vzrástla cena ropy na svetových trhoch od začiatku napätia v oblasti Hormuzského prielivu o viac ako 50 percent, čo sa premietlo do cien benzínu a nafty v celej Európe. Ako informuje SME.sk, na niektorých slovenských čerpacích staniciach bezprostredne po útoku na Irán stál benzín 1,489 eura a nafta 1,484 eura za liter. Slovensko pritom už pred touto krízou patrilo medzi drahšie krajiny V4 – benzín aj nafta boli približne o šesť percent drahšie než v Česku a benzín bol na Slovensku najdrahší spomedzi všetkých krajín V4. Podľa SME.sk tvoria významnú časť ceny pohonných hmôt dane – pri benzíne asi 56,3 percenta a pri nafte 46,5 percenta.

Portál TVNOVINY.sk informuje, že ceny benzínu a nafty na Slovensku rastú pomalšie než v iných krajinách – v Nemecku sa ceny zvýšili aj o pol eura na liter a natankovať za menej ako dve eurá sa prakticky nedalo. Keď Irán oznámil, že po zvyšok prímeria bude Hormuzský prieliv otvorený, ceny ropy sa podľa Pravda.sk prepadli približne o 12 percent – cena Brentu skĺzla pod 88 dolárov a WTI k hranici 83 dolárov za barel. Slovensko a Maďarsko sa nachádzajú v špecifickej situácii v porovnaní so zvyškom EÚ, keďže obe krajiny sú čiastočne závislé od ropovodu Družba. Zdražovanie pohonných hmôt v dôsledku blokády Hormuzského prielivu tak zasiahlo slovenských motoristov obzvlášť citeľne.